Falošné fľaše v Rakúsku, plat starostu v Beluši, Očistec aj nové otázky okolo Tarabových odmien( denný výber správ)

Falošné fľaše v Rakúsku, spor o plat starostu, pokračovanie Očistca aj nové zistenia o Tarabových odmenách. Pozrite si prehľad dňa.  

Do zálohomatov nahádzali 600-tisíc falošných fliaš. Rakúsky systém oklamali prekvapivo jednoduchým trikom

Rakúska polícia odhalila rozsiahly podvod so zálohovaním vratných obalov, pri ktorom mala skupina podozrivých dostať do obehu približne 600-tisíc falošných fliaš. Vyšetrovatelia odhadujú škodu na viac ako 150-tisíc eur a podľa indícií mali obaly pochádzať z Rumunska.

Podvod fungoval prekvapivo jednoducho: páchatelia využili fakt, že fľaše rovnakého typu majú spravidla rovnaký čiarový kód. Ten preto skopírovali na veľké množstvo bezcenných obalov, ktoré automaty vyhodnotili ako platné a vydali za ne zálohové poukážky.

Prípad sa prevalil v marci 2026 v supermarkete vo Wiener Neustadte, kde sa 29-ročný Rumun pokúsil poukážky premeniť na hotovosť. Jedného člena siete už odsúdili, ďalších dvoch zadržali v Rumunsku a polícia stále pátra po troch unikajúcich podozrivých.

Viac informácií nájdete tu:

Šesťtisícová obec, takmer sedemtisícový plat. Na sociálnych sieťach ľudia zúria, no zákon je na strane starostu

V obci Beluša schválili poslanci starostovi Jánovi Prekopovi plat vo výške 6 740 eur hrubého, teda s maximálnym možným 60-percentným navýšením oproti zákonnému základu. Výsledkom je situácia, keď starosta šesťtisícovej obce zarába viac ako primátor niektorých väčších miest vrátane Žiliny.

Rozhodnutie je podľa zákona v poriadku, pretože poslanci môžu starostom a primátorom základný plat navýšiť až o 60 percent bez presne definovaných výkonnostných kritérií. Kritiku v Beluši však vyvolalo nielen samotné zvýšenie platu, ale aj schválené preplatenie 55 dní nevyčerpanej dovolenky.

Predstavitelia obce obhajujú odmenu výsledkami starostu, vrátane získania miliónov z fondov a stabilného hospodárenia. Únia miest Slovenska zároveň tvrdí, že konečné posúdenie primeranosti takýchto platov patrí občanom, ktorí môžu reagovať vo voľbách.

Viac informácií nájdete tu:

Kauza Očistec: Deň po neúspechu s novelou o kajúcnikoch Tibor Gašpar opäť sedel na lavici obžalovaných

V Banskej Bystrici pokračovalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec, pričom na lavici obžalovaných opäť sedel aj Tibor Gašpar. Stalo sa tak len deň po tom, čo v parlamente neprešla novela o takzvaných kajúcnikoch, ktorá mohla mať dopad aj na tento proces.

Pred súdom vypovedali bývalý vyšetrovateľ a neskorší šéf NAKA Ľubomír Daňko a vyšetrovateľ František Vojtuš. Obaja odmietli tvrdenia obhajoby, že by pri vyšetrovaní kauzy dochádzalo k nezákonným postupom, a používanie technických spisov označili za štandardné pri vyšetrovaní zločineckých skupín.

Senát po výsluchoch pojednávanie prerušil do piatka, keď sa očakávajú ďalšie výpovede vrátane expolicajta Jána Hazuchu a bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Proces naďalej sprevádzajú aj prísne obmedzenia pre médiá v súdnej sieni.

Viac informácií nájdete tu:

Toto je katastrofálny týždeň Roberta Fica

Komentár Petra Bárdyho hodnotí uplynulé dni ako jedno z najťažších období vlády Roberta Fica. Autor tvrdí, že premiér narazil na odpor tam, kde ho doteraz nečakal – u koaličných partnerov aj u prezidenta Petra Pellegriniho.

Podľa komentára sa problémy začali sporom medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom, ktorý Fico nedokázal udržať pod kontrolou. Následne sa sám ocitol v nepríjemnej pozícii pri dočasnom vedení envirorezortu, pričom prezident mu odmietol okamžite vyhovieť v požiadavke na zrušenie poverenia.

Ďalším úderom bolo neschválenie novely o kajúcnikoch, ktorú autor interpretuje ako pokus pomôcť konkrétnym obžalovaným. Výsledkom je podľa komentára oslabenie Ficovej autority a signál, že už nemusí automaticky presadiť všetko, čo si zaumieni.

Viac informácií nájdete tu:

Taraba dal Škrabákovej len 800 eur, tvrdili. Envirorezort opakovane ututlával skutočnú výšku odmien

Ministerstvo životného prostredia podľa zistení Aktuality.sk dlhodobo poskytovalo nepravdivé alebo neúplné informácie o odmenách vyplácaných blízkym spolupracovníkom Tomáša Tarabu. Kým rezort vlani tvrdil, že niektorí funkcionári dostali len 800 eur, nové údaje ukazujú, že skutočné sumy boli násobne vyššie.

Napríklad šéfka eurofondovej sekcie Monika Škrabáková mala v jednom mesiaci dostať nie 800, ale 6 300 eur, a ďalší vysokí úradníci inkasovali desaťtisíce eur. Jeden z Tarabových blízkych ľudí dostal vlani odmeny za 60-tisíc eur, tento rok dokonca ďalších 100-tisíc eur.

Informácie ministerstvo sprístupnilo až po Tarabovom odvolaní z funkcie, čo súvisí aj s aktuálnym konfliktom vo vedení rezortu. Exminister sa bránil tvrdením, že novinári sa „zle pýtali“, no odborníci označili postup ministerstva pri infožiadostiach za veľmi neštandardný.

Viac informácií nájdete tu:

130 rokov šíria „smrad“, ktorý Bratislava miluje: Čo sa dnes naozaj skrýva za múrmi najstaršej potravinárskej fabriky?

Bratislavská čokoládovňa na Račianskej ulici oslavuje 130 rokov existencie a zostáva jednou z posledných veľkých tradičných fabrík v hlavnom meste. Závod dnes patrí pod Mondelēz International, no stále nadväzuje na dlhú históriu výroby sladkostí, ktoré poznajú celé generácie Slovákov.

Hoci si mnohí továreň spájajú najmä so značkou Figaro a výrobkami ako Tatiana, Rumba či Nugát, dnešná produkcia je orientovaná najmä na export. V Bratislave sa vyrábajú svetové značky ako Milka, Cadbury, Côte d’Or či Toblerone, pričom závod je výnimočný aj tým, že spracúva priamo surové kakaové bôby.

Reportáž približuje aj náročnú logistiku závodu v širšom centre mesta, historické míľniky od čias Stollwerckovcov až po znárodnenie a privatizáciu, aj vyvracanie mýtu o „lepšej rakúskej Milke“. Podľa vedenia fabriky sú totiž receptúry a kvalitatívne štandardy pre európske trhy rovnaké.

Viac informácií nájdete tu:

Veľkopodnikateľ Vladimír Soták začal rozpredávať svoj majetok

Podnikatelia okolo Vladimíra Sotáka zvažujú predaj rekreačno-turistického komplexu na Táľoch v Nízkych Tatrách. Areál zahŕňa lyžiarske stredisko rodinného typu, 18-jamkové golfové ihrisko, ubytovacie a stravovacie kapacity a patrí medzi známe turistické lokality Horehronia.

O možnej transakcii sa v regióne hovorí už dlhšie a záujem v minulosti potvrdila aj spoločnosť Tatry Mountain Resorts. Tá však zároveň uviedla, že kúpa nie je jej prioritou a podľa Igora Rattaja je areál príliš veľký na to, aby oň mala vážny záujem v celom rozsahu.

Predaj Táľov pritom nie je jediným signálom výpredaja majetku. Na trhu sa objavila aj ponuka na predaj Hradu Ľupča, ktorý patrí Železiarňam Podbrezová, a v minulosti skupina predala aj areál bývalej nemocnice v Podbrezovej. V pozadí sú aj dlhodobé straty akciovky Tále a tlak rozsiahleho developerského boomu v regióne.

Viac informácií nájdete tu: