Extrémne horúčavy v auguste nečakajte. Aké teploty predpovedajú odborníci?

Teplotné rekordy, náhle zmeny počasia a ničivé búrky. Prinášame vám prehľad očakávaní odborníkov aj rady WHO.  

Európa má za sebou najhorúcejší začiatok leta, pričom jej západná časť zaznamenala historicky druhý najteplejší jún. Koniec mesiaca priniesol vlnu horúčav, ktorá zapríčinila viac ako 14 000 úmrtí. Nejde však o konečné číslo.

Horúčavy dramaticky vystriedal studený front, ktorý k nám prúdi zo severu. Teploty sa držia pod 30 stupňami Celzia a najbližšie dni v strednej Európe bude sprevádzať aj vietor. Práve ten môže zapríčiniť vznik búrok, aké sme počas víkendu sledovali v oblasti Jadranu.

Extrémy, aké sme zažili v júni, by sa už síce opakovať nemali, no odborníci sa zhodujú, že teplotné vyhliadky sa môžu meniť. „Musíme rešpektovať, že situácia dosahuje rekordné úrovne, a tak sa to nedá úplne vylúčiť,“ poznamenal klimatológ Pavel Faško v Markíze. Vlny horúčav podľa neho vznikajú v druhej polovici leta jednoduchšie.

Naša klíma sa začína čoraz viac podobať južným oblastiam Európy a typickým znakom sú suché a slnečné dni s minimom zrážok. Dlhodobá predpoveď SHMÚ a iMeteo.sk sa zhoduje v mierne kolísavých teplotách, ktoré sa pohybujú od 24 do 35 stupňov Celzia.

Zrážky očakávajú len miestami a pôjde najmä o občasné prehánky. Podľa klimatológa nás horúce obdobie čaká, ale ťažko odhadnúť, aké teploty na Slovensku nameriame.

Problémom je nepripravenosť zdravotníctva

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge minulý týždeň pripomenul, že úmrtiam z tepla sa dá jednoducho predísť. Už dlho poznáme nástroje, ktoré zahŕňajú prevenciu, včasnú informovanosť, zabezpečenie prístupu k vode a tieňu.

Tiež zdôraznil, že zdravotnícky systém musí byť pripravený skôr. Nie až potom, čo teploty dosiahnu maximá. „Vlády stále považujú horúčavy za meteorologický jav a nie krízu, ktorá sa dotýka verejného zdravia,“ doplnil Kluge pre AFP.

Svetová zdravotnícka organizácia vydala nové usmernenia, v ktorých zdôrazňuje najmä vybudovanie ďalších zdravotníckych centier. Vlna horúčav nadmerne zaťažuje nemocnice, ktorým hrozí prehriatie vybavenia i zdravotníkov.

O kolabujúcom personále v slovenských nemocniciach sme v ostatných dňoch informovali niekoľkokrát. Redaktorky Monika Vatrálová a Michaela Paulovič priniesli článok o rekordnej teplote, ktorú namerali na ortopédii v ružinovskej nemocnici.

Prečítajte si tiež:

Horúčavy prišli nezvyčajne skoro

Podľa klimatickej služby Copernicus Climate Change Service bola júnová teplota vzduchu v Európe o 1,78 stupňa Celzia vyššia než dlhodobý priemer. Obyvatelia západných krajín, vrátane Francúzska, Nemecka i Španielska, v tomto období zažili najväčšie teplotné anomálie.

Klimatológ Pavel Faško pre Markízu uviedol, že hoci na Slovensku vysoké teploty už poznáme, nezvyčajné je, ako skoro sa objavili. „Takáto vlna horúčav sa u nás v prvom letnom mesiaci meteorologických meraní ešte nevyskytla,“ zdôraznil. Odborníci zo SHMÚ uznali aj nový teplotný rekord z 30. júna, ktorý namerali v Kamenici nad Hronom. Bolo tam až 41,3 stupňa Celzia.

„Ešte pred 50 rokmi by jún priniesol dlhšie trvanie oblačnosti a viac zrážok,“ povedal Faško v rozhovore pre TA3. Namiesto toho sa počasie postaralo o lámanie rekordov. Keď hrozia búrky z tepla, je dôležité mať na pamäti zopár tipov, ktoré zhrnul Slovenský Červený kríž.

V prípade, že vás búrka zastihne v exteriéri, odborníci radia chrániť si hlavu a kráčať s tvárou otočenou k vetru. Tiež varujú pred vyhľadávaním útočiska pod mostom. Ten môže v čase búrky fungovať ako veterný tunel koncentrujúci vietor. V relácii Na rovinu hovoril o búrkach a horúčavách klimatológ Jozef Pecho.

Prečítajte si tiež:

Počas júna sme evidovali aj vysoký počet tropických nocí, teda takých, počas ktorých teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia. Pavel Faško pre tnlive.sk pomenoval aj ďalší problém, ktorým je nedostatok priestoru na oddych.

Telo vystavujeme mimoriadnym teplotám počas dňa aj v noci. „Pokiaľ priestor nie je klimatizovaný, sme v zaťažujúcom prostredí, kde sa organizmus nemôže dostatočne zregenerovať,“ dodal odborník.

Trpia aj alergici a zvieratá

Najbližšie tri týždne potrápia ľudí s alergiou na peľ, konkrétne palinu. Meteorológ Peter Jurčovič pre TV JOJ ukázal jej zvýšenú koncentráciu v strednej Európe. Po ústupe paliny príde na scénu ďalší agresívny peľový alergén – ambrózia. Tá potrápi alergikov na jeseň.

Vysoké teploty komplikujú život aj zvieratám. Veterinár Milan Švihraň pre Forbes uviedol, že najkritickejšie to znášajú psy. „Nemajú potné žľazy, preto sú odkázané na vylučovanie prebytočného tepla odparovaním vody dýchacími cestami,“ vysvetľuje.

Rastúca obľuba francúzskych a anglických buldočkov, či mopslíkov, prináša aj úskalia. Veterinár objasnil, že kvôli skrátenej hornej čeľusti a mäkkému podnebiu sa týmto plemenám ťažšie dýcha, a preto sú v horúčavách najohrozenejšie.