
Mlčanie a paralyzujúci strach nemajú rozhodovať o vine obete, ale páchateľa. Europarlament tlačí na zákon, ktorý postaví do centra jasný, slobodný súhlas.
Mlčanie, nedostatok fyzického odporu ani predchádzajúci vzťah nesmú automaticky znamenať súhlas. Európsky parlament (EP) v utorok jasnou väčšinou prijal uznesenie, ktorým vyzýva Európsku komisiu na vytvorenie celoeurópskej legislatívy o znásilnení. Tá by mala byť vo všetkých členských štátoch založená na koncepte chýbajúceho slobodného a odvolateľného súhlasu.
Kým časť slovenských europoslancov krok víta ako nevyhnutnú ochranu obetí, iní hovoria o zasahovaní do národnej suverenity a ohrození prezumpcie neviny.
Potreba konať rastie
Téma rezonuje európskym priestorom obzvlášť silno aj vďaka prípadu Francúzky Gisèle Pelicotovej, ktorá sa stala celosvetovým symbolom boja proti sexuálnemu násiliu. Jej vtedajší manžel ju takmer desať rokov dopoval silnými liekmi a v stave letargie umožňoval iným mužom, aby ju znásilňovali. Podľa zákonodarcov práve tento prípad, v ktorom zohrávala hlavnú rolu absolútna absencia súhlasu, ukazuje na neadekvátnosť definícií, ktoré sa v trestnom práve stále spoliehajú na dokazovanie použitia sily či fyzického odporu.
Túto potrebu zmien zdôraznila aj spravodajkyňa Výboru pre práva žien Joanna Scheuring-Wielgus (S&D). „Jedna z troch žien v EÚ zažila rodovo motivované násilie. Jedna z dvadsiatich bola znásilnená. Vďaka odvážnym ženám, ako je Gisèle Pelicot, rastie potreba konať,“ uviedla s tým, že v spoločnosti je nespočetné množstvo obetí, ktoré sa nikdy nedočkajú spravodlivosti.
Európsky parlament prijal správu 447 hlasmi (160 bolo proti, 43 sa zdržalo). Nový právny rámec by mal podľa poslancov zohľadňovať aj neurobiologické reakcie na traumu. Mnoho obetí totiž v dôsledku extrémneho strachu zažíva takzvaný stav zamrznutia (v angličtine tonic immobility) – nedokážu sa fyzicky ani verbálne brániť. Okrem legislatívnej zmeny Parlament žiada aj povinné školenia pre políciu a sudcov, prístup k bezplatnej traumatickej a psychologickej podpore a zriaďovanie 24-hodinových krízových centier.
Prečo nestačia národné zákony?
Európska únia sa o podobný krok pokúsila už v minulosti. V roku 2024 prijala smernicu o boji proti násiliu páchanému na ženách, no znásilnenie sa do finálneho textu pre odpor členských štátov v Rade EÚ nedostalo.
Podľa spravodajkyne Výboru pre občianske slobody Evin Incir (S&D) je morálne aj právne neprijateľné, aby ženy neboli v celej EÚ chránené právnymi predpismi, podľa ktorých „len áno znamená áno“.
Europoslankyňa Evin Incir.
Zdroj: European Parliament
„Hoci Rada zabránila jej začleneniu do smernice, čoraz viac vlád uznáva potrebu tohto prístupu – od roku 2023 Francúzsko, Fínsko, Luxembursko a Holandsko zaviedli zákony založené na súhlase. Momentum je s nami: je čas vypracovať spoločnú európsku definíciu,“ vyhlásila Incir.
Prezumpcia neviny ďalej platí
Europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko/Renew), ktorý hlasoval za prijatie uznesenia, vysvetľuje, že tlak na spoločný európsky štandard je dôležitý, pretože sexuálne násilie nie je iba národný problém.
„Žijeme v priestore voľného pohybu, páchatelia aj obete sa môžu pohybovať medzi krajinami a čoraz väčšia časť radikalizácie, mizogýnie a normalizácie násilia sa deje online, teda bez hraníc,“ hovorí Wiezik. Pridanú hodnotu vidí v nastavení jasného minimálneho štandardu. „Nemôžeme mať Európu, v ktorej je telesná autonómia ženy chránená podľa toho, na ktorej strane hranice práve stojí.“