Expert na drahé kovy: Zlato bude nakupované nad všetky medze, nehľadiac na cenu

Konflikty, drahá ropa a silný dolár dočasne tlačia cenu zlata nadol, no centrálne banky rekordne prikupujú. Expert vysvetľuje, prečo je to šanca pre trpezlivých investorov.  

Zlato bolo odjakživa synonymom istoty, no v posledných mesiacoch investorov mätie. Kým geopolitické napätie vo svete rastie, cena žltého kovu prekvapivo zakolísala…

Je to ticho pred búrkou, alebo sa menia pravidlá hry, ktoré platili dekády? Má bežný človek v čase digitálnych mien stále veriť hmatateľnému kovu?

Obchodný riaditeľ spoločnosti IBIS InGold, expert na drahé kovy, Filip Horáček, presne vie, kedy zlato nakupovať a kedy nie.

– Ako súvisí benzín na pumpách s tým, koľko stojí unca zlata v Londýne;

– či je americký dolár „nepriateľ“ zlata a ako sa máme pozerať na „zlato chudobných“;

– ako vnímať fyzické a digitálne zlato.

Hlavne pre ľudí, ktorí sa nevyznajú, je situácia vo svete náročná. Nikto nevie, čo bude o týždeň, o dva mesiace, nieto ešte o rok alebo desať, no cena zlata namiesto prudkého rastu nedávno zaznamenala korekciu. Prečo trh nereaguje tak, ako by sme možno „učebnicovo“ očakávali?

Väčšina ľudí očakáva, že keď je v systéme napätie a neistota, tak cena zlata rastie. To je taká obvyklá vec, mechanizmus tam stále je. Dnes je situácia okolo Hormuzského prielivu veľmi špecifická a dochádza k tomu, že vysoká cena ropy nám tlačí nahor infláciu.

Situácia s infláciou je už reálna. Keď sa pozriete napríklad na stavebníctvo a množstvo materiálov, tam ceny išli nahor, takže nielen vysoké očakávania, ale aj súčasný nárast inflácie vedie k očakávaniam, že centrálne banky nám zdvihnú úrokové sadzby. Tie nám tlačia nahor výnosy z dlhopisov. Investori, ktorí optimalizujú a ekonomizujú situáciu tak, aby zarobili čo najviac s čo najmenším rizikom, unikajú od zlata, kde je výnos do určitej miery neistý, a utekajú k rovnakým výnosom na dlhopisoch, kde majú zhodnotenie isté.

Tým pádom posilňujú najmä americké dlhopisy, čo následne posilňuje americký dolár a to tlačí cenu zlata nadol. Je to reťazová reakcia, ktorá vedie k tomu, že zlato je stlačené nadol. Ale mechanizmus, ktorý sme spomínali – že keď je napätie, tak rastie cena zlata – ten tam je tiež. Pôsobí však z druhej strany a to je vec, ktorá sa nám následne dlhodobo prejaví. To znamená, že keď sa konflikt skončí, situácia sa obráti, alebo v prípade, že by konflikt trval príliš dlho, sa to tiež obráti.

Dôjde totiž k javu, ktorý sa nazýva stagflácia. To znamená, že bude vysoká inflácia a vysoké úrokové sadzby budú brzdiť ekonomiku, pretože ľudia budú mať málo peňazí. „Peniaze budú drahé“ a bude dochádzať k situácii, kedy si človek povie: „Som v neistote, či budem mať prácu, pretože sa nedarí ekonomike, ceny permanentne rastú a mám vysoké splátky na hypotéke či úvere.“ Tým pádom je ekonomika úplne udusená. Ja ako bežný občan alebo firma v dôsledku neistoty teda začínam šetriť. A tým, že šetrím, ekonomika klesá a stagnuje.

V danú chvíľu je možné ekonomiku naštartovať iba jediným mechanizmom, a to tak, že znížime úrokové sadzby. Hoci je to v rozpore s bojom proti inflácii, musia sa znížiť. Dôjde k obrátenej reakcii, než akú som popísal pred chvíľou, a teda k tomu, že začnú klesať výnosy na dlhopisoch a začne klesať americký dolár, čo vytlačí zlato nahor.

Keď sa na situáciu pozeráme, poviem to skratkovito, krátkodobo je zlato veľmi pravdepodobne tlačené nadol (resp. ukázalo sa, že je pod tlakom), ale z dlhšieho pohľadu sa vráti späť. Z môjho pohľadu nie je iná šanca, než že by to takto dopadlo.

Kedy to nastane?

Uvidíme, kedy sa skončí konflikt. Alebo ak bude dlho pokračovať, uvidíme, ako dlho pôjde inflácia nahor a ako veľmi to utlmí ekonomiku…

Máme tu aj moment, kedy nám rastú ceny ropy a energií. Na Slovensku sa zavádzali rôzne opatrenia. Ako súvisí benzín na pumpách s tým, koľko stojí unca zlata v Londýne? Je tam nejaká priama úmera?

Nie, to nie. Dochádza k tomu, že ropa nepriamo zlato stláča cez ďalšie tri vrstvy, ktoré sme popísali vyššie. Ale cena zlata nie je priamo závislá od ropy. Závisí skôr od dopytu investorov a investori optimalizujú v kontexte situácie, ktorá je vo svete.

V kontexte situácie vo svete je momentálne silný americký dolár. Je to „nepriateľ“ zlata?

On nie je nepriateľ. Pri zlate sú určité mechanizmy a jeden z nich je, že keď nám rastie napätie vo svete na globálnej úrovni, a je jedno, či nám spadne 11. septembra World Trade Center, alebo či je tu pandémia covidu, alebo vojna s globálnym dopadom ako napríklad začiatok vojny na Ukrajine, kedy sa nevedelo, ako sa to rozrastie, alebo sa útočí na jadrovú elektráreň, alebo situácia v Hormuze – to všetko sú situácie, ktoré majú globálny dopad a tlačia cenu zlata nahor.

Druhý mechanizmus je ten, že zlato sa správa opačne ako dolár. Je tam záporná korelácia. Nie je to úplne na 100 %, ale je tam veľká negatívna závislosť. To znamená, že keď dolár ide nahor, tak zlato je tlačené nadol a obrátene. Nejde však vždy len o jeden vplyv, ale o akýsi mix vplyvov. Dolár často ide proti zlatu a tam významne tlačí.

Keď sa pozrieme napríklad na veľké pohyby, pekný príklad je kríza z roku 2008. Tam sme mohli vidieť situáciu, kedy bol dolár najslabší a zlato bolo najvyššie. Vidieť zlomy, kedy sa to naraz láme.

Čiže je dobré, keď si ľudia uvedomujú, že keď nastáva nejaká globálna situácia, tak zlato sa hýbe? A keď je silný dolár, tak zlato klesá?

Je to jeden zo silných vplyvov. Keď človek chce investovať, mal by poznať základné princípy. Niečo, ako keď vieme, že 1+1=2.

A čo sú tie základné princípy? Skúsme to zhrnúť možno do troch bodov.

1. Keď rastie napätie, rastie cena zlata.
2. Keď dolár posilňuje, zlato oslabuje.
3. Keď sa zvyšujú úrokové sadzby, dochádza k tomu, že cena zlata klesá.

Sú to mechanizmy, ktoré sú vzájomne aj prepojené. A to treba vedieť využiť.

Potom je tu ešte jedna vec. Zlato je na volatilnom trhu a ponuka a dopyt ovplyvňuje to, či to rastie alebo klesá. Sú obchodníci, ktorí obchodujú na dennej báze, týždennej báze, niektorí obchodujú dlhodobo. Potom, keď je nejaký kolaps systému, tak do toho vstupujú inštitucionálne organizácie, ktoré majú časové oneskorenie, než spustia ochranné mechanizmy, ktoré majú.

Máme rôzne vrstvy investorov a je časť investorov, pre ktorých sa oplatí realizovať zisky, zatiaľ čo iná časť do toho môže naskakovať, pretože má oneskorenie vo veľkých trendoch. A tam dochádza k volatilite. Kedykoľvek vidíme denné nárasty, dochádza ku korekcii, ktorá je spôsobená tým, že pre niekoho sú výnosy zaujímavé, zatiaľ čo pre iného ešte nie. A to nám robí volatilitu…

Dalo sa očakávať, prečo tam bola tá korekcia na začiatku. Zlato vyrástlo veľmi netradične dynamicky nahor. Keď sa pozeráme na hranice, o ktoré sa bojovalo – tisíc až štyritisíc – tak zlato prestrelí hranicu a potom sa späť skoriguje a bojuje o hranicu napríklad päťkrát. Vyrastie, spadne, vyrastie, spadne… Teraz sme videli hranicu 5 000 dolárov za uncu, potom to vyletelo v priebehu niekoľkých málo dní na 5 600. A takáto situácia tu nebola desiatky rokov. Tam sa korekcia dala očakávať.

Ďalšia vec je, že keď sa začal konflikt pri Hormuzskom prielive, došlo k tomu, že začali padať americké akcie a zároveň arabské štáty ako Saudská Arábia začali mať lokálne problémy. Tam došlo ešte k jednému mechanizmu – kedykoľvek je takýto konflikt, ktorý má neisté pokračovanie, investori robia to, že začnú vypredávať všetky aktíva, ktoré majú, alebo na ktorých majú veľký výnos, aby si zaistili likviditu. Nevedia, čo bude ďalej.

To sme mohli vidieť napríklad aj v roku 2008. Na začiatku krízy padajú všetky aktíva. Investori, či už sú to firmy, domácnosti alebo štáty, predávajú aktíva, aby si zaistili dostatok peňazí na prevádzku životne dôležitých mechanizmov danej organizácie. Toto všetko vytvára obrovský mix, ktorý sa následne premieta do ceny. Je ťažké povedať jednoznačné pravidlo, tak to nefunguje. Skôr ide o mix pravidiel, ktoré majú v danú chvíľu rôznu váhu. A zároveň si treba uvedomiť, že ešte nevidíme všetky informácie. To ukáže až čas.

Kedysi sa o zlate hovorilo ako o „poistke pod vankúšom“, že si stále drží hodnotu. Pre veľa ľudí je zlato niečo, čo nestráca na hodnote. Vy však tvrdíte, že zlato sa stáva jadrom portfólia, alebo by aspoň mohlo byť. Čo sa zmenilo v myslení spomínaných veľkých investorov v tomto prípade?

V prvom rade dochádza k zmene svetového usporiadania. Vidíme zásadné zmeny vo sférach vplyvu. Zatiaľ čo americký dolár tvoril pred 20 rokmi 70 % svetových obchodných transakcií, dnes už to nie je ani na 50 %. Vidíme dramatický pokles. A najdramatickejší pokles viditeľný v poslednej dobe prišiel za vlády Donalda Trumpa tým, že sa snaží preskladať usporiadanie sveta a uvažuje, či nevystúpi z NATO. Búra princípy, ktoré tu fungovali od druhej svetovej vojny, čo vyvoláva na všetkých sférach fungovania obrovskú mieru neistoty. To je jeden faktor.

Druhý faktor súvisí s tým, že štáty začínajú byť zadlžené a dôvera investorov klesá, takže vidíme klesajúce ratingy. Ak sa pozrieme napríklad na nás – keď padla železná opona, tak sme nemali takmer žiadne zahraničné dlhy. Neviem presne, aký bol pomer k HDP, ale bolo to blízko nule. A keď sa na to pozrieme dnes, tak náš štátny dlh (v ČR) je na úrovni 44 % HDP, váš štátny dlh (na Slovensku) je niečo pod 60 % HDP. A to sú veľmi dobré pomery dlhov.

Keď sa pozrieme na západnú ekonomiku, vidíme Taliansko, Francúzsko, Veľkú Britániu – to sú všetko krajiny, ktoré sú cez 100 %. 140 % HDP má dnes Taliansko. Vidíme 225 % štátneho dlhu Japonska. To vyvoláva obrovskú mieru neistoty u investorov, či krajiny dokážu dostáť svojim záväzkom. Mali sme tu krajiny ako Turecko, ktoré niekoľkokrát zbankrotovalo, alebo krajiny Južnej Ameriky, kde boli bankroty každých 10, 15, 20 rokov. Grécko si napríklad všetci pamätajú tiež veľmi dobre. Ale to je, povedzme, európska ekonomika, kde sme to vnímali skôr ako stabilitu.

Situácia, ktorá tu teraz je, vedie k tomu, že sa mení uvažovanie investorov a investori sa vracajú k takzvanej „prahodnote“, pretože vnímajú štáty ako menej stabilné, vnímajú svetovú ekonomiku a usporiadanie ako menej stabilné, nevedia, čo bude. My tu vidíme obrovské súperenie nových celkov, ktoré vznikajú.

Vidíme západnú G7, ich protiváhou je BRICS. Ten sme predtým vnímali ako zoskupenie, ktoré sa snaží formovať, ale nemá žiadnu silu. Po vojne na Ukrajine začali veľmi silno kooperovať a vidíme, že dnes, keď porovnáme výkonnosť ekonomík podľa parity kúpnej sily, zisťujeme, že krajiny BRICS nás už začínajú v rámci prepočtu HDP valcovať – teda západné ekonomiky. To znamená, že dokážu dodať výrobky, pracovnú silu a efektívnosť. A hoci v porovnaní cez výmenné kurzy vychádza, že sú dramaticky slabšie, tak z pohľadu životnej úrovne začínajú byť lepšie.

Keď sa pozrieme na gramotnosť ľudí v Indii, v Číne, v Ázii – tam je najväčší počet ľudí s počítačovou gramotnosťou, s prácou umelou inteligenciou. Vidíme, že svetový fokus a mindset sa začína orientovať do Ázie, svet sa začína dramaticky meniť.

Keď to vztiahnem späť ku zlatu: tieto krajiny, formácia BRICS-u (alebo BRICS+, ako sa už dnes hovorí), sa snažia vytvoriť protiváhu amerického dolára. Ich posledný pokus, ktorý sme mohli pozorovať niekedy okolo nového roku, sa volá „The Unit“. Je to v preklade „Jednotka“ a je to mena, ktorá je zatiaľ v pilote, ale je zložená zo 40 % zlata a zo 60 % mien BRICS.

Zlato už nie je len nejaký nástroj fanúšikov alebo diverzifikátor portfólia, ale stáva sa menou…

To je podľa mňa základný bod, o ktorom sa vôbec nehovorí – štáty sa odkláňajú od dolára a nemajú na čom postaviť náhradu svetového obchodu, pretože z mien, ktoré vidíme v BRICS, len 2 % má čínsky jüan a žiadna silnejšia mena tam nie je – ruský rubeľ, indická rupia alebo rand? Žiadna z nich nie je významná natoľko, aby obsahovala významné percento svetového obchodu.

Preto potrebujú platidlo, ktoré bude široko uznávané. A tu sa ponúka zlato. Myslím, že JP Morgan označil „the Unit“ – tú novú menu, ktorú aktuálne pilotuje BRICS +, ako systém, ktorý má najväčšiu šancu nahradiť americký petrodolár. Ale stále je to pilot a nevieme, čo z toho bude, či svet nenabehne na digitálnu menu CBDC alebo alternatívu. To sú miery neistoty, ktoré vo svete sú a ktoré vyvolávajú snahu nájsť riešenie. A preto je istota v zlate, preto začína byť popularizované na všetkých frontoch, či už na úrovni nákupu centrálnych bánk, alebo jednotlivcov či firiem. Vidíme obrovský boom dopytu po zlate.

Žijeme v dobe nestability a neistoty, ľudia chcú mať platidlo, ktoré bude všeobecne uznávané. Vidíme obrovské nákupy zlata v niektorých sférach, napríklad ide o centrálne banky. Čo vidia práve guvernéri bánk na zlate? Čo je dôležité uvedomiť si?

Je to tak, že keď má niekto vyrásť, niekto iný musí mierne padnúť. To je základný princíp – niekto zbohatne, niekto schudobnie, na burze je to prelievanie peňazí. A to isté je v rámci toho svetového obchodu.

Ide o to, že ak chcú štáty BRICS vyrásť, musia mať alternatívu k americkému doláru. Vidíme súperenie, ktoré sa neodohráva len na vojnovej, ale aj na ekonomickej a obchodnej úrovni. Keď to poviem jednoducho, Donald Trump sa vyhráža clami, ktoré postupne zavádza a snaží sa tým nejako zmeniť váhy toho svetového obchodu, získať výhody, poškodiť súperov a profitovať.

Vidíme americké loďstvo, ktoré búra hranice, unáša prezidentov, robí neštandardné opatrenia. Na druhej strane to, čo nevidíme, je menová vojna. Amerika potrebuje financovať svoj megadlh, ktorý má, alebo teda úroky, ktoré platia za svoje dlhy, ktoré sú už cez 1 bilión amerických dolárov.

Vlani dosiahli Fergusonov efekt, čo je zlom, kedy sú úrok vyššie než výdavky na armádu. Protiúdery druhej strany sú práve to, že vypredávajú americké dlhopisy, nechcú ich nakupovať a peniaze umiestnia do zlata. Zlato začínajú držať v devízových rezervách, tým pádom môžu držať menšie množstvo amerických dolárov.

Čím menej sa používa americký dolár, tým sú Spojené štáty slabšie.

Opatrenie, ktorým to nahrádzajú, je množstvo zlata. Môžeme vidieť, že zlato, ktoré je držané v devízových rezervách jednotlivých bánk, už prevýšilo aj množstvo držaného eura. Zlato sa tak stáva druhou najčastejšie držanou položkou s objemom, ktorý tam je.

Od druhej svetovej vojny sa striedajú obdobia, kedy centrálne banky nakupujú a vypredávajú zlato a po roku 2008, niekedy od roku 2010, nastalo obdobie, kedy začali banky významne nakupovať zlato. Zatiaľ čo predtým ho skôr vypredávali, po tej dobe ho začali hromadiť.

Potom je tam ešte jeden dramatickejší zlom, ktorý nastal na začiatku vojny na Ukrajine. To znamená, že za posledné tri roky navýšili centrálne banky nákupy zlata. Zatiaľ čo po roku 2010 boli nákupy priemerne 500 ton ročne, od vojny na Ukrajine to vyskočilo na 1 000 ton ročne. Sú to obrovské nákupy, ktoré tu neboli od druhej svetovej vojny.

To je práve to, prečo sa štáty BRICS snažia kumulovať zlato. Samozrejme, ak by mali viac zlata než západná sféra, je to problém, pretože majú reálnu prahodnotu. Peniaze si natlačíte, zlato ale nevyrobíte. A štáty Západu sa to snažia doháňať. Navyše, tým, všetci nakupujú, cena rastie, takže aj centrálni bankári potrebujú profitovať. Je to akýsi pretek…

A my sa dostávame do paradoxu, kedy už aj analytici začínajú hovoriť, že zlato bude nakupované nad všetky medze, nehľadiac na cenu, pretože sa stáva významným geopolitickým nástrojom. Myslím, že Ross Norman pre LBMA to povedal v analýze na tento rok, kedy odhadoval cenu a komentoval dianie. Analytikov, čo toto spomínali, už bolo niekoľko a zhodne hovoria, že zlato bude kupované nehľadiac na to, koľko bude stáť. Zlato sa stáva menou a bude nakupované nad všetky medze – to sú pojmy, ktoré sme tu predtým nikdy nepočuli.

Ako je to so zlatom v kontexte bežnej domácnosti? Niektorí ľudia majú rezervu, premýšľajú svetovo, nemajú eurá, ale doláre. Je teraz zlato na takej úrovni, že radšej pretaviť svoje peniaze do zlata, než ich mať uložené v dolároch?

Zlato je istota poslednej inštancie, to je vždy to najlepšie. Keď to vezmeme rečou bežného investora, tak toho zaujíma, aby zarobil.

Pri bežnom človeku nám pomôže história, trendy a kontext. Je to jednoduché. Ak ten hlavný driver, ktorý historicky funguje, hovorí: „Rastie napätie, rastie cena zlata,“ mali by sme tomu rozumieť. To je globálny kontext očami bežného občana.

A potom je tu druhá vec: koľko nám to zarába? Keď sa pozrieme na zlato, je fenomenálne a poráža drvivú väčšinu všetkých akciových titulov (myslím tým akciové indexy). Často sa deje omyl, že sa ukazujú storočné cykly, kde bolo zlato pevne zafixované k doláru, takže sa na to nedá pozerať, pretože sa nemohlo volatilne pohybovať na burze.

Od roku 1971 zlato poráža mnohé akcie, často aj vrátane výnosov, teda dividend.

A keď sa budeme pozerať len na posledné roky:za posledných 12 rokov zlato vyrástlo o 400 %.

Vo firme IBIS InGold som dvanásty rok a keď som začínal, tak unca zlata stála 1 100 – 1 200 dolárov za uncu. Dnes je cena 4 800. To znamená 400 % za 12 rokov, čiže 100 % každé tri roky. A to vynechávam vynechávam moment, kedy sme nedávno videli jeho rast na 5 600 dolárov za uncu.

Bežného investora teda bude zaujímať, čo sa bude diať naďalej a či sa mu oplatí nakupovať.

Vo vašich analýzach sa objavuje odvážne číslo 10 000 dolárov za uncu zlata. Kam až to môže rásť?

To je odvážné, myslím ale, že to hovorí Kyosaki a nie ja. Ale je pravda, že raz zlato na tejto hranici určite bude a keď sledujeme dynamiku nárastu, nemusí to trvať až tak dlho. Otáykou teda nie je,či na tejtohranici zlato bude, ale kedy kedy ju dosiahne. Aktuálne predikcie na koniec roku 2026 sú okolo 5 600 – 6 200 dolárov za uncu.

Tá dynamika nárastu je skutočne veľká, je to niečo, ako keď bol Václav Klaus ministrom financií a hovoril, že mzdy vyrastú desaťnásobne. Ľudia si klopali na čelo, no dnes to tu máme. Kopec ľudí si tie veci nedokáže predstaviť.

Keď zlato stálo 1 200, hovorili sme, že bude stáť 2 000, no ľudia hovorili, že to nie je možné a predsa… Treba si uvedomiť jednu vec. Ak by sme vzali tých 1 000 dolárov za uncu ako nejakú métu, tak keď nám rastie z tých 1 000 na 2 000, tak je to nárast o 100 %. Ale keď nám to z tých 1 000 rastie na 2 000, je to rast „už len“ o 50 %. A následný nárast 3000 už je len o 30 % a na 4 000 dolárov za uncu, je to „už len“ nárast o 25 %. Ak to vzťahujeme k tej hranici 1000 dolárov za uncu. Čiže sa to zrýchľuje.

Zlato rastie veľmi progresívne, tak ako sa zrýchľuje miera napätia a rôznych nečakaných udalostí, zrýchľuje sa i rast zlata.

Donald Trump získal absolútnu väčšinu na všetkých frontoch americkej politiky, urobil veľa vecí a to, čo urobil za ten rok a pol, to je ako keby za desať rokov. A práve to sa manifestuje do dynamického nárastu ceny zlata. Dá sa očakávať, že nárast zlata bude dynamicky pokračovať.

Keď si vezmeme trajektóriu zlata, som presvedčený, že zlato za ďalšie tri roky môže byť na nejakých 8 000 dolároch. To sú čísla, ktoré nám pripadajú nepredstaviteľné, ale všetky predošlé nepredstaviteľné čísla sa naplnili. Povedal by som, že 10 000 je dosť ďaleko od doby, kde sme. Prognózy napríklad na tohtoročný rok sa zatiaľ nerevidovali, boli robené niekedy v novembri minulého roka a hovorili, že to bude 5 600, 6 000, 6 200. To hovoria najvýznamnejšie banky, najväčší hráči na svete, nie ja. Nikto z nich však nepovedal, že cena by mala ísť dole. V kontexte toho, že teraz máme cenu 4 800 a prognóza na koniec roka je niečo okolo 6 000, tak v kontexte toho méta 8 000 nie je ďaleko.

Vidíme, že zlato sa fenomenálne dostáva do popredia všetkých záujmov a stáva sa nástrojom už nie ako diverzifikátor portfólia, ale strategická záležitosť pre jednotlivé štáty, nástroj menovej vojny.

Chodíme po celom svete, hovoríme o Indii, Číne, Amerike, ale poďme do nášho stredoeurópskeho kontextu. Slovensko je špecifický trh. Nájdu sa, samozrejme, aj takí, čo radi špekulujú a skúšajú, ale naši investori sú zväčša konzervatívni. Ako to vnímate u nás, v Čechách, možno v Rakúsku? Akým spôsobom sa vníma investovanie do zlata v našich končinách?

Oveľa pozitívnejšie než to bolo napríklad pred 12 – 15 rokmi, image zlata sa pozitívne zmemila a zlato sa stalo štandardným investičným nástrojom. Zlato bola v minulosti vnímané ako divná, neštandardná investícia, za komunizmu bolo investovanie do zlata dokonca zakázané a legalizovalo sa až po Nežnej revolúcii.To znamená, že ľudia v tej dobe mohli vlastniť šperky, ale nesmeli vlastniť investičné zlato. Bola to práve snaha odbúrať buržoáziu, ktorá si zlato zakopávala, do stien schovávala zlaté tehly.

Tým pádom si ľudia odvykli investovať. Ale vo svete sú stále tradičné kultúry ako India alebo Čína, kde má zlato už tradične svoje miesto. Zaujímavé je, že 50 % svetovej spotreby zlata ročne vôbec nejde do investícií, ale ide tradične do šperkárstva. To je dlhodobý trend. Po šperkoch nasleduje priemysel, kde je sústredených zhruba 10 – 15 %. Využitie v priemysle je napríklad pre mikročipy, robotiku, kozmický výskum – tam sa to zlato musí použiť kvôli jeho vlastnostiam. A až ten zvyšok ide do investícií, ktoré sa rozkladajú medzi retail, fondy či centrálne banky.

A my sme si k zlatu v posledných rokoch našli cestu. Zmenil sa aj imidž zlata, teda jeho vnímanie v hlavách ľudí. Stal sa z neho tradičný investičný nástroj. Myslím, že aj firmy ako naša, teda IBIS InGold, v tom urobili pomerne veľký kus práce, pretože sme vytvorili nástroje pre pravidelné priemerovanie investícií, čím sme zlato sprístupnili bežným ľuďom na úrovni stavebného sporenia alebo penzijného pripoistenia. Už nehľadáme klientov, ktorí tam musia mať peniaze. Dnes už stojí unca zlata 100 000 českých korún, teda asi 4 000 eur, ale nie každý si ju vie či môže kúpiť hneď a naraz. Náš klient však môže sporiť od 4 eur, priemerne je však suma, ktorú klient sporí cca 20 – 40 eur mesačne, a postupne, čiastkovo, si vie takto našetriť aj na viac tehál.

Tým sme zlato ponúkli širokej klientele. Stalo sa, že do zlata už nemusia investovať len tí extrémne bohatí, ale aj bežný človek. Vytvorili sme nové produkty a popularita zlata rastie.

Zaujal ma občiansky pohľad, spomenuli ste parciálne sporenie, možno aj 20 – 40 eur mesačne. Je to niečo, k čomu chcete motivovať ľudí, aby si uvedomovali, že takto jednoducho sa to dá?

Pre klienta sa snažíme vždy priniesť čo najviac. Lídrom na česko-slovenskom trhu sme práve preto, že máme technologické výhody. Sme prví, kto zlato začal chrániť proti falšovaniu, máme prvé aplikácie, vytvorili sme prvé pravidelné sporenie do zlata. Tým sa nám darí byť lídrom a trh nás kopíruje.

Uvedomili sme si niekoľko faktov. Jedným z nich je, že čím väčší kus zlata nakupujete, tým je to lacnejšie. Gram v kile je lacnejší o 30 % než gram sólo zabalený. Takže keď kúpim tisíckrát sólo zabalený gram a budem mať dokopy kilogram, a jeden kilogram v kuse, tak rozdiel bude milión českých korún na kile (v prepočte okolo 40-tisíc eur v čase publikovania článku). A to je obrovský rozdiel. Českým klientom sme vytvorili pravidelné sporenie „do kilovky“, tým pádom klient, aj keď nemá milióny na kilovku, na ňu môže sporiť. A to je zásadná výhoda.

Zlato má tiež nejaké náklady. Fyzické zlato, rovnako ako keď nakupujeme eurá alebo doláre v zmenárni, má dva kurzy: predajný a výkupný. Ten rozdiel sa nazýva spread. Kým v zmenárni je to obvykle okolo 5 %, tak pri zlate (pri gramovom zliatku) je rozdiel nákup-výkup až 30 %. To znamená, že klient musí čakať, kým zlato o 30 % vyrastie, aby bol na nule. Ale ak pôjde do kilovky, rozdiel nákup-výkup je len 4 %. Tým pádom je rýchlosť návratnosti investície dramaticky vyššia. Klient, ktorý investuje do kilovky, sa dokáže veľmi rýchlo dostať späť na návratnosť. Priemerný nárast na zlate za posledných 20 rokov je okolo 9 %.

Ako vnímať fyzické a papierové zlato?

Áno, sú tu dva základné svety: papierové a fyzické zlato. Papierové zlato má tiež dva druhy. Sú to podielové fondy, ktoré investujú do zlata. Môžu byť spojené so zlatým odvetvím (ťažiari, spracovatelia). Investor si myslí, že nakupuje zlato, ale zlato to nie je. Trend by mal byť podobný, ale výnosy môžu byť veľmi rozdielne. Potom je tu aj papierové zlato v podobe ETF fondov, ktoré držia zlato.

A potom je tu fyzické zlato. Zásadný rozdiel je v kreditnom riziku. Ak by klienti chceli premeniť papierové zlato za fyzické, toľko zlata na svet ani nie je. Zlato by malo byť ideálne fyzicky a u klienta doma. My ponúkame sporiace programy v našich trezoroch, ale klient si ho môže kedykoľvek nechať zaslať domov. Pomer podloženého zlata bol v jednu chvíľu dokonca len 0,3 %. To je ten dôvod, prečo je dôležité mať zlato vo fyzickej podobe.

Ak má niekto zlato vo fyzickej podobe a chcel by ho vymeniť za peniaze, ako sa to dá?

Ak ho má fyzicky doma a potrebuje peniaze, stačí ho k nám doručiť (poštou alebo osobne). My obratom posielame peniaze. Do týždňa ich má klient na účte, ak to rieši osobne, tak často odosielame klientovi peniaze z našej firmy ešte v ten deň.

Majú o zlato záujem mladí ľudia?

Popularita zlata rastie naprieč generáciami. Najväčšie nákupy robia ľudia v staršom veku, lebo sú majetnejší. Mladí sú viac orientovaní na technológie a aplikácie, ale popularita rastie.

Pri zlate sa niekedy hovorí aj o striebre ako o „zlate chudobných“…

Áno, to sa bude diať čím ďalej, tým viac. Tým, ako sa zlato vzďaľuje, striebro sa stáva dostupnejšie. Striebro vzrástlo z 25 eur – 33 eur na 102 eur. Striebro je pre ľudí dostupnejšie, ale má jeden problém: je naň DPH (u nás 21 %, u vás 20 %). Na zlate nie sú žiadne dane. Rozdiel nákup-výkup je pri striebre okolo 35 – 40 %, takže návratnosť je oveľa dlhšia.

Striebro je však populárne, lebo sa nerecykluje (spotrebováva sa v priemysle, v solárnych paneloch, nanotechnológiách). Dopyt je vyšší než ponuka. V prípade kritických situácií (blackouty, katastrofy) začína byť striebro atraktívnejšie kvôli menším jednotkám. Kilogram zlata vám v kríze nikto nerozmení, zatiaľ čo s menšími jednotkami striebra sa dá lepšie fungovať. Striebro sa stáva veľmi populárnym a začína valcovať aj zlato.

Ako je to teda dnes so zlatom? Čo by mal vnímať bežný človek alebo začínajúci investor, ktorý má záujem o tento drahý kov?

Pri zlate funguje efekt FOMO (strach z ujdenia príležitosti). Keď zlato rastie, klient začína nakupovať, lebo sa bojí, že mu cena utečie. Keď padá, má strach a predáva. To sú tie živočíšne pudy. Keynes to nazval animal spirit – strach a chamtivosť.

V súčasnej chvíli sa toho efektu FOMO nemusíme báť. Do zlata odporúčame investovať minimálne na 5 rokov, optimálne 10 – 20 rokov. Tam klient v zásade nemôže prerobiť.

Svetové usporiadanie sa mení a cena zlata jednoducho musí rásť. 80 % zo všetkého zlata na Zemi je vyťažených a zásoby nám vydržia na 20 rokov ťažby, potom nové zlato nebude. Nové náleziská sú v extrémnych podmienkach, čo zvyšuje náklady na ťažbu. Či už je kríza alebo nie, cena zlata bude tlačená nahor nákladmi na ťažbu a vzácnosťou. Zlato sa stáva strategickou záležitosťou a nástrojom rovnováhy síl.

Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou IBIS InGold.