Film o Golianovi môže pomôcť, potrebujeme dôstojných hrdinov, hovorí riaditeľ Múzea SNP (rozhovor)

Bol už najvyšší čas, komentoval vznik filmu o veliteľovi SNP, historik Marian Uhrin.  

Nie je v poriadku spomínať si na premiéra slovenského vojnového štátu Vojtecha Tuku, ktorý sa výrazne podpísal pod protižidovskú politiku a bol obdivovateľom Hitlerovho nacizmu, ako na rodoľuba. Riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania MARIAN UHRIN komentuje v rozhovore aj kauzu výstavby na mieste masových popráv v Kremničke a pripomína, že generáli Golian a Viest stále čakajú na dôstojný pamätník.

Riaditeľom Múzea SNP ste sa stali v roku 2021. V tom čase zároveň múzeum menilo zriaďovateľa a prechádzalo spod ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany. Časť odbornej verejnosti aj politikov mala obavy, ako sa bude pamäťová inštitúcia vyvíjať pod jedným zo „silových rezortov“. Ako zmenu hodnotíte po viac ako štyroch rokoch?

Každá zmena prináša neistotu a nejaké obavy, takže určite existovali aj v tom čase. Ja to však vnímam tak, že obe ministerstvá sú v konečnom dôsledku stále ten istý štát. Vo svete sú múzeá bežne i pod ministerstvami obrany, takže v tom by som zásadný problém nehľadal. Výhodou je, že obrana má určite väčšie možnosti ako kultúra a pod novým zriaďovateľom sa nám za posledné roky podarilo uskutočniť viaceré rekonštrukcie, či už šlo o chodníky v skanzene, komunikácie v areáli múzea. Rezort dofinancoval tiež projekt otvoreného depozitára, obnovou prešli priestory klasické depozitáru, kancelárie, máme za sebou opravu a zateplenie strechy.

Najväčšou výhodou teda je, že do múzea pritieklo od zriaďovateľa viac peňazí?

Je to jedna z výhod. Výhodou je však aj to, že ministerstvo obrany má vlastný stavebný úrad a podporu z ministerstva máme aj pri príprave projektov, čo je plus, keďže múzeum nemá oddelenie tohto typu. Za veľkú výhodu považujem spoluprácu s Ozbrojenými silami SR. Tak ako my vieme zabezpečiť rôzne prednášky pre ne, rovnako vie armáda vyjsť v ústrety nám.

Pod obranu ste prechádzali ešte za ministra Jaroslava Naďa (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati). Po nástupe ministra Roberta Kaliňáka (Smer) sa stal rezort aj hlavným organizátorom centrálnych osláv SNP v Banskej Bystrici, čo bola v minulosti roky úloha múzea. Zásadným spôsobom sa navýšili aj zdroje, ktoré rezort na oslavy míňa. Na okrúhle 80. výročie v roku 2024 vláda na ich zabezpečenie vyčlenila až 2,7 milióna eur. Ako vnímate situáciu, keď oslavám nedáva podobu odborná pamäťová inštitúcia, ale ministerstvo s jeho politickým vedením?

Považujem za normálne, že zabezpečiť takéto oslavy je primárne úlohou štátu, samozrejme, v spolupráci s inými inštitúciami. Múzeum SNP, samozrejme, aj ďalej zohráva zásadnú úlohu pri prezentácii histórie.

Z príhovorov politikov na oslavách v posledných rokoch cítiť, že do nich zasahuje ich aktuálna politická agenda a napríklad aj ich predstavy o tom, či na oslavy pozývať predstaviteľov Ruska. Kým Jaroslav Naď to po vypuknutí vojny na Ukrajine odmietal, súčasní koaliční politici s tým nemajú problém. Premiér Robert Fico vycestoval priamo do Moskvy, kde sa stretol s Vladimirom Putinom. Ako príhovory politikov z pódia vnímate?

Aj v minulosti mávali na oslavách príhovory najvyšší ústavní činitelia, boli z rôznych politických strán a rôznej politickej orientácie. Vzišli z demokratických volieb, a preto tento priestor majú.

Vlani zrušil účasť na oslavách banskobystrický folklórny súbor Urpín po tom, čo v programe videl, že by mal vystupovať na jednom pódiu s vládnymi politikmi. Členovia súboru nechceli byť spájaní so žiadnou politickou stranou. Ani to vás nevyrušilo?

Každý má právo na vyjadrenie svojho postoja, ale neviem, či práve Múzeum SNP je inštitúcia, ktorá by to mala hodnotiť.

A osobne, nie ako riaditeľ múzea, to hodnotíte ako?

Tak, že vyjadrili svoj názor.

Už váš predchodca vo funkcii Stanislav Mičev, ale aj vy sám ste dlhodobo upozorňovali na stav skanzenu vojenskej techniky v susedstve Pamätníka SNP, teda priamo v areáli múzea. Volali ste po tom, aby sa tanky, delá a ďalšie exponáty spod holého neba, kde na ne negatívne vplýva počasie, presťahovali pod strechu. Kam sa posunul tento plán?

V súčasnosti sme radi, že sme dokončili spomínané práce na budove múzea. Uchádzame sa tiež o peniaze z európskych fondov na rekonštrukciu presklenia nášho hlavného objektu a tiež dlažby okolo múzea. Ďalším krokom bude tvorba novej hlavnej expozície.

Zrejme až potom príde na rad skanzen. Vojenská technika, ktorú tam prezentujeme, má svoju historickú hodnotu a pod holým nebom nepochybne trpí. Nedá sa však robiť všetko naraz.

Je už jasné, kde táto technika nájde v budúcnosti svoje miesto?

Máme isté predstavy, ako by sa to dalo uskutočniť, ale všetko je otázka zdrojov a času.

V čom by mala byť nová verzia hlavnej expozície iná? V čom sa zmenil pohľad na Povstanie od inštalácie tej aktuálnej, ktorá má už viac ako dvadsať rokov?