Falošné pokuty zaplavili hlavné mesto. Vodiči zbytočne platili stovky eur, podvodníci sa skrývajú za ministerstvo

obchodnyregister 2026.05.14.

Falošnými pokutami okradli vodičov, podvodný web zneužíval meno ministerstva.  

Pretekár predviedol svoje schopnosti v Bratislave. Netušil však, že ho nakrúca Tesla. Pokuta prekvapí

Mnohí pokuty aj slušne zaplatili, zistilo sa však, že ani štátna ani mestská polícia takéto “varovné” nálepky nepoužívajú. Kriminálnici už na strachu ľudí zarobili stovky eur.

Pred niekoľkými týždňami upozornil na sociálnych sieťach policajný zbor, že evidujú podvodné pokuty nalepené na oknách áut. „V čase ich výskytu sa nám ozvala viac ako dvadsiatka ľudí, ktorí nám hlásili nález podozrivých oznámení na vozidlách v rôznych mestských častiach Bratislavy. Išlo najmä o oblasť Starého Mesta, ale napríklad aj Ružinova či Nového Mesta,” uviedla pre Pravdu Barbora Krajčovičová, hovorkyňa mestskej polície v Bratislave.

Systém PAAS začal platiť v Bratislave v roku... Foto: Barbora Hrušovská
parkovanie, Bratislava PAAS, parkovacia politika, Systém PAAS začal platiť v Bratislave v roku 2022 – v prvých troch zónach.

Ako falošné pokuty fungujú?

Červené nálepky sa podobali na tie, ktorými pokutujú zle zaparkované autá pracovníci systému PAAS. Okrem toho obsahovali aj QR kód, ktorý po naskenovaní presmeroval nič netušiacu obeť priamo na web. Po zadaní EČV vozidla sa na stránke objavil zoznam pokút – nešlo len o parkovanie. Týkali sa tiež prekročenia povolenej rýchlosti, či prejazdy na červenú. Na jedno auto tak majiteľ pokojne našiel aj tri priestupky.

Celý systém pôsobil veľmi dôveryhodne a množstvo šoférov, hoci si neboli vedomí porušenia zákona, radšej takúto “sankciu” zaplatili. Sumy pritom vôbec neboli nízke, pohybovali sa od 80 do 150 eur. Po opadnutí stresu sa však motoristi začali zamýšľať nad faktami – že parkovali ako rezidenti na správnom mieste, alebo že na ulici, kde údajne prešli na červenú, žiadne semafory nie sú.

Ak chceli na stránke niečo nájsť, napríklad kontakt na správcu či ďalšie informácie, linka ich presmerovala na oficiálny web ministerstva vnútra. Aj to pridalo na hodnovernosti, hoci to nedávalo zmysel. Rezort vnútra totiž nemá na starosti udeľovanie pokút za nespravne parkovanie, táto agenda je v gescii policajtov.

„Som rezidentom a neporušil som žiadny predpis. Našiel som si ráno na okne nálepku, naskenoval som si OR kód, a prelinkovalo ma to na stránku, ktorá vyzerala úplne seriózne. Ak by som porušil predpis, napríklad, že by som si odbehol do obchodu na minútu s tým, že nezaplatím si parkovanie, tak určite by som uveril, že mám zaplatiť tú pokutu,” sťažoval sa šofér v reportáži TV JOJ s tým, že vďaka tomu, že vedel o svojej bezúhonnosti, nenaletel.

Ako sa chrániť?

Hovorkyňa mestskej polície v Bratislave Krajčovičová zdôraznila, že nikdy nežiadajú úhradu pokuty cez kód na nálepke. Oznámenie na aute je iba informácia o tom, že šofér porušil pravidlá, či zákon. Potvrdenie priestupku, teda klasická pokuta, musí majiteľovi vozidla prísť doporučene na adresu.

„Na pravých oznámeniach sa síce môže nachádzať QR kód, ten však vedie výlučne na oficiálnu webovú stránku mestskej polície s informáciami o ďalšom postupe, nie na platbu. Pravé oznámenie zároveň obsahuje ručne vyplnené identifikačné údaje príslušníka mestskej polície, EČV vozidla, miesto, dátum a čas zistenia priestupku ako aj kontaktné údaje na príslušný útvar mestskej polície,” priblížila detaily hovorkyňa.

Takto vyzerala Bratislava v roku 2018

Matúš Vallo bol v tom čase prvýkrát zvolený do úradu primátora. Post obhájil aj o ďalšie štyri roky.

Fotogaléria
Takto vyzerala Bratislava v rok nástupu Matúša...
Takto vyzerala Bratislava v rok nástupu Matúša...
+3Takto vyzerala Bratislava v rok nástupu Matúša...

Krajčovičová tiež potvrdila, že aktuálne už neevidujú ďalšie prípady. „Ak máte akékoľvek pochybnosti o oznámeniach, QR kódoch, internetových stránkach a podobne, odporúčame si ich pravosť overiť priamo u inštitúcie, ktorej majú patriť,” dodala. Mestská polícia zároveň zdôraznila, že ak už majitelia áut v panike pokutu zaplatili, mali by kontaktovať svoju banku a nahlásiť to policajnému zboru. To sa týka aj prípadov, keď vodiči nezaplatili, no zadali na stránke citlivé údaje.

Vyšetrovanie stále prebieha

Keďže ide o podozrenie na trestný čin, mestská polícia posunula nazbierané dôkazy dvoch desiatok obetí vyššie – štátnemu policajnému zboru. Na sociálnych sieťach už kolovali pokusy o nájdenie páchateľov pomocou verejne dostupných údajov. Ľudia zisťovali, kto zaregistroval web stránku na ktorú QR kód smeroval, na aký IBAN či účet odišli peniaze a kto ich spravoval. Tí zdatnejší hľadali, na akých IP adresách bola stránka vytvorená či spravovaná.

Polícia však musí tieto informácie oficiálne preveriť a teda získať údaje legálnou cestou cez registrátorov domén, banky či poskytovateľov hostingu stránky. Dopátrať sa k vinníkom však nebude ľahké – podvodné weby bývajú registrované cez viacero zahraničných aj vymyslených mien, ktoré môžu byť celou nerozpletiteľnou sieťou.

Vyšetrovatelia tiež majú možnosť vyžiadať si kamerové záznamy z ulíc a parkovísk. Dalo by sa tak dohľadať, kto polepy s pokutami na autá rozmiestnil. To však nie je zásadná pomoc, pretože osoby nemusia byť nikde evidované a tým pádom sa nedajú identifikovať.

V rámci pátrania sa zvykne prezerať aj tok financií – či peniaze skončili na slovenskom účte, boli okamžite preposlané ďalej alebo vybraté napríklad cez kryptomeny. Z dát, ktoré web poskytuje, sa už teraz dajú nájsť niektoré informácie.

kolaz kradeze ivan majersky WOOD Company Čítajte viac Nechajte zlodeja odísť. Pravidlo zo zahraničia rozdeľuje aj slovenské obchody

Doména na platenie falošných pokút bola vytvorená krátko pred tým, ako sa začali objavovať nálepky s QR kódmi. Stránka samozrejme nie je registrovaná na ministerstvo vnútra ani iný slovenský štátny subjekt. Samotný vlastník domény je skrytý pod anonymným identifikátorom, čiže bežný človek nevie zistiť, kto web reálne vlastní. Stránka využíva šifrovanie údajov, čo je pri podvodoch pomerne časté. Ľudia, ktorí uvedené informácie dohľadali, už stihli stránku nahlásiť hostingu (prenajímateľovi serveru) a ten ju zablokoval. Oficiálne závery polície však ešte nie sú dostupné – vyšetrovanie stále prebieha.

„Príslušný útvar eviduje v súvislosti s Vami uvedeným prípadom jedno prijaté trestné oznámenie. Nakoľko v predmetnej veci sú v súčasnosti aj naďalej vykonávané potrebné úkony s cieľom jej náležitého objasnenia, z dôvodu aby nedošlo k jej zmareniu prípadne k ohrozeniu vyšetrovania akékoľvek bližšie informácie nie je možné momentálne poskytnúť,” uzavrel Michal Szeiff, hovorca krajského riaditeľstva polície v Bratislave.