Ficova vláda narazila na neriešiteľný problém a je jej to jedno (komentár Martina Behula)

Sankcie podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti Roberta Fica nevystrašia, jeho vládu nepotrestajú, ani ju k ničomu nedonútia.  

Štvrtý rozpočet štvrtej Ficovej vlády je vraj rozpočtom dobrých správ. Dobrou správou pre Roberta Fica a Ladislava Kamenického je najmä to, že sa ho podarilo schváliť. Boli aj takí, ktorí o tom vážne pochybovali: „Jednu zásadnú vec pán predseda vlády nevie zostrojiť, a to je štátny rozpočet,“ tvrdil ešte pred pár dňami Andrej Danko.

„Ja neverím, že pán Kamenický, po niektorých investíciách, ktoré niektorí ministri na čele s pánom Tarabom urobili, vôbec rozpočet zostaví,“ tvrdil predseda SNS. Medzitým sa však koaličná kríza skončila (alebo si aspoň dala prestávku), a tak v piatok Danko po rokovaní koaličnej rady ohlásil dohodu na rozpočte po boku ministra financií. Hotová idyla.

Armagedon sa nekoná. Naozaj?

„Žiadne nové dane, žiadne vyššie dane, žiadne nové odvody, žiadne vyššie odvody,“ chváli sa Fico v pondelok. Chápeme, prečo chce, aby sa to jeho voličom zdalo ako dobrá správa. Čo na tom, že po troch rokoch konsolidácie schválila vláda rozpočet s druhým najvyšším schodkom v tomto volebnom období a čistý dlh od roku 2023 vzrastie o 30 miliárd eur?

„Bude tak rásť dvojnásobným tempom voči krízovému obdobiu v rokoch 2020 – 2023. Jeho nárast je porovnateľný len s obdobím globálnej finančnej krízy,“ pripomenula vo svojom stanovisku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Deficit v roku 2027 sa tak vracia na úroveň, na ktorej sa nachádzal na začiatku volebného obdobia na jeseň 2023,“ dodala.

Nuž, ak sa Ladislav Kamenický upokojuje tým, že všetci čakali, že príde „s nejakým armagedonom“, ale ten sa nekoná, a teraz je čas, „aby si slovenské rodiny vydýchli“ po troch rokoch konsolidácie, pri takto nastavených očakávaniach sa potom nečudujeme, že tento návrh aj on považuje za dobrú správu. Keby sme nekonsolidovali, bolo by horšie, tvrdí.

A obháji si tým, prečo už konsolidácie stačilo. Nevadí, že deficit sa podľa jeho vlastného plánu spred dvoch rokov zhoršil takmer o tri miliardy eur. Mimochodom, udržanie sociálneho štandardu spomínal Kamenický včera štyrikrát, no dlhodobú udržateľnosť verejných financií ani raz. A tým sa dostávame k neriešiteľnému problému tohto rozpočtu. No nielen tohto.

Ani Ústavný súd nepomôže

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže donekonečna správne upozorňovať, že návrh rozpočtu nie je v súlade s článkom 55a Ústavy, ktorý chráni dlhodobú udržateľnosť hospodárenia, no v skutočnosti neexistuje nič, čo by vládu a parlament donútilo dodržiavať ho. Rozpočtová rada je len monitorovací a hodnotiaci orgán. Vláda ju nemusí počúvať.

Ústavný súd síce uznáva, že je potrebné, aby mohla aspoň v minimálnej miere zasiahnuť do diskusie o hospodárení, ale to je tak všetko. Ďalej ju nepustí právo. „Z ústavy a ani ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nemožno vyvodiť rozhodovaciu či hoci len spolurozhodovaciu právomoc Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v procese prípravy a schvaľovania zákona o štátnom rozpočte,“ skonštatoval vo svojom minuloročnom náleze.