Fabriky zatvárajú, výroba sa sťahuje k susedom a odvody rastú. Slovensko rieši nepríjemný problém

Kým niektoré fabriky hlásia smelé náborové ambície, iné podnikanie na Slovensku radšej zabalili. Okrem iného ich dusilo vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov, ktoré je najmohutnejšie spomedzi okolitých krajín. Biznis preto bije na poplach, konsolidácia na takýto spôsob sa míňa účinkom.  

Slovensko posledné týždne obleteli správy o odchode viacerých známych značiek. Patrí medzi ne legendárny výrobca šumivých vín zo Serede – spoločnosť Hubert, ale tiež nemecký technologický gigant Bosch, ktorý ohlásil zatvorenie závodu v Bernolákove.

Nepríjemnosti musí riešiť aj mesto Bánovce nad Bebravou, kde sa rozhodla ukončiť činnosť rovnako nemecká strojárska firma Fritzmeier. Majitelia podnikov sa vo všetkých troch prípadoch rozhodli presunúť výrobu do Česka či Srbska.

Výsledkom sú hromadné prepúšťania, ktoré sa dotknú viac ako 250 ľudí. Dôvody týchto rozhodnutí sú pritom rôzne. Išlo buď o vysoké ceny energií, prebiehajúcu transformáciu automobilového priemyslu, alebo o zmenu správania spotrebiteľov.

Zástupcovia zamestnávateľov však stratu týchto pracovných miest pripisujú aj niečomu ďalšiemu – vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Firmy stoja ich zamestnanci čoraz viac. Ak človek vo výrobe zarába 1 200 eur v hrubom, firma zaňho na odvodoch zaplatí ďalších približne 430 eur. Ak zarába 1 500 eur, číslo stúpne až na 540 eur.

Sme najhorší v regióne

Na trend vysokej ceny práce opätovne upozornil aj Klub 500 vo svojej pravidelnej analýze Kompas500. „Kým v Európskej únii sa podiel odvodov zamestnávateľov na celkových daňových príjmoch medzi rokmi 2011 a 2024 znížil, na Slovensku vzrástol o 16 percent,“ zaznelo v materiáli najväčších slovenských zamestnávateľov, ktorý pripravila ich analytička Diana Motúzová.

V rámci V4 sme dokonca jedinou krajinou, kde bol tento podiel na konci sledovaného obdobia vyšší než na jeho začiatku. Pre porovnanie v Česku sa toto číslo nezmenilo, v Poľsku o šesť percent pokleslo. Najväčším skokanom bol náš južný sused. Vlády Viktora Orbána za tieto roky znížili cenu práce natoľko, že sa tento podiel na celkových daňových príjmoch štátu prepadol o 44 percent.

Podľa odborníkov je tento výber pre štát logickou voľbou. „Vývoj svedčí o tom, že tieto príjmy patria k najbezpečnejším rastúcim zdrojom,“ komentoval analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

„Nielenže inflácia prispieva k nominálnemu rastu miezd, ale hlavne vďaka skrytej povahe odvodov je pre štát jednoduchšie zvyšovať ich sadzby, či stropy. K rastu tohto podielu ale prispela aj výrazne vyššia miera zamestnanosti, evidovaných je o 200-tisíc ľudí viac,“ poznamenal vzápätí.

Štát pritom vo zvyšovaní ceny práce pokračuje aj naďalej. Mimo vyšších odvodov pre živnostníkov sa od začiatku tohto roka v rámci konsolidácie opäť zameral aj na zamestnancov.

Zvýšil zdravotné zrážky, a to o jeden percentuálny bod zo štyroch na päť percent. Pri mzde 1200 eur tak každému Slovákovi chodí na účet o 12 eur menej. V realite sa tu bijú dva faktory.

Na jednej strane štátu stúpnu príjmy, čo je v rámci jeho konsolidačného snaženia priaznivá informácia, na tej druhej však firmy strácajú motiváciu vytvárať nové pozície, a tak štát v konečnom dôsledku o peniaze prichádza.

Svedčia o tom aj čísla zamestnanosti z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Počas druhého kvartálu tohto roka u nás zarábalo 2,593 milióna ľudí. Na konci roka 2024, kedy sme dosiahli vrchol, to bolo až 2,646 milióna. Za rok a pol sa tak z trhu vyparilo 53-tisíc duší. To je akoby zrazu zo systému vypadol celý Trenčín.

Otázkou je, ktorý z týchto faktorov napokon preváži. Podľa expertov ja výsledok jasný. „Krátkodobo vyhrá štátny rozpočet, pretože vyššie odvody prinášajú dodatočné príjmy prakticky okamžite. Ekonomické náklady prichádzajú neskôr, najmä cez slabší rast čistých miezd, menší priestor na prijímanie ľudí alebo investície,“ naznačil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

„Pri slabom raste ekonomiky preto rastie riziko, že ďalšie zvyšovanie zaťaženia práce bude čoraz menej efektívnym spôsobom konsolidácie,“ pokračoval. Pravda oslovila aj tvorcu štátneho rozpočtu, a teda aj autora viacerých zvýšení týchto prirážok z posledného obdobia – ministerstvo financií. V čase zverejnenia článku však sme reakciu nedostali.

Podľa Ďuranu konsolidácia cez zvyšovanie zaťaženia celému pracovnému trhu len uškodila. „Najhoršie na celej situácii je však to, že vyššie príjmu do štátnej kasy sa adekvátne nepremietli do zníženia deficitu,“ doplnil kolegu.

Ostrá kritika zamestnávateľov

Na drahých zamestnancov sa s nevôľou pozerajú aj samotní zamestnávatelia. Tvrdia, že im takto nastavený systém im zväzuje ruky.

„Vysoká cena práce obmedzuje priestor zamestnávateľov na rast miezd, vytváranie nových miest či ďalšie investície. V konečnom dôsledku tak negatívne vplýva nielen na samotné podniky, ale aj na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky,“ vysvetlila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) Miriam Filová.

V okolitých krajinách je podľa nej systém v mnohých prípadoch priaznivejší, čo predstavuje dôležitý faktor aj pri rozhodovaní budúcich investorov o umiestnení svojich investícií.

„Naším cieľom by preto malo byť podnikateľské prostredie zatraktívňovať, nie ďalej zvyšovať náklady firiem a vytvárať podmienky, pre ktoré budú investori uprednostňovať susedné krajiny,“ uviedla.

Výkonná riaditeľka Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Simona Lasz Prílesanová dokonca hovorí o tom, takto nastavená schéma vytvára motiváciu hľadať aj alternatívne formy zamestnávania. Veľmi obľúbené sú takzvané nútené živnosti či prechod takýchto ľudí na jednoosobové s.r.o..

„Z pohľadu nastavenia systému je dôležitejšie, aby nevytváral neprimerane veľké rozdiely medzi jednotlivými formami práce a tým ani motiváciu voliť právnu formu primárne podľa jej daňovo-odvodového režimu,“ podotkla.

Na stole tiež aktuálne nie je ani žiadne univerzálne číslo. Podľa zamestnávateľov je dôležité znižovať rozdiel medzi cenou práce a tým, čo zamestnanec reálne vidí na výplatnej páske a súčasne by sme mali sledovať našu pozíciu voči okolitým krajinám, s ktorými súťažíme o rovnaké investície.

„Nie je realistické počítať s tým, že zníženie odvodov sa automaticky a okamžite celé zaplatí vyšším ekonomickým rastom. Takto to nefunguje a bude to vyžadovať čas na revitalizáciu prostredia,“ predikovala Lasz Prílesanová s tým, že výpadok sa bude vracať postupne cez vyššiu zamestnanosť, mzdy, spotrebu a rastúcu hospodársku aktivitu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Klub 500
AZZZ SR
APZD
Fritzmeier
Bosch

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.