Fico mieri do Bruselu. Pred summitom vytýčil pri Ukrajine červenú čiaru

Slovensko sa nezapojí do prípadnej ďalšej spoločnej európskej pôžičky pre Ukrajinu. Premiér Robert Fico to oznámil v stredu na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti pred odchodom na summit Európskej rady v Bruseli.  

Podľa Fica je ďalšie financovanie Ukrajiny jednou z otázok, o ktorých sa v Európskej únii diskutuje. Ak by výsledkom bola ďalšia pôžička garantovaná členskými štátmi alebo európskym rozpočtom, Slovensko chce postupovať rovnako ako pri predchádzajúcom úvere a nepripojiť sa k nemu.

Práve tu je dôležitý kontext. Lídri EÚ sa už v decembri 2025 dohodli na pôžičke 90 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2026 a 2027. Peniaze si EÚ požičiava na kapitálových trhoch a úver je krytý európskym rozpočtom.

Slovensko, Česko a Maďarsko sa do mechanizmu nezapojili a ich príspevky do rozpočtu EÚ preto nemajú byť použité na náklady spojené s pôžičkou.

EÚ hľadá ďalšie peniaze na rok 2027

Otázka financovania sa však otvára znovu. Eurokomisár Valdis Dombrovskis v stredu uviedol, že potreby Ukrajiny na rok 2026 sú podľa EÚ finančne pokryté, problémom je rok 2027. Únia preto na rokovaniach Medzinárodného menového fondu a krajín G7 hľadá ďalších partnerov, ktorí by sa podieľali na financovaní Kyjeva.

EÚ už pre rok 2027 prisľúbila približne 45 miliárd eur, podľa Dombrovskisa však ukrajinské potreby pravdepodobne túto sumu prekročia. Brusel oslovuje okrem iného Nórsko, Švajčiarsko, Kanadu, Japonsko či Britániu.

Z dostupných oficiálnych materiálov však zatiaľ nie je zrejmé, že by na štvrtkovom summite ležal na stole už konkrétny návrh novej druhej pôžičky EÚ. Oficiálny program hovorí všeobecnejšie o pokračovaní podpory Ukrajiny a jej potrebách pred zimou.

Prioritou summitu má byť ekonomika

Fico zároveň uviedol, že za najdôležitejšiu tému bruselského rokovania považuje konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. To korešponduje aj s oficiálnym programom Európskej rady. Lídri majú diskutovať najmä o vysokých cenách energií, jednotnom trhu a opatreniach, ktoré by mali znížiť hospodárske zaostávanie Európy.

Slovensko chce podľa premiéra presadzovať oddelenie cien elektriny od vysokých cien zemného plynu. Fico opätovne kritizoval aj európsky systém emisných povoleniek.

Ako výsledok doterajšieho slovenského tlaku prezentoval odloženie systému ETS2. Ten sa má týkať emisií z palív používaných v cestnej doprave a pri vykurovaní budov.

Systém mal pôvodne začať skôr, no jeho plné spustenie je dnes naplánované na rok 2028. Slovensko patrilo medzi krajiny požadujúce zmeny, nešlo však o samostatné slovenské rozhodnutie – zmenu presadzovala širšia skupina členských štátov a následne ju dohodli európske inštitúcie.

Slovensko sa obáva menšieho balíka z Bruselu

Ďalšou veľkou témou summitu bude nový sedemročný rozpočet Európskej únie na obdobie 2028 až 2034.

Fico upozornil, že Slovensko nechce prísť o peniaze určené na kohéznu politiku – teda vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi – ani o financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Oficiálne materiály EÚ potvrdzujú, že práve nový viacročný finančný rámec patrí medzi hlavné body summitu. Írske predsedníctvo už predstavilo aktualizovaný rokovací dokument s prvými návrhmi čísel a lídri majú hľadať politický kompromis s cieľom uzavrieť rokovania do konca roka.

Fico zároveň zopakoval svoj nesúhlas so zrušením práva veta členských krajín pri rozhodnutiach, ktoré dnes vyžadujú jednomyseľnosť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európska únia
EÚ
Robert Fico
Slovensko
Ukrajina
pôžička

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.