Ficovej vláde sa rozsvietila červená kontrolka. Politológ načrtol scenár, ktorý môže zamiešať celou politikou

Vládna koalícia narazila v parlamente na vážny problém. Ani na druhý pokus nedokázala presadiť novelu Trestného zákona týkajúcu sa kajúcnikov. Za návrh hlasovalo len 75 zo 150 poslancov. Trojica okolo Tomáša Tarabu bola proti a nezaradený poslanec Ján Ferenčák sa zdržal.  

Politológ Martin Klus v relácii ta3 Téma upozornil, že nejde len o jeden neúspešný zákon. Koalícia podľa neho stráca schopnosť garantovať si parlamentnú väčšinu a každé ďalšie hlasovanie sa môže zmeniť na boj o jednotlivé hlasy. Nevylučuje ani scenár, v ktorom sa premiér Robert Fico rozhodne presadzovať predčasné voľby.

Video

Poslanci odmietli novelu, ktorá mala meniť systém benefitov pre kajúcnikov

Dva pokusy, rovnaký výsledok. Koaličným poslancom sa nepodarilo schváliť novelu Trestného zákona, ktorá mala upraviť postavenie kajúcnikov. Rozhodujúci bol postoj trojice poslancov okolo Tomáša Tarabu, ktorá odmietla návrh podporiť. Politológ a bývalý poslanec Národnej rady Martin Klus v tom vidí predovšetkým snahu tejto skupiny ukázať svoju politickú silu.

„Samotní Tarabovci, ako si dnes hovoria, takýmto spôsobom testujú aj svoju silu v rámci parlamentu,“ skonštatoval Klus. Podľa neho nejde iba o konkrétnu novelu, ale aj o vyjednávaciu pozíciu trojice pri ďalších rozhodnutiach.

Poslanci podľa politológa ukázali, že sa nenechajú jednoducho presvedčiť ani počas 24 hodín, ktoré koalícia získala medzi jednotlivými hlasovaniami. „Ukázali, že to, čo hovoria, má pre nich nejaký zásadnejší význam,“ poznamenal.

Taraba síce odmietol, že by sa v zákulisí odohrávali politické rokovania, a tvrdil, že o návrhu diskutoval iba vecne. Klus však upozornil, že aj keby k rokovaniam došlo, výsledok naznačuje, že neboli úspešné.

Koalícia musí počítať každý hlas

Neúspech pri hlasovaní o kajúcnikoch podľa Klusa odhaľuje širší problém fungovania vládnej koalície. Tá už nemá istotu, že dokáže presadiť svoje návrhy, a komplikácie sa prejavujú aj pri samotnom organizovaní parlamentných schôdzí.

„Vyzerá to tak, že v podstate pôjde o každý jeden zákon, kde si budú musieť overiť, či majú vôbec väčšinu v parlamente,“ uviedol politológ.

Problémom pritom nie je iba obsah jednotlivých zákonov. Klus poukázal na odkladanie hlasovaní či plánovanie mimoriadnych schôdzí tak, aby bolo zabezpečených dostatok poslancov na prijatie rozhodnutí. „To nie je bežné dianie v Národnej rade,“ upozornil.

Pripomenul aj vlastné skúsenosti z parlamentu, keď sa koaličná stabilita otriasala pri sporoch súvisiacich so stranou Most-Híd či pri vypovedaní koaličnej zmluvy Slovenskou národnou stranou. Podobné situácie podľa neho nevyhnutne ovplyvňujú chod parlamentu.

Súčasné dianie označil za politické súperenie, ktoré neprináša úžitok ani koalícii, ani opozícii. Verejnosť podľa neho očakáva predovšetkým riešenie svojich problémov. „Vyriešte si to, ale konajte konečne v prospech nás,“ opísal Klus podľa svojho názoru odkaz občanov politikom.

Opozícia oslavuje, no rozhodli iní

Opozičné strany po neúspešnom hlasovaní hovorili o víťazstve spravodlivosti. Politológ však upozornil, že takáto interpretácia prehliada rozhodujúcu úlohu poslancov okolo Tarabu a Jána Ferenčáka.

„Bolo by zaujímavé teraz počuť, že je to víťazstvo spravodlivosti vďaka Tomášovi Tarabovi a jeho dvom poslancom. Takto to samozrejme ale nemôžu formulovať,“ poznamenal.

Klus uznal, že opozícia argumentovala ochranou právneho štátu, ústavnosťou a odmietaním zákonov, ktoré by podľa jej predstaviteľov mohli byť šité na mieru konkrétnym politikom. Bez postoja štvorice poslancov by však podľa neho novela nepadla.

Kriticky sa vyjadril aj k spôsobu, akým opozícia pristupuje k Tarabovej skupine. Poukázal na trestné oznámenie týkajúce sa diania na ministerstve životného prostredia či verejné odkazy o možnom kupovaní poslancov.

Podľa politológa takáto komunikácia nemusí pomôcť pri získavaní ich podpory v ďalších dôležitých hlasovaniach. Spomenul pritom aj volebné zákony, voči ktorým už Tarabova skupina vyjadrovala výhrady.

Opozícia podľa neho nemá dostatok hlasov, aby sama zabránila presadzovaniu koaličných návrhov. Musí sa preto spoliehať na poslancov, ktorí sa v konkrétnych prípadoch rozhodnú nehlasovať s koalíciou. Tým však zároveň zvyšuje ich politickú hodnotu.

Spor o kajúcnikov môže byť len začiatkom

Samotná novela vyvolala kritiku aj zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ku ktorého výhradám sa pripojil Tomáš Taraba. Ten zároveň tvrdil, že reguláciu kajúcnikov považuje za legitímnu tému, poukazoval však na ústavné otázky.

Klus pripomenul, že Tarabova skupina začala svoje výhrady výraznejšie prezentovať až v súčasnosti, hoci sa o pripravovanej legislatíve vedelo už dlhší čas.

„Nie sú hodnotovo alebo nejako programovo proti samotnej záležitosti, ale skôr chcú vytvoriť priestor na širšiu diskusiu,“ opísal ich postoj.

Vládna koalícia sa podľa neho pokúša presadzovať dôležité návrhy v čo najkratšom čase, pretože si uvedomuje neistotu parlamentnej podpory. Ako príklad uviedol schvaľovanie štátneho rozpočtu, pri ktorom sa podľa jeho slov využili krátke lehoty, aby bola zabezpečená potrebná väčšina.

Súčasný stav označil za „zvláštnu, dá sa povedať, labutiu pieseň koalície, ktorá môže znieť ešte niekoľko mesiacov parlamentom“.

Politológ zároveň upozornil, že bežní občania sa v sporoch o kajúcnikov môžu len ťažko orientovať. Kým koalícia a opozícia prezentujú protichodné vysvetlenia, mnohí ľudia podľa neho nemusia mať jasnú predstavu ani o tom, aké postavenie má kajúcnik v trestnom konaní.

Časť verejnosti tak môže nadobúdať dojem, že vládni politici vrátane podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara riešia skôr vlastné problémy než problémy krajiny.

Klus upozornil aj na rastúce znechutenie obyvateľov z politického diania. Podľa neho viacerí už čakajú na možnosť vyjadriť svoj postoj vo voľbách.

Taraba bude potrebovať koalíciu aj opozíciu

Ďalšie rozhodovanie trojice okolo Tomáša Tarabu podľa Klusa výrazne ovplyvní jeho vlastná politická budúcnosť. Taraba zakladá politickú stranu, potrebuje vybudovať jej štruktúry a zistiť, akú podporu môže získať medzi voličmi.

Od toho sa bude odvíjať aj rozhodnutie, či pôjde do volieb samostatne, alebo bude hľadať spojencov.

Politológ predpokladá, že Taraba sa bude musieť pohybovať medzi podporou niektorých koaličných návrhov a čoraz viditeľnejšou kritikou vlády. Dôvodom je aj jeho potenciál osloviť časť súčasných koaličných voličov.

„Musí byť zároveň aj nejakým spôsobom spojencom koalície, pretože pomerne značná časť voličov koalície sú perspektívni voliči Tomáša Tarabu. Na druhej strane sa musí začať správať aj trošku opozične,“ vysvetlil.

Takéto postavenie mu podľa Klusa dáva značnú vyjednávaciu silu. Koaliční lídri totiž jeho hlasy môžu potrebovať pri presadzovaní ďalších zákonov. „Nemajú na výber, pokiaľ chcú, aby im niektoré zákony prešli,“ povedal politológ.

Nevylučuje preto, že Tarabova skupina začne podporu jednotlivých návrhov podmieňovať presadením vlastných požiadaviek, ktoré budú súčasťou jej politického programu.

Odvolávanie Šimkovičovej môže byť vážnejšou skúškou

Zvlášť citlivým momentom môžu byť podľa Klusa opozičné návrhy na odvolávanie členov vlády. Pozornosť sa sústreďuje aj na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

Poslanec Roman Malatinec, ktorý je súčasťou Tarabovej skupiny, ju v minulosti opakovane kritizoval. Klus preto predpokladá, že otázka prípadného hlasovania o jej odvolaní už mohla byť predmetom vnútorných diskusií. Ako jeden z možných dôvodov kritiky ministerky spomenul Fond na podporu umenia. Zároveň uviedol, že si nevie predstaviť, že by Malatinec svoj doterajší postoj úplne zmenil.

Odvolanie ministerky by však podľa politológa predstavovalo podstatne vážnejší zásah do fungovania koalície než neschválenie novely Trestného zákona. „Ak by sa k takémuto niečomu pripojili, tak podľa mňa už tá kontrolka silne zasvieti aj samotnému premiérovi Ficovi,“ varoval.

Práve vtedy by podľa Klusa mohol premiér dospieť k záveru, že vládnutie bez stabilnej parlamentnej väčšiny stráca zmysel.

Predčasné voľby už na jar?

Politológ nevylučuje, že Robert Fico by pri ďalšom oslabovaní koalície mohol začať presadzovať skorší termín parlamentných volieb.

„Možno, že samotný Robert Fico to vyhodnotí tak, že sa bude snažiť hodiť zodpovednosť za takéto dianie v parlamente na svojich koaličných partnerov,“ uviedol Klus. Podľa jeho scenára by premiér mohol začať presadzovať voľby v jarných termínoch namiesto septembra.

Klus zároveň poznamenal, že aj opozícia má možnosť usilovať sa o predčasné voľby tým, že sa pokúsi získať Tarabovu skupinu na blokovanie ďalších koaličných návrhov či na podporu odvolávania ministrov. Nie je však presvedčený, že opozičné strany vyvíjajú v tomto smere dostatočné úsilie. „Nemám pocit z našej opozície, že by jej zase až tak veľmi na tom záležalo,“ skonštatoval.

Spor o ministerstvo životného prostredia odhaľuje napätie

Ďalším prejavom komplikovaných vzťahov vo vládnej koalícii je podľa politológa situácia na ministerstve životného prostredia. Premiér požiadal prezidenta o zrušenie poverenia viesť rezort, pričom otázka jeho ďalšieho personálneho obsadenia zostáva otvorená.

Klus priznal, že si na podobný postup z minulosti nespomína. Zároveň vyjadril pochybnosti o jeho ústavnom základe. „Priznávam, nespomínam si, že by takéto niečo bolo. Je to taká novinka, neviem, do akej miery je vôbec odôvodniteľná Ústavou Slovenskej republiky,“ povedal.

Za fungovanie vlády ako celku podľa neho nesie zodpovednosť premiér. Preto sa nemôže úplne zbaviť zodpovednosti ani za situáciu v rezorte životného prostredia.

Klus sa domnieva, že Fico sa týmto postupom pokúsil preniesť časť politickej zodpovednosti na prezidenta Petra Pellegriniho a Slovenskú národnú stranu, ktorej podľa koaličných dohôd patrí nominácia na ministerský post. „Ale evidentne sa mu to veľmi nedarí,“ skonštatoval politológ.

Kuffova cesta do ministerského kresla je neistá

V diskusii prišla reč aj na štátneho tajomníka Filipa Kuffu, ktorý upozorňuje na údajné zlyhania Tomáša Tarabu počas jeho pôsobenia na ministerstve životného prostredia.

Klus predpokladá, že predstavitelia SNS budú podobné výhrady využívať na vysvetľovanie svojho postupu pri Tarabovom odvolávaní. Spomenul aj kritiku mimoriadne vysokých odmien. Nie je však presvedčený, že takáto argumentácia pomôže Kuffovi získať ministerský post. „Ja sa skôr obávam, že táto situácia je už pre neho veľmi problematická,“ uviedol.

Politológ pripomenul aj otvorenú otázku právomocí prezidenta pri odmietnutí menovať navrhovaného ministra, ktorú má vyjasniť ústavný súd. Podľa Klusa však nie je isté, či bude Filip Kuffa napokon kandidátom, ktorého sa podarí presadiť. Nevylúčil ani to, že ostatným koaličným partnerom súčasná situácia vyhovuje, pretože nemusia sami verejne odmietnuť jeho nomináciu.

Neistota okolo obsadenia rezortu tak podľa neho len dopĺňa obraz koalície, ktorá zápasí s vnútornými rozpormi a stratou garantovanej parlamentnej väčšiny.

Rozhodujúcim faktorom ďalšieho vývoja môže byť práve postoj trojice poslancov okolo Tomáša Tarabu. Ich hlasy môžu ovplyvniť nielen schvaľovanie zákonov, ale aj budúcnosť jednotlivých ministrov a napokon celej vlády.

Kým štátny rozpočet už koalícia schválila, pri ďalších rozhodnutiach podľa Klusa takúto istotu nemá. Neúspešné hlasovanie o kajúcnikoch preto považuje za prvý výrazný varovný signál toho, ako môže fungovať vláda, ktorá síce drží výkonnú moc, no nemá zaručenú väčšinu v parlamente.

Témy:
zákon o kajúcnikoch
kajúcnici
Robert Fico
Tomáš Taraba

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.