Európsky plyn melie z posledného. Za rovnaké objemy platíme desaťkrát viac ako Američania, priemyslu dochádza dych

Veľkoobchodná cena plynu v Európskej únii je aktuálne takmer desaťnásobne vyššia ako v Spojených štátoch. Holandský kontrakt TTF, ktorý určuje ceny aj pre strednú Európu, sa pohybuje okolo 84 eur za megawatthodinu. Je to najviac od roku 2022.  

Upozorňuje na to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Najbližší americký kontrakt Henry Hub stojí zhruba 2,90 dolára za milión britských termálnych jednotiek, čo po prepočte meny a jednotiek zodpovedá približne 8,6 eura za megawatthodinu.

Rozdiel nie je omylom obchodníkov. „Tak mimoriadny rozdiel nie je chybou trhu,” konštatuje Kovanda. Európsky a americký trh s plynom sú podľa neho síce prepojené, no zďaleka nie tak dokonale ako napríklad svetový trh s ropou.

Plynovod cez Atlantik nie je

Dôvod je fyzický. Medzi Texasom či Louisianou a Európou nevedie potrubie. Plyn treba skvapalniť, naložiť na špeciálny tanker, previezť cez Atlantik, znovu splynovať a až potom dopraviť európskou sústavou.

Hlavnou brzdou je ale strop prepravných kapacít. Spojené štáty vyviezli v prvom polroku rekordných 17,4 miliardy kubických stôp skvapalneného plynu denne. Viac jednoducho nestihnú. „Ani sebevyššia európska cena nevie počas niekoľkých týždňov vytvoriť nové skvapalňovacie terminály,” pripomína Kovanda. Tie sa stavajú roky.

Doma majú Američania plynu dostatok. Úrad pre energetické informácie (EIA) očakáva, že ťažba tento rok dosiahne nový rekord a zásoby budú koncom októbra na úrovni 3,969 bilióna kubických stôp, teda zhruba päť percent nad päťročným priemerom. Cenu navyše stláča nadol pridružený plyn z ropných vrtov, ktorý sa na trh dostáva aj vtedy, keď sa jeho vlastná ťažba producentom neoplatí.

Súboj o každý tanker

Európa si svoju zraniteľnosť zároveň sama prehĺbila. Po obmedzení ruských dodávok sa stala štrukturálne závislejšou od globálneho trhu s LNG. Kým v roku 2021 tvoril skvapalnený plyn asi 20 percent dovozu do Únie, v roku 2025 to bolo už 45 percent.

Závislosť od ruských plynovodov tak klesla, no cena sa naviazala na svetovú súťaž. Európa dnes o ten istý náklad súperí s Japonskom, Kóreou, Čínou či Indiou a musí ponúknuť toľko, aby tanker zamieril do Rotterdamu, nie do Ázie.

Tento rok sa slabina prejavila naplno. Konflikt okolo Iránu a problémy s prevádzkou v Hormuzskom prielive narušili dodávky z Perzského zálivu, časť katarskej exportnej kapacity je mimo prevádzky. Európa zároveň vstupuje do vykurovacej sezóny s nezvyčajne nízkymi zásobami. Na začiatku septembra boli európske zásobníky naplnené približne z dvoch tretín, najmenej za pätnásť rokov.

Výsledkom je podľa Kovandu kombinácia dvoch extrémov. „Americké zásobníky sú nadpriemerne plné, zatiaľ čo európske sú pred zimou nezvyčajne prázdne,” dodáva.

Účet platí priemysel

Najtvrdšie to dopadá na výrobu. Americká chemička, výrobca hnojív či skláreň nakupuje základnú energetickú surovinu za zlomok ceny svojho európskeho konkurenta.

„Pre európsky priemysel ide o mimoriadne závažnú konkurenčnú nevýhodu,” upozorňuje ekonóm. Od ceny plynu sa navyše odvíja cena elektriny, čo Spojeným štátom prináša ďalšiu výhodu — napríklad pri rozvoji umelej inteligencie, kde Európa už dnes zaostáva.

Priepasť sa podľa Kovandu môže držať široká dovtedy, kým výrazne nevzrastie globálna ponuka LNG, Európa nedoplní zásobníky a nepoľaví geopolitické napätie okolo Perzského zálivu.

Témy:
plyn
ceny plynu

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.