Ficova vláda čelí otázkam pre ustúpenie pri Ukrajine, Brusel spochybnili vedci a ministerka Šimkovičová čelí kritike (denný výber)

Spor o elektroautá trvá už roky. Prinášame najnovší prehľad denných udalostí.  

Rusi sa nám vyhrážali pre Ukrajinu. Ficova vláda sa zľakla a ustúpila, vyplýva z tajného dokumentu

Podľa informácií z diplomatických zdrojov malo Slovensko v júli podpísať dohovor Rady Európy o Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu, no premiér Robert Fico napokon podpis odvolal. Opozičný politik Ivan Novotný tvrdí, že dôvodom boli ruské vyhrážky, ktoré zazneli 10. júla na slovenskom veľvyslanectve v Moskve.

Z dokumentov Úradu vlády vyplýva, že materiál sa mal prerokovať 26. augusta, no rokovanie bolo počas tohto bodu prerušené. Podľa Novotného premiér bez diskusie presunul vládu na ďalší bod programu. Slovenský veľvyslanec v Moskve mal zároveň upozorniť, že v prípade podpisu nemožno vylúčiť ráznejšiu reakciu Ruska.

Premiér Fico odmieta, že vláda dohovor stiahla, a tvrdí, že išlo len o prerušenie rokovania kvôli získaniu ďalších informácií. Dohovor má vytvoriť mechanizmus na kompenzácie škôd spôsobených ruskou inváziou, pričom peniaze by v budúcnosti mohli pochádzať aj zo zmrazených ruských aktív. Slovensko pritom patrí spolu s Maďarskom a Bulharskom medzi jediné krajiny EÚ, ktoré ho zatiaľ nepodpísali.

Viac informácií nájdete tu:

Brusel sa podľa vedcov mýli. Spočítali, koľko emisií reálne ušetria elektro autá a prišli so znepokojivým číslom

Štúdia Technickej univerzity v Mníchove spochybňuje kľúčový predpoklad európskej klimatickej politiky, podľa ktorého sú elektromobily prakticky bezemisné. Vedci po zohľadnení celého životného cyklu vozidiel vypočítali, že elektroautá v priemere ušetria len 41 percent emisií oproti autám so spaľovacím motorom.

Výskumníci kritizujú Brusel za to, že pri hodnotení emisií sleduje najmä to, čo vychádza z výfuku, a ignoruje emisie z ťažby surovín, výroby batérií, produkcie elektriny aj recyklácie. Podľa nich tak vzniká ilúzia klimatickej neutrality, na základe ktorej EÚ politicky zvýhodňuje elektromobilitu a obhajuje zákaz predaja nových spaľovacích áut po roku 2035.

Autori štúdie zároveň varujú, že ak bude Únia pokračovať v súčasnom prístupe, môže minúť svoje klimatické ciele do roku 2030 a zároveň poškodiť európsky automobilový priemysel. Ich zistenia prichádzajú tesne pred dôležitým hlasovaním o automobilovom balíčku v Európskom parlamente a Rade EÚ.

Viac informácií nájdete tu:

Vyše stotisíc Slovákom koncom septembra prestane fungovať elektronický podpis. Kto musí meniť občiansky preukaz?

Ministerstvo vnútra upozornilo, že približne 130-tisíc ľuďom sa 28. septembra skončí platnosť kvalifikovaného certifikátu na elektronický podpis. Týka sa to občianskych preukazov a dokladov o pobyte cudzinca s čipom CardOS v5.4, ktoré sa vydávali od 21. júna 2021 do 30. novembra 2022.

Dôležité je, že samotný občiansky preukaz tým nestráca platnosť. Naďalej bude slúžiť na overovanie totožnosti aj na elektronickú identifikáciu, takže občania sa budú môcť ďalej prihlasovať do elektronických služieb štátu pomocou BOK kódu.

Výmena dokladu je potrebná len pre tých, ktorí aktívne používajú kvalifikovaný elektronický podpis. Rezort vnútra im odporúča požiadať o nový doklad čo najskôr na ktoromkoľvek oddelení dokladov Policajného zboru, cudzinci sa musia obrátiť na cudzineckú políciu.

Viac informácií nájdete tu:

Rusi opäť utekajú za hranice. Chystá Kremeľ masívnu mobilizáciu?

Na rusko-gruzínskej hranici opäť prudko rastie počet ľudí odchádzajúcich z krajiny, čo vyvoláva podozrenia z pripravovanej novej masívnej mobilizácie. Len za jediný týždeň prekročilo hranicu s Gruzínskom viac ako 113-tisíc občanov Ruskej federácie a prudko rastie aj dopyt po prenájmoch v Gruzínsku a Arménsku.

Ukrajinské spravodajské služby tvrdia, že Kremeľ chce v rokoch 2026 a 2027 získať až 600-tisíc nových vojakov. Dôvodom majú byť vysoké straty na fronte, ktoré začínajú prevyšovať počty nových regrútov. Alternatívne zdroje dopĺňania armády, ako nábor študentov či väzňov, podľa analytikov zlyhávajú alebo narážajú na svoje limity.

Oproti roku 2022 je dnes Rusko technologicky pripravené útekom viac brániť. Zaviedlo elektronické povolávacie rozkazy, ktoré automaticky blokujú možnosť opustiť krajinu, a rozšírilo aj ďalšie sankcie voči tým, ktorí sa nedostavia. Analytici predpokladajú, že Putin nebude chcieť riskovať nepokoje pred septembrovými voľbami, no po nich môže mobilizácia výrazne zosilnieť.

Viac informácií nájdete tu:

Meno Naďovho agresora je známe, prípad prevzala polícia. Politikovi sa ozval a ospravedlnil jeho príbuzný

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že po zverejnení fotografií muža, ktorý ho mal napadnúť na čerpacej stanici v Senci, sa podarilo útočníka identifikovať. Podľa Naďa sa mu následne ozval aj rodinný príslušník agresora, ktorý sa v mene rodiny ospravedlnil za jeho správanie.

Polícia potvrdila, že v prípade už vedie trestné stíhanie pre podozrenie z výtržníctva. Naď uviedol, že po komunikácii s rodinou považuje vec z osobného hľadiska za uzavretú, no zároveň trvá na tom, že verejnosť má vedieť o podobných prejavoch agresie vo verejnom priestore.

Samotný incident sa podľa jeho opisu odohral bez provokácie a muž sa mal pokúsiť zahasiť cigaretu na jeho tvári. Politik tiež tvrdí, že útočník následne bezohľadnou jazdou ohrozoval ďalších vodičov. Prípad teraz riešia orgány činné v trestnom konaní.

Viac informácií nájdete tu:

Za dvojkríž v zadku 5 rokov basy? SNS a Smer posiela umelcom varovanie

Poslanci SNS a Smeru predložili návrh zákona, ktorý zavádza nový trestný čin hanobenia chráneného symbolu. Páchateľovi by podľa návrhu hrozil trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov, v krízovej situácii ešte vyšší. Iniciatíva vznikla ako reakcia na kontroverzné dielo študenta VŠVU, ktorý pracoval s motívom dvojkríža.

Návrh rozširuje definíciu národného symbolu aj na samostatný dvojramenný kríž bez trojvršia. Okrem väzenia počíta aj s vyššími pokutami pri priestupkoch za poškodenie, zosmiešnenie či iné znevažujúce zobrazenie symbolu. Poslanec Marián Kéry otvorene priznal, že cieľom je aj preventívne pôsobiť na umelcov, aby si „dali pozor“.

Zástupcovia kultúrnej obce hovoria o útoku na umeleckú aj akademickú slobodu a varujú pred ideologickou cenzúrou. Rektorka VŠVU Bohunka Koklesová označila návrh za zastrašovanie umelcov, platforma Otvorená Kultúra! zas za priamy útok na konkrétneho študenta. Isté pritom nie je ani to, či návrh získa dostatočnú podporu v celej koalícii.

Viac informácií nájdete tu:

Odborníci bodovali, ministerka Šimkovičová rozdávala: najlepšie projekty dostali 0 eur

Pri rozdeľovaní dotácií z programu Obnovme si svoj dom vznikli vážne otázky o transparentnosti rozhodovania ministerstva kultúry. Ministerka Martina Šimkovičová schválila vysokú dotáciu 700-tisíc eur na obnovu Sovieho domu vo Svätom Antone, hoci projekt získal od odborníkov len 26 bodov zo 100, teda jedno z najslabších hodnotení.

Z dokumentov vyplýva, že viacero projektov s výrazne vyšším bodovým ziskom nedostalo nič, zatiaľ čo slabšie hodnotené uspeli. Takéto rozdiely sa objavili nielen pri komplexnej obnove pamiatok, ale aj pri historických parkoch a areáloch. Kritici upozorňujú, že výsledné pridelenie peňazí často nekopíruje odborné poradie.

Ministerstvo argumentuje, že komisie majú len odporúčací charakter a konečné rozhodnutie je plne v kompetencii ministerky. Rezort však nevysvetlil, podľa akých konkrétnych priorít boli slabšie hodnotené projekty uprednostnené. Kauza tak posilňuje podozrenia, že rozhodovanie o dotáciách sa vzdialilo odborným kritériám.

Viac informácií nájdete tu: