Európske veľtoky vysychajú, varovanie je čoraz vážnejšie. Dunaj, Rýn aj Pád ukazujú, ako môže vyzerať budúcnosť

Tohtoročné extrémne sucho, ktoré postihlo významnú časť Európy, podľa bioklimatológa a riaditeľa Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR – CzechGlobe Miroslava Trnku ukázalo, že zásadné problémy môžu mať aj tak veľké a zvyčajne vodnaté rieky, ako je Dunaj.  

Trnka to povedal to v rozhovore pre ČTK. Tohtoročné sucho v povodí Dunaja sa už v poslednom čase prejavilo aj pri iných významných tokoch. V roku 2022 postihlo Rýn, vlani Labe a už opakovane sa s ním pasujú v povodí Pádu.

Tieto rieky v posledných piatich rokoch zažili sucho zasahujúce podstatnú časť povodí, teda stovky tisíc štvorcových kilometrov. Sucho ešte viac dolieha na veľké české rieky a ich povodia, ktoré nemajú zázemie veľhôr v pramennej oblasti. Podľa Trnku je zjavné, že je načase viesť spoločenskú diskusiu o tom, ako zaistiť dostatočné zásoby vody. Púhe šetrenie vodou alebo samotné prírode blízke riešenia nie sú receptom na zvládanie extrémneho sucha. Jedným z riešení je zvyšovanie akumulácie v povrchových nádržiach alebo intenzívnejšie využívanie riadenej infiltrácie na posilnenie podzemných vôd.

Odborníci z CzechGlobe pracujú na adaptačných scenároch pre rok 2050 pre povodie Dyje. Analyzovali množstvo možností a hodnotili ich účinnosť vrátane zdieľania vody medzi povodím Dyje a hlavným tokom Dunaja v spolupráci s Rakúskom.

„Tento rok je ukážkou toho, ako to v niektorých rokoch v budúcnosti môže vyzerať a že v našich úvahách o adaptáciách musíme brať úplne vážne variant extrémneho sucha v celom povodí veľtoku. Na vodnatosť Dunaja sa viacero štátov spolieha, pretože bývala zvyčajne dostatočná. Letný prietok výrazne vylepšovalo postupné topenie snehu v Alpách. Lenže Dunaj vodu kvôli dopadom klimatickej zmeny stráca a podobne sú na tom aj ďalšie veľké rieky. Napríklad Rýn, Pád či Rhôna, ktoré taktiež pramenia v Alpách,“ povedal Trnka.

Pri riekach, ktoré nečerpajú v lete vodu zo snehu a ľadu, je bežné, že majú v teplom období problémy s dostatkom vody, najmä v nadpriemerne teplých a zrážkovo menej výdatných sezónach.

„Sme v situácii, keď sa objem snehu v nižších a stredných polohách zmenšuje, skracuje sa čas so snehovou pokrývkou a predlžuje sa obdobie, keď povodie musí vystačiť len s tým, čo naprší. V prípade Dyje prognózy ukazujú, že deficit v teplej časti roka porastie, vodná bilancia bude viac rozkolísaná a zároveň sa dlhodobo prehlbuje rozdiel medzi tým, koľko vlahy by povodie Dyje vďaka teplejšiemu a dlhšiemu vegetačnému obdobiu potrebovalo a koľko reálne naprší,“ povedal Trnka. Rôzne štúdie ukazujú, že ide o problém mnohých veľtokov na svete.

Česká vodárenská infraštruktúra sa začala budovať za prvej republiky a bola navrhnutá pred akceleráciou globálnej zmeny klímy. „Pre nás to znamená, že aj keď sme znížili nároky vďaka redukcii spotreby, rezervu postupne zmazáva meniaca sa klíma. Ak sme na podmienky 20. storočia mali veľmi robustnú infraštruktúru a mohli sme sa spoľahnúť na dostatočné rezervy, teraz to prestáva platiť. Napríklad záverovým profilom Dyje pretieklo v rokoch 1991 až 2020 o štvrtinu menej vody ako v rokoch 1961 až 1990,“ uviedol Trnka. Do roku 2050 má objem vody v povodí klesnúť o ďalšie desiatky percent oproti súčasnému stavu.

Ako nevyhnutné vidí do budúcnosti posilnenie akumulácie v povodí Dyje pomocou kombinácie spomaleného odtoku a posilnenia retencie v hornej časti povodia ako prírode blízkymi, tak technickými opatreniami. To umožní, aby sa väčší diel zrážok previedol do podzemných vôd aj do dodatočných nádrží, ktoré budú schopné zachytávať vodu pri dostatku a vypúšťať v čase nedostatku. Ako reálnu pomoc stále vidí aj prepojenie Dyje s povodím Dunaja, čo by umožnilo aspoň po časť roka budovať v povodí Dyje zásoby vody.

Výstavba nových priehrad je citlivá téma a trvá približne 20 rokov, kým sa priehrada začne používať. „V povodí Dyje máme niekoľko miest, kde by menšie priehrady mohli byť a počíta sa s nimi. To, že v tomto roku vodohospodári vidia limity, ktoré vodárenská sústava má, by malo byť výzvou na odbornú diskusiu. Kapacita, ktorá dosiaľ stačila, v budúcnosti stačiť nemusí,“ povedal Trnka.

Témy:
sucho
Dunaj
extrémne horúčavy
počasie
Európa
globálne otepľovanie
klimatická kríza
voda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.