Eurozónu čaká slabší rast, inflácia je nad očakávaním, varuje Medzinárodný menový fond

MMF varuje pred tvrdším dopadom blízkovýchodnej vojny na eurozónu. Kombinácia drahých energií a slabého rastu môže priškrtiť ekonomiku aj investorov.  

Šokový nárast cien energií v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorá trvá už štvrtý mesiac, môže poškodiť hospodárstvo eurozóny viac, ako sa doteraz očakávalo, varoval vo štvrtok Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

• Ekonomika eurozóny porastie pomalšie, než sa očakávalo.
• Inflácia v eurozóne by mala dosiahnuť 2,8 percenta.
• Blokáda Hormuzského prielivu ohrozuje dodávky ropy.
• Vojna na Blízkom východe zvyšuje ceny energií.

MMF predpokladá, že ekonomika menovej únie sa v tomto roku zväčší o 0,9 %, čo je pokles oproti aprílovej prognóze 1,1 %. V roku 2027 by sa mal rast zrýchliť na 1,2 %. Fond zvýšil aj tohtoročný odhad inflácie, a to na 2,8 % z úrovne 2 %, ktorú prognózoval vo februári pred začiatkom vojny USA a Izraela proti Iránu.

Teherán v odvete za útoky fakticky zablokoval Hormuzský prieliv, cez ktorý v bežných podmienkach prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Pretrvávajúci energetický šok by mohol ešte viac zvýšiť infláciu a inflačné očakávania, zatiaľ čo pokles dôvery by mohol oslabiť dopyt, uviedol MMF.

V reakcii na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá vo štvrtok prvýkrát po takmer troch rokoch zvýšila úrokové sadzby, fond upozornil na výzvy pre menovú politiku v eurozóne. „Bezprostrednou prioritou je udržať inflačné očakávania ukotvené a zmierniť dopad šoku v rámci dostupného fiškálneho priestoru, teda bez nadmerných vládnych výdavkov, ktoré by ďalej zvyšovali verejné deficity,“ uviedol MMF. ECB zvýšila svoju kľúčovú depozitnú sadzbu z úrovne 2 % na 2,25 %. MMF teraz očakáva ešte ďalšie zvýšenie o štvrtinu percentuálneho bodu do konca tohto roka.