Fico môže svoju suverenitu raz vysvetľovať pozostalým (názor Victora Breinera)

Ruskí sabotéri si zo Slovenska urobili základňu a podpáliť chceli aj fabriku pri Prešove. Fico sa zatiaľ pred Putinom ohýba a doma tomu hovorí suverenita.  

Autor je riaditeľom portálu Infosecurity.sk

Robert Fico už dlho vydáva svoju servilnosť voči Putinovi za suverénnu zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Pri pohľade na prípravu podpaľačského útoku na fabriku pri Prešove však táto jeho suverenita vyzerá asi tak impozantne ako dvanásťročné Putinovo dobývanie Donbasu a päťročná trojdňová špeciálna operácia, ktorú Rusko vedie proti krajine s približne dvanásťkrát menším nominálnym HDP.

Keď sú ohrozené slovenské životy, Ficov obdiv k ruskej diktatúre, jeho lobing pri potláčaní protiruských sankcií a vulgárne oslavy Ruska v podaní smeráckych Blahov, Gašparov a Glückov už nie sú len medzinárodnou hanbou bez konca. Sú celkom očividne priamou a neustále rastúcou bezpečnostnou hrozbou. Štvrtá vláda Roberta Fica otvorila ruským spravodajským službám dvere dokorán.

Zo Slovenska podľa zistení denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung pôsobila sieť napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU. Jej súčasťou bola aj dvojica bulharských občanov zadržaných po podpaľačskom útoku v Mníchove. Tá istá sieť podľa denníka pripravovala útok na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Slovenské bezpečnostné zložky ho prekazili. Prepojenie na GRU je vysoko pravdepodobné. Prípad totiž presne zodpovedá charakteru diverznej činnosti ruských spravodajských služieb v Európe, na ktorý odborníci upozorňujú už roky. Politici a médiá posledných niekoľko mesiacov.

Pripravovaný útok na fabriku pri Prešove dokazuje, že nás Ficova hanebná prokremeľská politika pred Ruskom neochráni. Z územia, za ktorého bezpečnosť je bytostne zodpovedná vláda Slovenskej republiky, diverzanti z tejto siete pripravovali útoky proti našim európskym spojencom a, čuduj sa svete, aj proti slovenským občanom.

Politicky polomŕtvy Fico počas covidu vsadil na ruskú kartu a pozbieral zo zeme zakonšpirovaný elektorát, ktorý mu za ostatnú dekádu vychovala prokremeľská „spravodajská alternatíva“. O šesť rokov, tri návštevy Kremľa a poltucta hlbokých predklonov neskôr sa Ficova láska k diktátorovi hľadanému Medzinárodným trestným súdom zráža s realitou, ktorú neodbije mávnutím ruky. Chýbalo iba veľmi málo. Pracovníkom závodu pri Prešove a ich rodinám by premiérovo podliezanie Rusku nebolo platné vôbec nič. Bol by to útok, ktorý by zmenil tvár krajiny a celý by išiel na účet predsedu vlády.