Fico trafil Šimečkovo slabé miesto, tvrdí Chmelár. Potom však prišli slová za čiarou: „Z duše sa mi to hnusí“

Eduard Chmelár kritizoval aktuálnu atmosféru v slovenskej politike a hovorí o nebezpečnej atmosfére.  

V diskusnej relácii ta3 Téma dňa reagoval na napäté rokovanie Národnej rady, počas ktorého bola poslankyňa Zuzana Mesterová vykázaná zo sály pre petičné hárky označené za vizuálnu pomôcku.

Politika nie je futbal

Podľa Chmelára sa parlamentné konflikty dostali „hlboko pod úroveň“ a za súčasný stav nesú zodpovednosť obe strany politického sporu. „Politika nie je futbal,“ povedal s tým, že verejnosť, novinári ani komentátori by nemali podliehať zákopovej logike politických táborov.

V prípade Mesterovej označil prinesenie petičných hárkov do rokovacej sály za teatrálne, no vykázanie poslankyne považuje za neprimerané. „Veľmi pochybujem, či toto spadá pod vizuálne pomôcky. To boli hárky, ktoré tam podľa môjho názoru nemali čo robiť, ale trestanie za to je príliš silné,“ uviedol. Zároveň však dodal, že vykrikovanie a znemožňovanie vystúpení kolegov v parlamente vytvára atmosféru, v ktorej môžu podľa neho „puknúť nervy každému“.

Chmelár sa vyjadril aj k sporu medzi premiérom Robertom Ficom a predstaviteľmi Progresívneho Slovenska. Michala Šimečku označil za politicky neskúseného, keď podľa neho v priamom prenose priznal, že požičal peniaze občianskemu združeniu svojej matky a združenie ich nevrátilo. To podľa Chmelára premiér dokázal politicky využiť.

Zároveň však ostro kritizoval slovník, ktorý v tejto súvislosti použila vládna strana. Výrazy ako „zlodejstvá Šimečkovej mamy“ či „nenásytná rodina“ podľa neho do politiky demokratického štátu nepatria. „Z duše sa mi hnusí ten spôsob, akým sa nielen preháňa, ale dehonestuje druhá strana,“ povedal. Za neprípustné označil najmä útoky na rodinných príslušníkov politikov.

Chmelár tvrdí, že právna a politická rovina sporu sa musia odlišovať. V právnej rovine podľa neho „ustupovať nemožno“, ak ide o podozrenie zo subvenčného podvodu. V politickej rovine však upozornil, že spoločnosť sa nesmie nechať vtiahnuť do logiky fanúšikovského boja. Najväčší problém vidí v tom, že časť voličov podľa neho svojim lídrom odpustí takmer všetko a odmieta akýkoľvek nadhľad.

Situácia okolo Jána Ferenčáka

Chmelár hovoril aj o situácii okolo poslanca Jána Ferenčáka po jeho vylúčení zo strany Hlas. Zdôraznil, že akékoľvek násilie voči politikom treba bez výhrad odsúdiť a Ferenčák by podľa neho ako ústavný činiteľ mohol požiadať o ochranu. Súčasne však odmietol spôsob, akým poslanec po odchode zo strany zverejňuje informácie zo zákulisia. Podľa Chmelára strácajú dôveryhodnosť ľudia, ktorí o údajných nekalých veciach mlčia, kým sa nedostanú do osobného konfliktu alebo pod tlak.

Napätie okolo Ferenčáka podľa neho ukazuje aj širší problém polarizácie spoločnosti. Pripomenul útoky či vyhrážky voči ďalším politikom a varoval, že nahromadené emócie môžu prerásť do fyzického násilia. V tejto súvislosti spomenul aj útoky na Donalda Trumpa a odmietol ospravedlňovanie násilia voči politikom bez ohľadu na ich názory. „Toto nemožno legitimizovať, ani ospravedlňovať, ani zľahčovať,“ vyhlásil.

Sporu v Česku

V zahraničnopolitickej časti diskusie sa Chmelár venoval sporu v Česku o to, kto má krajinu zastupovať na júlovom samite NATO. Podľa neho má v tomto prípade silnejšiu pozíciu premiér Andrej Babiš, keďže vláda určuje obrannú politiku. Prezident Petr Pavel podľa Chmelára ústavne „ťahá za kratší koniec“ a jeho účasť by dávala zmysel iba vtedy, ak by tlmočil stanovisko vlády.

Situáciu porovnal so Slovenskom, kde má prezident podľa neho v zahraničnej politike potenciálne silnejšie postavenie ako česká hlava štátu. Pripomenul najmä právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy, pričom právo ratifikácie je podľa neho neprenosné. Ak by slovenský prezident naplno využíval svoje ústavné možnosti, systém by sa podľa Chmelára mohol priblížiť k poloprezidentskému modelu.

Kritika Ursuly von der Leyenovej

V závere diskusie kritizoval Chmelár aj vedenie Európskej komisie pod Ursulou von der Leyenovou. Tvrdí, že Európska únia sa pod jej vedením centralizuje a čoraz viac moci sa sústreďuje do rúk Komisie. Odvolal sa pritom na vyjadrenia bývalého predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý podľa neho varoval pred autoritatívnymi črtami komisie.

Chmelár rozlišoval medzi federalizáciou a centralizáciou EÚ. Podľa neho federácia nemusí byť sama osebe problémom, ak by ju sprevádzala demokratizácia európskych inštitúcií. Za neprijateľné však označil odoberanie práva veta členským štátom bez vytvorenia mechanizmov, ktoré by chránili menšie krajiny pred prehlasovaním. Takýto vývoj by podľa neho otvoril legitímnu diskusiu o výhodnosti členstva Slovenska v Európskej únii.