Európu spaľujú rekordné megapožiare, zasiahli aj Slovensko. Francúzsko hlási najhorší stav od druhej svetovej vojny (+ video)
obchodnyregister
2026.08.11.
Lesné požiare pohlcujú Európu rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Francúzsko a Španielsko hlásia historické škody a riziko sa šíri naprieč juhom kontinentu.
Európa sa toto leto stretáva nielen s teplotnými rekordmi, ale zároveň bojuje s historickým počtom lesných požiarov. Najviac zasiahnuté ostávajú Francúzsko a Španielsko.
No odborníci pred vysokým rizikom vzniku požiarov varujú aj Veľkú Britániu, Balkán a oblasť pohoria Álp.
Hoci sú požiare podľa odborníkov dôsledkom klimatickej zmeny, ľudia k ich vzniku prispievajú aj iným spôsobom. Francúzsko odhaduje, že 9 z 10 prípadov vzniku požiarov bolo zapríčinených človekom, či už úmyselne, alebo nedopatrením. Polícia vo Francúzsku zadržala už 420 podpaľačov, pričom 166 z nich je maloletých. Niektorí však tvrdia, že zatýkanie je excesívne a snaží sa odviesť pozornosť od nepripravenosti úradov na túto krízu.
Najhoršie od druhej svetovej vojny
Francúzsko zaznamenalo tento rok najkritickejšie požiare od druhej svetovej vojny. Najviac si to odniesol región Gironde, kde požiare od mesta Bordeaux s 270-tisíc obyvateľmi oddeľovalo iba 15 kilometrov.
V okolí preto evakuovali až 200-tisíc ľudí. V tomto regióne, známom svojimi vínami, zhorelo doteraz okolo 420 kilometrov štvorcových územia, čo je približne štyrikrát územie mesta Paríž, informoval portál BBC.
Ohrozené boli aj strategické vojenské a priemyselné objekty vrátane zariadení, v ktorých sa pracuje na balistických strelách, raketových motoroch a na spracovaní nebezpečných chemikálií. Celkovo zatiaľ Francúzsko prišlo o viac než 90-tisíc hektárov územia, ale odborníci očakávajú ďalší nárast požiarov v priebehu augusta, ktorý je zvyčajne najteplejším mesiacom roka.
Obrovské požiare pocítili aj v španielskych regiónoch Madrid a Ávila, ktoré označujú za bezprecedentne najväčšie v histórii týchto oblastí. Škody tu doteraz vyčíslili na 77-tisíc hektárov. Hoci vláda začiatkom mesiaca vyhlásila ukončenie núdzového stavu, hrozba pretrváva aj naďalej, čo potvrdzuje nedávno vypuknutý požiar tentokrát na severe Španielska blízko hranice s Portugalskom.
Najnovšie požiare zasiahli aj Grécko. Juhovýchodne od Atén dnes vypukol lesný požiar, ktorý je podporovaný silným vetrom, čo sťažuje prácu hasičov pri jeho uhasení. Pre grécke hlavné mesto však toto ohrozenie nie je žiadnou novinkou.
Pred desiatimi dňami vypukol požiar naopak na severozápade od metropoly. Uhasiť sa ho podarilo až po piatich dňoch, pričom zahynuli dvaja hasiči a zdevastovaných bolo až 11 000 hektárov lesa. Pre Grécko aj naďalej platí najvyšší stupeň pohotovosti. V rokoch 2017–2026 tam zhorelo až 42 percent celkovej rozlohy lesov.
Požiare vo Francúzsku.
Zdroj: reuters
Čo s klimatickou krízou?
Odborníci, ale aj niektorí vládni predstavitelia upozorňujú na zanedbávanie klimatickej krízy, ktorá je primárnou príčinou horiacej Európy. „Klimatická núdza sa z roka na rok zhoršuje, musíme byť jednotní v boji proti požiarom, ako aj v prevencii a obnove,“ uviedol španielsky premiér Pedro Sánchez.
Podľa analýzy vedcov z World Weather Attribution je vo Francúzsku kombinácia vysokých teplôt, suchej pôdy a veterného počasia minimálne dvakrát pravdepodobnejšia než doteraz a v Španielsku minimálne 20-krát pravdepodobnejšia. Práve tieto faktory zapríčiňujú horľavú katastrofu. „To, čo vidíme vo Francúzsku a Španielsku, nie je len smola, je to jasný znak stupňujúcich sa dopadov otepľovania spôsobeného človekom,“ povedala Clair Barnesová, klimatologička z Imperial College London a vedúca výskumníčka tejto analýzy.
Na tieto zistenia reagoval aj šéf OSN pre klímu Simon Stiell: „Megapožiare ukazujú, ako rýchlo môžu extrémne horúčavy a vyschnutá krajina spôsobené zmenou klímy premeniť lesné požiare na ničivé národné katastrofy.“
Tvrdí, že „to, že ľudstvo naďalej spaľuje obrovské množstvá uhlia, ropy a plynu, doslova pečie našu planétu.” „Tým sa tieto podmienky stávajú nebezpečnejšími a tieto megapožiare smrteľnejšími a ničivejšími,“ čím vyzval na rýchlejší prechod od znečisťujúcich fosílnych palív k obnoviteľnej energii.