FOTO: Nový škodca dorazil na Slovensko. Odborník: Útočí na naše lesy. Prišiel skôr, ako sme čakali

Krásny no mimoriadne nebezpečný chrobák, ktorý dokáže vyhubiť celé lesy stromov. Výskyt nebezpečného invazívneho chrobáka menom krasoň jaseňový už oficiálne potvrdili aj na Slovensku. Napáda primárne jasene a pre Európu predstavuje závažnú hrozbu. Odborníci mu pripisujú prívlastok stopár, keďže sa šíri napríklad tak, že sa prevezie z jednej krajiny do druhej na korbe nákladného auta spolu s drevom.  

Video

Krasoň jaseňový (Agrilus planipennis) je na Slovensku!

Prítomnosť tvora pod Tatrami oznámil v stredu na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) s tým, že výskyt tohto pôvodom ázijského chrobáka potvrdilo Európske referenčné laboratórium vo Francúzsku. „V piatok v popoludňajších hodinách nám oficiálne prišlo stanovisko, že tento škodca je potvrdený aj na Slovensku,“ oznámil Takáč s tým, že krasoňa u nás a v Maďarsku identifikovali prvýkrát. Predpokladá, že hmyz sa do Európy dostal z Ukrajiny.

Vyhlásia karanténu

Hostiteľskými rastlinami škodcu sú jaseň a chionant virginský, ktorý sa väčšinou vyskytuje v zbierkach botanických záhrad. Na Slovensku tvoria jaseňové porasty približne 2,2 percenta lesov. Nebezpečný chrobák dokáže podľa Takáča zničiť celé porasty, pričom napáda drevo aj kôru.

„Pre Európu, vrátane Slovenska, znamená tento nález bezprostredné riziko, keďže škodca dokáže v krátkom čase zlikvidovať celé jaseňové porasty,“ povedal minister. Prvý záchyt 18 dospelých jedincov zaznamenali v južnej časti východného Slovenska v obci Streda nad Bodrogom. Nález zaznamenali na 22 katastrálnych územiach.

Aby sa jeho výskyt eliminoval, zavedú podobné opatrenia ako v prípade zlatého žltnutia viniča. Znamená to, že v jednotlivých okresoch, kde sa krasoň potvrdil, vyhlásia karanténu. Ako neskôr Takáč dodal, na voľný pohyb ľudí jej vyhlásenie nebude mať vplyv.

Ako sa šíri

Hmyz sa šíri viacerými spôsobmi a komoditami. Je možné ho zavliecť dovozom hostiteľskej rastliny určenej na výsadby z území, kde sa vyskytuje bežne. Ďalej dovozom dreva s kôrou, palivovým drevom, neošetrenými drevenými obalmi, dreveným obalovým materiálom, v štiepke či prostredníctvom neošetrených drevených podkladov s kôrou z krajín s výskytom škodcu.

Takáč spresnil, že v našich podmienkach rastú štyri druhy jaseňov, teda hostiteľských rastlín krasoňa. Konkrétne ide o jaseň štíhly (do 40 m vysoký), jaseň mannový (do 8 m vysoký), jaseň úzkolistý (do 25 m vysoký) a jaseň americký (do 35 m vysoký). V rámci lesných porastov rastú zhruba na ploche 200-tisíc hektárov, no zároveň existujú aj parky, ktoré sú pokryté len týmito drevinami.

Dôslední budú musieť byť podľa šéfa rezortu najmä prepravcovia drevnej hmoty, eliminovať chce tiež, aby sa škodca šíril ľudskou činnosťou.

Pomoc v boji s inváznym druhom prichádza nielen z Maďarska, s ktorým Slovensko koordinuje postup, ale aj z Rakúska, ktoré poskytne psov na vyhľadávanie škodcov. Európska komisia by mala zase poskytnúť odborníkov, ktorých však nie je veľa, a finančné prostriedky.

Drevo musia spáliť

Odborníci potvrdili nielen výskyt krasoňa, ale zaznamenali už aj prvé napadnuté stromy so živými larvami a výletové otvory v tvare písmena D (majú 3 až 4 mm). Poškodenia našli aj na zdravých stromoch, nemajú voči nemu vybudovanú prirodzenú obranyschopnosť. Ako uviedla hlavná rastlinolekárka SR Marta Magdolenová, prácu sťažuje, že jasene napáda aj huba čiašočka jaseňová, ktorá spôsobuje rovnaké príznaky.

V napadnutej oblasti aktuálne prebieha delimitačný prieskum, ktorý určí vymedzenú oblasť. Bude pozostávať zo zamorenej zóny, vrátane napadnutých a potenciálne napadnutých rastlín v okruhu najmenej 100 m od napadnutej rastliny, a z nárazníkovej zóny so šírkou najmenej 10 kilometrov za hranicou zamorenej zóny. Z týchto zón bude zakázané vyvážať štiepku, drevo, kôru aj hostiteľské rastliny.

V zamorenej zóne budú musieť zlikvidovať všetky napadnuté jasene, týkať sa to bude škôlok aj záhradných centier. Podľa Magdolenovej sa drevo musí spáliť, prípadne sa z neho urobí štiepka s veľkosťou menšou ako 2,5 centimetra a následne do začiatku mája 2027 sa využije v teplárňach či pri výrobe peliet. Drevo z nárazníkovej zóny sa musí spracovať v tejto zóne. Vymedzená oblasť sa môže zrušiť až vtedy, ak sa na základe prieskumov nezistila prítomnosť krasoňa aspoň počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov.

Video

TB R. Takáča k šíreniu škodcu krasoňa jaseňového

Podozrenia možno nahlásiť

Ministerstvo pôdohospodárstva vyzvalo verejnosť, že ak má podozrenie na výskyt škodcu na jaseňoch a spozoruje žltnutie, rednutie, usychanie koruny, chodbičky pod kôrou a výletové otvory v tvare písmena D, môže to nahlásiť. Strom má odfotiť, označiť miesto výskytu a kontaktovať Odbor ochrany rastlín na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSÚP). Dospelé jedince vylietajú v máji a lietajú až do septembra.

Postupovať musia podľa Magdolenovej harmonizovane, pretože veľké množstvo záchytov našli blízko maďarskej hranice. Ukrajinská hranica je relatívne čistá.

Juraj Galko z Národného lesníckeho centra označil tohto metalického chrobáka za skutočne závažnú hrozbu pre európske lesy. V USA podľa jeho slov hmyz spôsobil škodu za viac ako 10 miliárd dolárov. Do okolia Moskvy sa dostal už v roku 2003, na Ukrajinu v roku 2019 a minulý rok ho zistili v Bielorusku. „Čakali sme ho aj u nás, no udialo sa to rýchlejšie, ako sme čakali,“ priblížil.

Krasoň narastie zhruba do veľkosti 15 milimetrov. V júni a júli ho možno nájsť, ako sa pasie na listoch jaseňa. „Po tomto zrelostnom žere a spárení kladie samička svojím kladielkom vajíčka do štrbín alebo na kôru jaseňov,“ opísal Galko vo videu, ktoré médiám zaslalo ministerstvo. Larvy sa zavŕtajú pod kôru a postupne vyžierajú priestor do typického esovitého tvaru. Larvy sa živia pod kôrou až do jesene, prezimujú tam a vyžierajú drevo ešte jeden ďalší rok. Potom sa na jar vyliahnu a vylietavajú cez otvor v tvare D.

Masívne odumieranie

Na znepokojivé informácie o stave jaseňov upozornili začiatkom mája vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Hoci dreviny čelia masívnemu odumieraniu v Európe už viac ako desaťročie, nový výskum zo Slovenska ukazuje, že situácia sa zhoršuje.

Hubový patogén Hymenoscyphus fraxineus, ktorý spomínali odborníci aj na tlačovke ministerstva, už neohrozuje len pôvodné druhy, ale aj cudzokrajné jasene. Vedci SAV skúmali stromy v štyroch slovenských arborétach – Arborétum Borová Hora, Arborétum Kysihýbel, Arborétum Liptovský Hrádok a Arborétum Mlyňany, kde sa huba potvrdila na 23 z 34 skúmaných vzorkách. Takmer štvrtina hodnotených stromov mala symptómy ochorenia, poškodené boli mladé aj staršie dreviny.

Huba sa vyskytla na severoamerických aj ázijských druhoch, no najzávažnejšie poškodenie zaznamenali na pôvodnom európskom jaseni. Za zvlášť významný označila SAV prvý zaznamenaný výskyt na druhu Fraxinus bungeana, ktorý zároveň predstavuje aj prvý celosvetový nález.

Zistenie infekcie podľa samostatnej vedeckej pracovníčky Miriam Kádasi Horákovej naznačuje, že huba má väčší adaptačný potenciál, ako vedci predpokladali. „Odumieranie jaseňov patrí medzi najvážnejšie lesnícke a ekologické problémy v Európe. Ochorenie spôsobuje postupné odumieranie vrcholcov korún, predčasné hnednutie a opad listov, čo vedie k postupnému oslabeniu stromov a ich následnému uhynutiu,“ poukázala SAV.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
škodca
lesy
odborník
krasoň jaseňový

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.