Európskej ekonomike bliká iskierka nádeje. Udusiť ju môžu Trumpov hnev aj rozvášnené davy v Paríži

Európska ekonomika sa síce začína pomaly prebúdzať, no jej oživenie môže rýchlo zabrzdiť energetická kríza a rastúce úroky. Najväčšie problémy hrozia Francúzsku, ktorého drahé zadlžovanie a napätá politická situácia vytvárajú nebezpečný koktejl.  

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je s európskou ekonomikou zle-nedobre a že sa rútime do hlbokej priepasti, nemusí to tak byť. Podľa októbrovej prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF) by síce malo hospodárstvo eurozóny tento rok narásť len o 1,1 percenta a v roku 2027 o 1,2 percenta.

V porovnaní so Spojenými štátmi, kde sa odhaduje rast na úrovni 2,3 percenta, ale aj s Afrikou či Áziou, kde sa prognózy pohybujú približne na úrovni 4,5 až piatich percent, ide o skutočne nízke čísla.

Odhady Raiffeisen Research sú však o čosi optimistickejšie. Podľa prognózy z januára 2026 by mohol rast ekonomiky eurozóny dosiahnuť v roku 2026 1,4 percenta a v roku 2027 zrýchliť až na 1,9 percenta. Okrem toho sa postupne oživuje aj nemecká ekonomika, v treťom štvrťroku medziročne vzrástla o 1,2 percenta.

Nemecko sa vzmáha

A dobré správy prichádzajú aj z jeho výrobnej sféry. Index nákupných manažérov (PMI) pre nemecké výrobné odvetvie, ktorý zostavuje S&P Global, v októbri vzrástol na 54,2 bodu zo septembrovej úrovne 53,9 bodu. Ukazovateľ tak zotrval nad hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje pokles aktivity v odvetví od jej rastu.

Za oživením nemeckého indexu (PMI) stojí globálny boom investícií do umelej inteligencie a stabilizácia domácej infraštruktúry, z čoho profituje domáci elektrotechnický a strojársky priemysel.

Okrem toho je to aj nárast podielu obnoviteľných zdrojov, čo fabrikám prinieslo dlho očakávanú predvídateľnosť v otázkach energetiky. Výrazný impulz pre priemyselnú aktivitu predstavujú tiež masívne štátne objednávky v oblasti zbrojenia a obrany.

„Po období stagnácie skutočne prichádzajú pozitívnejšie čísla, Nemecko sa vzmáha,“ skonštatoval ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Strašiak menom inflácia

Na druhej strane náš životný priestor čelí viacerým výzvam, ktoré môžu akýkoľvek nádych veľmi rýchlo utnúť. Tou hlavnou sú energetické šoky. Rastúce ceny ropy a geopolitické napätie vo svete nám doručili drahé tankovanie, ale tiež vysoké ceny plynu. Kým barel ropy Brent sa predáva za viac ako 100 dolárov, jedna megawatthodina (MWh) koncom minulého mesiaca pokorila cenovku 100 eur.

Na Európu pritom tento vývoj dolieha ďaleko intenzívnejšie ako na Spojené štáty. „Dôvodom je ich silnejší rast. Energetické šoky Spojené štáty dokážu absorbovať ďaleko ľahšie ako Európa. Tu je situácia o to náročnejšia,“ podotkol Valachy.

Rast cien energetických zdrojov tiež so sebou prináša vyššiu infláciu. To zase núti Európsku centrálnu banku (ECB) k tomu, aby sprísňovala svoju monetárnu politiku. Podľa odhadov Tatra banky by sme sa preto mali na konci tohto roka a na začiatku toho budúceho dočkať ďalších dvoch navýšení o 25 bázických bodov.

Ak by sa tieto predikcie naplnili, hlavná depozitná sadzba ECB by sa zvýšila na rovné tri percentá. Rada guvernérov sa najbližšie stretne v decembri a potom až vo februári 2027.

Lagardová Parížu nepomôže

Ak by šéfovia centrálnych bánk eurozóny k takémuto kroku reálne pristúpili, mohlo by to priniesť veľký problém pre Francúzsko, ktoré sa v posledných týždňoch zmieta v masových protestoch, ktoré sprevádza rabovanie.

Vyššie sadzby totiž zvýšia výnosy tamojších štátnych dlhopisov, čo Parížu predraží náklady na obsluhu dlhu. Jednoducho povedané, investori budú od krajiny pri nákupe dlhopisov požadovať vyššie úroky.

Tie sú však vysoké už dnes. Na sekundárnom trhu sa 10-ročné francúzske dlhopisy obchodujú s výnosom 4,9 percenta. Riziková prirážka oproti nemeckým dlhopisom je aktuálne na úrovni približne 160 bázických bodov. Pre porovnanie, riziková prirážka slovenských dlhopisov je len vo výške jedného percentuálneho bodu.

Paríž tak bude musieť šetriť. V čase, keď študenti bojujú za viac peňazí pre školstvo a keď je tamojšia ekonomika v problémoch, je však niečo také politicky nemysliteľné. Pomôcť mu nebude vedieť ani ECB, na čele ktorej stojí Francúzka Christine Lagardová.

„ECB vie pomôcť, ak vznikne globálny problém či šok, jednoducho vytlačí viac peňazí. Riešiť štrukturálne problémy jednej krajiny však nevie,“ naznačil Valachy.

Okrem domácich starostí k nám prichádza hrozba spoza Atlantiku v podobe amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho politika „Amerika na prvom mieste“ a zavedené clá môžu nášmu priemyslu uštedriť ďalšiu ranu.

Napríklad koncern Volkswagen plánuje presunúť časť výroby luxusných modelov Audi Q7 a Audi Q8 z bratislavského závodu do nového závodu v americkom štáte Georgia. Plánovaná investícia v hodnote štyroch miliárd dolárov by mala koncern ochrániť práve pred dovoznými clami na kľúčovom trhu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
MMF
Nemecko
ECB
Francúzsko
Juraj Valachy
energetické šoky

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.