Fico ho chválil, Danko s ním bojoval. Komu teraz vezme voličov? Politológ: Dve strany by mali byť opatrné

Do parlamentu sa dostal cez Kotlebu, a po tom, ako prišiel o ministerské kreslo, chce budovať vlastnú politickú značku. Ako čítajú prvé výsledky o jeho vznikajúcej strane politológovia, a komu bude Tomáš Taraba odčerpávať najviac voličov?  

Taraba sa dostal prvýkrát do parlamentu na kandidátke ĽSNS Mariana Kotlebu. Ich spojenectvo však netrvalo dlho a už po troch spoločných mesiacoch v parlamentných laviciach sa rozkmotrili. Rozkol vtedy odôvodňoval vyjadreniami Milana Mazureka (predtým ĽSNS, teraz Republika) na adresu spoločnej konzervatívnej platformy, ktorú Taraba založil s poslancami Smeru.

Z klubu ĽSNS odišiel po boku Štefana a Filipa Kuffovcov, s ktorými pôsobil aj v mimoparlamentnej strane KDŽP – Aliancia za Slovensko. V predčasných voľbách ho na svoju kandidátku prichýlila ako nezávislého kandidáta SNS a neskôr sa stal jej ministrom na čele envirorezortu. No ako sa ukazuje v posledných mesiacoch – večné nebolo ani toto spojenectvo.

Hádky medzi SNS a Tarabom sa dostali až do bodu, že predseda strany Andrej Danko s opozíciou odvolali Tarabu z postu šéfa rezortu. Jeho nástupcom v kresle ministra sa mal podľa predstáv najmenšej koaličnej strany stať spomínaný Filip Kuffa. V čase, keď sa ešte len spomínalo jeho meno v súvislosti s ministerskou stoličkou, z Grasalkovičovho paláca zaznela odpoveď, že existujú aj vhodnejší kandidáti.

Cez prezidenta neprešla ani oficiálna nominácia Kuffu, ktorú do paláca doručil premiér Robert Fico (Smer). Dôvodom boli podozrenia z možného nekalého konania v organizáciách envirorezortu. Niekdajší Tarabov spolupracovník Kuffa je tak v súčasnosti len poverený riadením envirorezortu a ministerstvo formálne vedie premiér. Po niekoľkomesačnom spore o Kuffovu nomináciu sa prezident Peter Pellegrini napokon obrátil na Ústavný súd. Dostať má odpoveď, či má hlava štátu automaticky akceptovať každý personálny návrh predsedu vlády.

Foto:
Rozvoj Slovenska

Premiér z neho ešte nebude

Návrat do parlamentu využil Taraba na budovanie vlastného politického zázemia. Na Hrade Devín oznámil 13. októbra zber podpisov pod nový subjekt Taraba – rozvoj Slovenska. Agentúra Ipsos pre Denník N dva dni po oznámení začala zisťovať, do akej miery by ľudia zvažovali stranu voliť. Nejde teda o preferencie strany. Dáta zbierali 15. až 19. októbra.

Ako sa ukázalo, Tarabovej strane by určite dalo hlas 2,9 percenta ľudí. Ako jednu z možností by ju zvažovalo 4,6 percenta opýtaných. Ďalších 12,6 percenta by ju síce zvažovalo, ale skôr by uprednostnili iné strany. Súčasný potenciál strany by bol sedem percent.

Posledná informácia, ktorú exminister zverejnil pred viac ako týždňom, hovorila, že zatiaľ vyzbierali 5700 z 10 000 podpisov Na to, že strana ešte poriadne ani neexistuje, je to podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave slušný začiatok.

„Pán Taraba určite nebude kandidátom na predsedu vlády, ale s takýmito percentami môže vstúpiť do úspešného rokovania s inými mikrosubjektami a dohodnúť sa na predvolebnej koalícii. Pán Taraba má zatiaľ všetky predpoklady zvládnuť tento začiatok s plusovými bodmi,“ uviedol Štefančík pre Pravdu.

S percentami by sa však nateraz neponáhľal. „Neexistuje tu silná objednávka na nový subjekt, prakticky všetky ideologické smery sú obsadené a pán Taraba ako konzervatívny politik má určite konkurenciu v Republike, SNS, možno aj v KDH a Smere. Takže vôbec by som nepovedal, že je to pre tento moment málo,“ priblížil.

Mohol by pomôcť iným

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity si myslí, že ak Taraba nedosiahne čísla na samostatnú kandidatúru, nebude mať problém sa pridať k niekomu inému. Jeho potenciál je podľa neho najmä v tom, že na seba viaže časť elektorátu, ktorý by mohol niekomu pomôcť dostať sa do parlamentu. Len v posledných parlamentných voľbách získal 63 883 prednostných hlasov.

„Inak povedané, niekomu by tí voliči chýbali. Ako keď kandidoval za SNS alebo predtým za Kotlebu. Tento potenciál tu je, navyše bol tri roky ministrom, bol viditeľný a ľudia ho poznajú,“ povedal pre Pravdu Cirner.

Takmer polovica – 49,6 percenta opýtaných – však uviedla, že by stranu bývalého vicepremiéra nikdy nevolila. Podľa Štefančíka nejde o veľkú skupinu. Táto približne polovica môže predstavovať voličov opozičných strán. „Toto odmietnutie je prirodzené, keďže pán Taraba sa vníma ako vládny politik,“ pokračoval.

Kde bude loviť voličov

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že najväčšiu skupinu potenciálnych voličov Tarabovej strany tvoria občania, ktorí nevolili v posledných parlamentných voľbách. Tvoria 42 percent celého potenciálu strany a viac ako polovicu „pevného jadra“ strany. Druhým najväčším zdrojom je strana Smer, ktorej voliči z roku 2023 tvoria 22 percenta potenciálu. Tarabovu stranu zvažuje voliť 30,2 percenta z nich. Po Smere nasleduje Hlas-SD s 11 percentami potenciálu a tiež Slovenská národná strana.

Prieskum Ipsosu tiež ukázal, že najviac by zvažovali voliť Tarabu voliči Smeru a Hlasu, a to až v prípade 38 percent opýtaných. Kým v Hlase sa podľa Štefančíka musia obávať predovšetkým vlastného predsedu a jeho politického umenia, v prípade Smeru a Republiky by bol opatrný. „V každom prípade platí, že si budú vzájomne kradnúť voličov,“ pokračoval.

Hoci finále Tarabovho pôsobenia na ministerstve sprevádzali roztržky a politické odkazy, spoluprácu s ním si pochvaľovali nielen premiér, ale aj viacerí ministri, čo by mohlo naznačovať pole pre budúcu spoluprácu. Štefančík to však nepovažuje za nič výnimočné. Premiér sa potrebuje podľa neho pozitívne vyjadrovať o každom politikovi, ktorého odchod z vládnej koalície by ohrozil stabilitu vlády.

„Pochvalné reči premiéra Fica, či ministra Kaliňáka na adresu pána Tarabu by som určite nebral vážne. Sú to len komunikačné stratégie na zachovanie ako takého pokoja vo vládnej koalícii. Úprimnejšie slová budeme určite počuť počas volebnej kampane, ak sa ešte nedohodnú na nejakej forme spolupráce,“ domnieva sa bratislavský politológ.

Ako ho vnímajú voliči Republiky?

Pri voličoch Republiky by zvažovalo voľbu jeho strany 14,6 percenta opýtaných . Podľa Štefančíka nemožno vylúčiť, že sa Taraba do volieb pokúsi osloviť sympatizantov hnutia Milana Uhríka. Potenciálny elektorát Republiky sa totiž zdá byť nateraz pomerne veľký.

Cirner si myslí, že nateraz sa síce zásadné závery robiť nedajú, no je zrejmé, v akých vodách bude Taraba „loviť“ voličov. „Sú to strany vládnej koalície, hlavne SNS a potom aj mimoparlamentnej Republiky a ďalších ministraničiek, ktoré sú konzervatívne, nacionalistické, kresťanské a antiprogresívne,“ priblížil prešovský politológ.

Prečo však nie je väčším konkurentom pre Republiku, keď s jej súčasnými predstaviteľmi kedysi spolu pôsobili u Kotlebu? „On je už súčasť establišmentu, bol členom vlády Roberta Fica, patrí k systému, k elitám, a to voliči Republiky zrejme odmietajú. Neuveria mu, že je iný,“ podotkol Cirner.

Štefančík si myslí, že to bude poslednou kandidátkou, cez ktorú sa Taraba dostal do parlamentu, a to je SNS. „ĽSNS už strihá posledné centimetre, s Republikou vyrástli noví lídri krajnej pravice a pán Taraba sa k nim nikdy nehlásil,“ dodal Štefančík.

Úprimnejšia bude kampaň

Podobne ako iní, aj Taraba vložil svoje priezvisko do názvu strany. Podľa Cirnera sa to už v minulosti politikom osvedčilo, no domnieva, že to napovedá aj niečo o fungovaní politických subjektov na Slovensku.

„Predseda je strana a strana je predseda. Ľudia si nevyberajú stranu, ale hlavne lídra. Zároveň to niečo hovorí o Tarabovi, jeho egu a ambíciách. Hlavne mu ide o jeho vlastnú politickú budúcnosť, ostatní sú len bezvýznamná štafáž,“ myslí si.

I keď sa môže snažiť vymiesť časť voličov stranám, ktoré sa zvyknú označovať za ľavicové, v montérkach či na nočnej smene ho podľa Cirnera zrejme neuvidíme. Taraba si podľa buduje imidž konzervatívneho politika, ktorý „to hrá“ na kresťanské a národné témy, pričom je jeho hlavným nepriateľom je progresivizmus.

„Nehrá sa na sociálneho demokrata, ktorý sa musí tváriť, že dôležitou súčasťou jeho politickej identity je starostlivosť o manuálne pracujúcich,“ podčiarkol prešovský politológ.

Foto:
Milan Illík
SITA
Minister obrany Robert Kaliňák a minister životného prostredia Tomáš Taraba počas rokovania parlamentu 21. januára 2025.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Štvrtá Ficova vláda
Tomáš Taraba
Taraba – Rozvoj Slovenska

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.