Falošné výpisy, faktúry aj exekúcie. Novela Trestného zákona môže hrať v kauze Šimečkovej mamy dôležitú rolu
obchodnyregister
2026.05.08.
Pravda sa pozrela na to, ktoré zistenia o účtovníctve môžu mať finančné aj trestnoprávne dôsledky.
Zverejnené dokumenty Projektu Fórum, ktorý už 16 rokov vedie matka lídra PS Marta Šimečková, vyvolávajú čoraz viac otázok. Výpisy z bankových účtov totiž ukázali absolútny chaos v hospodárení občianskeho združenia, ktoré fungovalo najmä zo štátnych dotácií, európskych a súkromných grantov.
Pri organizácii financovanej z verejných a grantových zdrojov by pritom mali byť finančné toky maximálne prehľadné a transparentné, aby donori nemali pochybnosti o tom, ako sa nakladá s ich peniazmi. V prípade organizácie Marty Šimečkovej to však podľa zverejnených dokumentov neplatilo.
Hospodárením neziskovky sa teraz zaoberá polícia, ktorá vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania subvenčného podvodu. Šéfka združenia zverejnila na internete aj zápisnicu z výsluchu, v ktorej sa jej vyšetrovateľ pýtal na konkrétne pochybenia vo financovaní, podozrivé preplácanie faktúr aj nakladanie so štátnymi peniazmi. Sama pritom priznala, že roky nemala financie organizácie pod kontrolou.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Zanedbávať pritom mala nielen kontrolu finančných tokov a hospodárenia, ale aj základné povinnosti voči štátu. Združenie Projekt Fórum totiž štyri roky nepodávalo daňové priznania, niektoré faktúry malo podľa zverejnených dokumentov dávať preplácať opakovane rôznym inštitúciám a pri časti platieb sa objavili aj sfalšované doklady, ktoré následne smerovali do vyúčtovaní pre štátne inštitúcie. Problematicky pôsobí aj spôsob, akým sa Marta Šimečková podľa dokumentov vyhýbala exekúciám – peniaze určené pre ňu mali smerovať na účet inej osoby.
Prirodzene tak vyvstáva otázka, ako sa na takéto porušenia pozerá zákon a ktoré z nich môžu štatutárke združenia spôsobiť ďalšie vážne problémy. Pravda preto vybrala najzásadnejšie pochybenia v hospodárení, ktoré vyplývajú zo zverejnených dokumentov, a spolu s právnikom ich zhodnotila z pohľadu zákona aj možných dôsledkov, aj tých trestných.
Falšovanie výpisov
Podľa zverejnených výpisov z bankových účtov ide o viacero podozrivých nezrovnalostí. K dispozícii sú totiž dve verzie výpisov, ktoré sa výrazne líšia – jedna pochádza priamo z banky, druhú poskytla dlhoročná spolupracovníčka Šimečkovej Andrea Puková. Medzi oboma verziami sa nachádzajú desiatky rozdielov v sumách, príjemcoch aj samotných transakciách. Rozdiely sa týkajú napríklad platieb hotelom, obchodom či výberov hotovosti. Sfalšované výpisy, ktoré podľa Šimečkovej upravovala jej spolupracovníčka, mali byť zároveň predložené aj ministerstvám kultúry a spravodlivosti pri vyúčtovaní dotácií.
Foto: Pravda
Podozrenia z falšovania bankových výpisov pri čerpaní grantov a dotácií pritom predstavujú závažné porušenie zákona, ktoré môže mať trestnoprávne dôsledky. Ak občianske združenie predkladá donorom, vrátane štátnych inštitúcií, sfalšované finančné doklady, nemusí ísť len o porušenie finančnej disciplíny, ale aj o trestnú činnosť.
Právnik Patrik Patáč z advokátskej kancelárie Patáč & Partners vysvetľuje, že legislatíva síce nepovažuje falšovanie výpisu z účtu za samostatný trestný čin, no takéto konanie môže napĺňať znaky subvenčného podvodu.
„Trestného činu sa dopustí ten, kto v skutočnosti nespĺňa podmienky na čerpanie štátnych peňazí, no poskytovateľa uvedie do omylu tým, že predstiera ich splnenie. Teda napríklad aj deklarovaním nepravdivých alebo sfalšovaných dokumentov ako pravých. Rovnako sa subvenčného podvodu dopustí aj ten, kto prostriedky alebo plnenie použije na iný ako určený účel,“ vysvetľuje Patáč.
V prípade trestného činu subvenčného podvodu hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov a šesť mesiacov. Pri väčšej škode, teda najmenej 250-tisíc eur, môže byť trest až deväť rokov a šesť mesiacov, priblížil advokát.
Čítajte viac Šimečkovci ako chobotnica? Chmelár hovorí o praní špinavých peňazí. Vytiahol aj skromnosť Husáka Pritom v rokoch 2020 až 2022, ktoré sú predmetom záujmu policajtov, platila oveľa prísnejšia verzia Trestného zákona a za spáchanie subvenčného podvodu s veľkou a značnou škodou hrozilo páchateľovi 12 až 15 rokov väzenia. Po schválení novely Trestného zákona sú však tresty nižšie.
Dvojité preplácanie jednej faktúry
Počas výsluchu sa vyšetrovateľ Šimečkovej pýtal aj na konkrétnu platbu v sume päťtisíc eur z roku 2021, ku ktorej združenie zaslalo dve faktúry s totožným číslom hneď dvom ministerstvám – kultúry a spravodlivosti, od ktorých čerpalo granty. Rozdiel medzi faktúrami bol len v predmete dodaných služieb. Raz išlo o služby projektového manažéra, druhýkrát o prácu dramaturga. Šimečková reagovala tým, že predmetnú faktúru nevystavila ona, a opäť odkázala na Pukovú.
Problém spočíva najmä v tom, že občianske združenia, ktoré čerpajú granty a dotácie zo štátnych zdrojov, sú povinné nakladať s financiami transparentne a v súlade s podmienkami poskytovateľov. Ak však dochádza k situáciám, keď sú tie isté faktúry predkladané na preplatenie viacerým inštitúciám, môže ísť o závažné porušenie zákona.
Čítajte viac Spisovateľ Hvorecký daroval 999 eur progresívcom, potom dostal 1000 eur honorár od nadácie Šimečkovej Takéto konanie môže podľa právnika napĺňať znaky porušenia finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v prípade úmyselného konania aj znaky subvenčného podvodu.
Okrem trestnoprávnych následkov môže vzniknúť aj povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky z dôvodu bezdôvodného obohatenia a hrozia tiež sankcie zo strany kontrolných orgánov. Zodpovednosť pritom nesú konkrétne osoby konajúce v mene združenia, teda štatutár alebo projektový manažér.
„Je dôležité upozorniť, že pri subvenčnom podvode, na rozdiel od klasických daňových trestných činov, spravidla nie je možné uplatniť inštitút účinnej ľútosti, teda zaplatiť škodu a vyhnúť sa trestu. Ak raz niekto predložil falzifikát, skutok je dokonaný,“ doplnil Patáč.
Nepodanie daňového priznania
Vyšetrovateľ sa počas výsluchu pýtal aj na to, prečo Projekt Fórum od roku 2022 prestal podávať daňové priznania a zároveň si neplnil povinnosť ukladať účtovné závierky do registra účtovných závierok, čo zákon tomuto typu subjektov ukladá. Šimečková uviedla, že ju to mrzí a že povinnosti boli zanedbávané preto, lebo vedenie združenia na ne podľa jej slov neupozornila účtovníčka.
Foto: Pravda
Za plnenie týchto povinností voči štátu však zodpovedá štatutárny orgán. Ak si združenie dlhodobo neplní zákonné povinnosti, nejde len o administratívne pochybenie. Podľa zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve za podobné porušenia hrozia pokuty zo strany finančnej správy, a to aj opakovane.
Patáč zároveň upozorňuje, že podľa zverejnených informácií by sa na konanie združenia mohlo pozerať aj z trestnoprávneho hľadiska, keďže predkladaním sfalšovaných dokumentov mohlo dôjsť k uvádzaniu nepravdivých údajov vo výkazoch a hláseniach slúžiacich na kontrolu použitia dotácií.
Takéto konanie už môže napĺňať znaky trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak sa však skutky odohrali dávnejšie, časť z nich už môže byť premlčaná.
„Pri daňových trestných činoch ide spravidla o premlčanie skutkov z obdobia spred piatich rokov, pri závažnejších prípadoch až desiatich rokov. Pokuty za porušenie účtovných povinností možno uložiť spravidla do troch rokov od ich zistenia. V prípade trestných činov sa premlčanie odvíja od výšky trestnej sadzby, najčastejšie v rozpätí troch až piatich rokov. Neplnenie zákonných povinností tak môže mať pre štatutára nielen finančné, ale aj osobné právne dôsledky,“ zdôraznil právnik.
Čítajte viac Sfalšované výpisy, výbery hotovosti a nejasné prevody: čo odhalili dokumenty z kauzy Šimečkovej mamy Patáč zároveň pripomenul, že novela Trestného zákona účinná od roku 2024 výrazne skrátila premlčacie doby pri hospodárskych a majetkových trestných činoch. „Podľa zásady aplikácie priaznivejšieho zákona pre páchateľa sa tieto kratšie lehoty vzťahujú aj na skutky, ktoré sa stali pred novelou, ak dovtedy nebolo právoplatne rozhodnuté,“ podčiarkol.
Právnik tiež upozornil, že zákon o účtovníctve ukladá povinnosť archivovať účtovné záznamy, najmä tie, ktoré preukazujú čerpanie dotácií, po dobu desiatich rokov. „Aj keby bol trestný čin premlčaný, porušenie povinnosti archivácie a správy majetku zostáva samostatným správnym deliktom a zároveň predstavuje dôkazné bremeno pri kontrole čerpania štátnych peňazí,“ doplnil expert.
Vyhýbanie sa exekúcii
Šimečková pred vyšetrovateľom otvorene opísala mechanizmus, ktorým jej mala spolupracovníčka Puková pomáhať získať prístup k financiám v čase, keď bola šéfka Projektu Fórum v exekúcii. V takom prípade by totiž všetky príjmy na jej účet mohli byť okamžite zablokované.
Riešením podľa jej slov bolo vystavovanie faktúr tak, aby peniaze prichádzali na účet Pukovej, ktorá následne uhrádzala výdavky za ňu. Takýto postup, teda smerovanie príjmov cez inú osobu s cieľom obísť exekúciu, však nie je v súlade s právnymi predpismi.
Čítajte viac Splatenie pôžičky Šimečkovi môže byť problém, upozorňuje Nadácia Zastavme korupciu. Otázniky sú aj pri dotáciách Čo na to zákon? Ak dlžník úmyselne a opakovane presmerúva svoje príjmy na účet inej osoby – napríklad rodinného príslušníka alebo kolegu – s cieľom zabrániť exekútorovi v ich vymožení, nejde len o administratívnu obchádzku systému, ale o konanie s možnými trestnoprávnymi dôsledkami.
„Primárnou právnou kvalifikáciou je v tomto prípade trestný čin poškodzovania veriteľa podľa paragrafu 239 Trestného zákona. Páchateľ sa ho dopustí tým, že čo i len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa ukrytím alebo odstránením časti svojho majetku, pričom finančné prostriedky zaslané na cudzí účet sú z pohľadu exekučného konania považované práve za takto ukrytý majetok,“ vysvetľuje advokát Patáč.
Súbežne môže podľa neho dochádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty marenia exekučného konania. „K tejto kvalifikácii dochádza najmä vtedy, ak dlžník aktívne marí proces exekúcie tým, že v rámci zákonnej povinnosti, akou je vyhlásenie o majetku, vedome uvedie nepravdivé údaje o svojich príjmoch a ich skutočnom smerovaní,“ podotkol Patáč.