
Bývalý estónsky prezident kritizuje európsku nepripravenosť na ruskú hrozbu, spochybňuje americké mierové návrhy a upozorňuje na dôsledky rozdielnych postojov členských štátov Únie.
Zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí vyjednávači rokujú v Abú Zabí pod dohľadom Spojených štátov, Európska únia rieši, koho má vyslať ako svojho zástupcu na rokovania s Vladimirom Putinom. Európania tak riskujú, že o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu sa bude rozhodovať bez ich priamej účasti. Zároveň však zostáva otázne, či je samotná Európa dostatočne jednotná na to, aby dokázala presadzovať spoločné záujmy.
Výraznou prekážkou je aj rozdielny prístup jednotlivých členských štátov k Moskve. Slovenský premiér Robert Fico udržiava kontakty s Vladimirom Putinom a hovorí o pragmatických vzťahoch s Ruskom. To podľa bývalého estónskeho prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa európsku jednotu výrazne sťažuje. Riešením by podľa neho mohlo byť aj zrušenie práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie.
Ilves zároveň upozorňuje, že Európa stále podceňuje rozsah ruskej hrozby. Podľa neho sa za slovným spojením hybridná vojna často skrýva neochota pomenovať skutočnosť. Rusko podľa neho útočí na európske krajiny rôznymi spôsobmi a Európa by mala na tieto kroky reagovať oveľa dôraznejšie. Navrhuje napríklad zákaz vstupu ruských turistov, prísnejšie sankcie či dokonca odvetné hackerské útoky.
V exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk bývalý estónsky prezident kritizuje aj návrhy amerického vyslanca Jareda Kushnera, vysvetľuje, prečo by sa Európa nemala spoliehať na prípadnú zmenu zahraničnej politiky USA po voľbách do Kongresu, a hovorí o budúcnosti NATO či vojne na Ukrajine.
„Nie sme pripravení ani na hybridnú vojnu, nieto ešte na vojnu v plnom rozsahu,“ varuje Ilves.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- Prečo bývalý estónsky prezident považuje ruské útoky za štátny terorizmus a aké odvetné kroky by mala Európa zvážiť.
- Prečo označuje Kushnerov návrh za prejav úplnej historickej a diplomatickej negramotnosti.
- Čo si myslí o Ficovom postoji k NATO a prečo mu odkazuje, že Slovensko môže z Aliancie odísť.
- Prečo ani prípadná proukrajinská väčšina v americkom Kongrese nemusí znamenať zmenu zahraničnej politiky USA a aký by mal byť konečný cieľ vojny na Ukrajine.
Sme vo vojne s Ruskom?
Bojíme sa to nazvať pravým menom. Používame eufemizmy ako hybridná vojna, čo je len výhovorka, aby sme to nenazvali vojnou. Rusko nás však, samozrejme, napáda na všetkých frontoch a vôbec sa tým netají. My v Európe sa však príliš bojíme nazvať veci pravým menom.
Myslím si, že v podstate ide o štátny terorizmus. Keď sa pozrieme na všetky útoky, ktorých sme boli svedkami za posledných niekoľko rokov, čo by mala Európa urobiť teraz? Predovšetkým by mala tieto útoky brať oveľa vážnejšie. Budú totiž pokračovať dovtedy, kým nedôjde k udalosti s hromadným počtom obetí. Až vtedy sa možno ľudia preberú, ale zatiaľ sa tak nestalo.
Musíme preto podniknúť aj ďalšie kroky, keďže sa, samozrejme, nechystáme začať so sabotážami. Napríklad si myslím, že by sme mali zakázať vstup všetkým ruským turistom. Potom to pocítia a uvedomia si, že sú súčasťou problému.
Určite potrebujeme aj oveľa prísnejšie sankcie voči Rusku. Musíme ukázať, že sme ochotní niečo podniknúť. Po rôznych kybernetických útokoch by sme mali uvažovať aj o možnostiach, ako sú odvetné hackerské útoky.
Teraz však čakáme na to, kým si Európska únia, a predovšetkým NATO, uvedomia, že máme vážny problém.