Fico zvyšuje riziko vojny, spochybňovanie článku 5 je nebezpečné, varuje expert Havlíček (videopodcast)

„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Prečo sa imperiálne záujmy Vladimíra Putina nezastavia na hraniciach Ukrajiny.
Ako Rusko prešlo do novej, nebezpečnejšej fázy hybridnej vojny priamo v Európe.
Prečo je spochybňovanie článku 5 NATO zo strany Roberta Fica pre Slovensko vážnou hrozbou.
Aký reálny význam mali voľby v Rusku a prečo išlo iba o legitimizačný rituál Kremľa.
Aké nástroje má Západ na odstrašenie Ruska a zabránenie priamemu stretu s NATO.

Vojna na Ukrajine pokračuje. Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Do toho prichádza Trumpova snaha o rokovania, ruské parlamentné voľby a zo Slovenska počúvame od Roberta Fica aj spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie. Sme bližšie k vojne, alebo stále máme v rukách nástroje, ktoré jej dokážu zabrániť?

Sme bližšie k ukončeniu vojny na Ukrajine, alebo k jej ďalšej eskalácii?

Obrázok je v súčasnosti značne roztrieštený. Počúvame rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že vojna sa skončí rýchlejšie, než si dokážeme pripustiť, a že on sám je kľúčom k jej vyriešeniu.

Pamätáme si aj jeho slová, keď tvrdil, že vojnu dokáže skončiť za 24 hodín.

Presne tak. Táto rétorika však naráža na skutočnú realitu priamo na Ukrajine, kde každý deň zomierajú civilisti pod raketovými a dronovými útokmi. Nikto dnes nedokáže úplne skrotiť rozbesnenú ruskú vojnovú mašinériu. Šéfka delegácie EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová pravidelne informuje o brutalite, ktorú Ukrajinci denne prežívajú. Rétorika niektorých svetových lídrov tak naráža na mimoriadne tvrdú realitu.

Netreba však zabúdať ani na obete na ruskej strane, keďže vojna prináša desiatky tisíc obetí na oboch stranách.

Máte pravdu. Samotný Donald Trump spomínal, že v tejto brutálnej vojne zomiera mesačne okolo 25-tisíc ľudí. Ak spočítame zabitých aj zmrzačených vojakov, na ruskej strane môže ísť o 1 500 vyradených z boja každý deň. Ukrajina si pritom dáva pozor a zasahuje najmä strategické vojenské a rafinérske ciele. Naopak, Rusko cielene a systematicky útočí na civilné obyvateľstvo a mestá s cieľom vyhnať ľudí z ich domovov. Keď tieto čísla spojíme, ide o desivú výpoveď o tom, aká brutálna táto vojna v skutočnosti je.

O čo ide Putinovi: Ukrajina je len časť nárazníkovej zóny

Pri takýchto obrovských stratách sa ponúka otázka: o čo vlastne Putinovi ide? Len o územie Ukrajiny, alebo chce ďalej destabilizovať Európu?

Imperiálna agresia Ruska sa nemá zastaviť na Ukrajine. Z ruského pohľadu ide o vytvorenie zóny privilégií a tzv. blízkeho zahraničia. V ruských doktrínach sa otvorene hovorí o nárazníkovej zóne proti Západu. Pri pohľade na mapu je jasné, že Pobaltsko či Poľsko túto predstavu narúšajú, nehovoriac o exkláve Kaliningrad. Rusko sa preto vo svojom zvrátenom uvažovaní nemôže zastaviť iba na Ukrajine. V najdivokejších predstavách Kremľa sa hovorí dokonca o demilitarizácii Pobaltska či Poľska. Tajné služby jasne varujú, že konečným cieľom Ruska nie je len vyhrať na Ukrajine, ale ísť ďalej. Tlak preto síli aj na severné štáty ako Fínsko, Švédsko či Nórsko.

Nová fáza hybridnej vojny: Už nejde len o propagandu, ale o ničené životy

Rusko zvyšuje tlak a vlnu hybridných útokov v Európe. Je to už predohra priameho konfliktu so Západom, alebo len pokus destabilizovať západné spoločnosti?

Prešli sme do novej fázy. Na začiatku išlo o rozjitrenie atmosféry a polarizáciu spoločností, čo sa Rusku darí napríklad na Slovensku, v Bulharsku či v Česku. Od pokusu o útok na letisku v Lipsku sme sa však posunuli ďalej. Dnes už nejde len o to podniknúť útok a šíriť ho na sociálnych sieťach, ale cieľom je skutočne ničiť a v budúcnosti aj zabíjať. Rusko je znepokojené, pretože vidí, že Ukrajinu kvôli podporujúcemu Západu nedokáže poraziť. Keďže bez rozdelenia Západu od Ukrajiny to bude mať Rusko nesmierne zložité, tlak na západné krajiny bude aj naďalej eskalovať.

Je cieľom tohto hybridného tlaku zastrašiť obyvateľov, aby tlačili na svoje vlády na ustúpenie?

Presne tak. Incidenty, ako zapalovanie budov či nedávny pokus o útok na fabriku na drony na Slovensku, majú spoločnosti ukázať: ak budete pomáhať Ukrajine, zaplatíte za to. Cieľom je vyvolať polarizáciu a prinútiť politické elity k ústupkom. Rusko spolieha na to, že opatrnejšia časť spoločnosti v obave pred problémami povie: „Radšej sa neangažujme, aby na nás Rusko neútočilo“.

Spochybňovanie článku 5 je pre Slovensko nebezpečná ilúzia

Proti hrozbe by mal stáť jednotný blok NATO. Slovenský premiér Robert Fico však vyhlásil, že nechce, aby bolo Slovensko súčasťou vojnového konfliktu kvôli článku 5. Ako čítate tento výrok z bezpečnostného hľadiska?

Považujem to za absolútne ostudné a nebezpečné pre Slovensko. Slovensko nedisponuje vojenskými kapacitami na to, aby samo odrazilo útok Ruskej federácie. Ruské rakety a drony dopadajú bezprostredne za slovenské hranice. Ak krajina takto sťahuje nohavice ešte pred brodom a spochybňuje článok o kolektívnej obrane, vysiela hrozný signál spojencom. Je to cesta do absolútnej izolácie. Hra bez spojencov je v medzinárodnom prostredí nesmierne nebezpečná a predstava, že sa Slovensko zachráni samo mimo aliančného rámca, je naprosto iluzórna.

Prečo to podľa vás Robert Fico robí? Zvyšuje tým riziko vojny?

Jednoznačne tým zvyšuje riziko. Predstava, že Slovensko bude akýmsi ostrovom blahobytu v rozbúrenom mori, je ilúzia. Spúšť a dopady – či už utečenecká vlna, inflácia alebo ekonomické škody – sa Slovensku nevyhnú. Robert Fico sa snaží vzbudiť dojem, že keď bude vystupovať za mier, Rusko si nás nebude všímať. Na praktickej rovine pritom Slovensko Ukrajine pomáha dodávkami zbraní na komerčnej báze či energiami. Otázkou je, komu je táto rétorika určená. Časti slovenskej spoločnosti síce lahodí, no najviac sa z nej tešia v Kremli, pretože odhaľuje nejednotu Aliancie a zvyšuje riziko vojny pre nás všetkých.

Ruské voľby ako fraška a legitimizačný rituál Kremľa

V Rusku sa konali voľby, v ktorých jednoznačne zvíťazila strana Jednotné Rusko. Na čo poslúžili Vladimírovi Putinovi voľby, ktoré nespĺňajú demokratické štandardy?

Ja ich nenazývam voľbami, ale legitimizačným rituálom s vopred namalovanými výsledkami. Reálna podpora Jednotného Ruska sa pohybuje okolo 25 až 30 %, no režim si nakreslil takmer 60 %. Tento rituál slúži na dva účely. Prvým je domáca legitimita režimu. Jedinú skutočne opozičnú a mierovú stranu Jabloko pred voľbami zakázali. Druhým účelom je propaganda voči Ukrajine. Kremeľ teraz bude tvrdiť: „My sme voľby urobili aj na okupovaných územiach, prečo ich nedokáže urobiť Kyjev?“ Mlčia však o tom, že ľudia hlasovali pod dohľadom ozbrojených vojakov.

Majú západní lídri alebo Donald Trump páky na to, aby zatlačili na Kremeľ a vojnu ukončili?

Páky existujú. Ide najmä o nové ekonomické sankcie zasahujúce ruské banky a dodávky kľúčových vojenských systémov, ako sú rakety Patriot. Po tomto volebnom rituáli však v Rusku očakávam novú vlnu represií a mobilizácie. Ruskou taktikou je eskalovať konflikt, aby získali lepšie podmienky pre vyjednávanie a prestávku na prezbrojenie. Krátke prímerie by Rusku umožnilo nadýchnuť sa a prenasledovať svoje cieľe neskôr.

Budovanie hrádze: jediný spôsob, ako odstrašiť Rusko

Čo považujete za najväčšie riziko v najbližšom období?

Dôležitým faktorom je čas. Sme svedkami zintenzívnenia hybridných útokov – od verbovania žoldnierov z Kolumbie na podpaľačstvo v Prahe či na Slovensku až po plánovanie atentátov. V horizonte jedného až dvoch rokov však nemožno vylúčiť ani priamu vojenskú operáciu testujúcu jednotu NATO – napríklad incident so „zelenými mužíčkami“ v Pobaltsku. Rusko síce teraz nemá voľné kapacity, no v Bielorusku a na severe buduje infraštruktúru pre budúci veľký konflikt s Európou. Jedinou cestou, ako tomu zabrániť, je investovať do našej vlastnej pripravenosti a vybudovať hrádzu, cez ktorú Rusko nedokáže prejsť.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

2 fotky v galérii

Pavel Havlíček v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.