Gašpar pre ruskú agentúru hájil spoluprácu s Moskvou. Hovoril o sankciách, plyne aj zmene po voľbách

Vojenské kontakty s Ruskom, dodávky plynu aj budúcnosť sankcií. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS presadzoval spoluprácu s Moskvou. Pripustil však, že po zmene vlády by Slovensko pravdepodobne zmenilo zahraničnopolitické priority.  

Slovensko môže udržiavať dialóg s Ruskom a zároveň spolupracovať so západnými spojencami. Takto podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar vysvetľoval svoj postoj v rozhovore, ktorý zverejnila agentúra TASS. Obhajoval v ňom obnovenie výmeny vojenských pridelencov a zdôrazňoval ekonomické záujmy Slovenska pri dodávkach energií.

Rozhovor vyšiel v čase, keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve so Sergejom Lavrovom. Slovenský šéf diplomacie po pondelkovom stretnutí oznámil, že Bratislava chce rozvíjať spoluprácu s Ruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú sankcie.

Vojenské kontakty obhajuje aj napriek výhradám

Gašpar označil obnovenie výmeny vojenských pridelencov za praktický krok, ktorý má pomôcť zachovať komunikáciu a zlepšiť vzájomné porozumenie v bezpečnostných a obranných otázkach. Priame kontakty podľa neho znižujú riziko nedorozumení a zbytočného vyostrovania napätia.

„V medzinárodných vzťahoch je dôležité udržiavať diplomatické kontakty, aj keď medzi krajinami existujú zásadné nezhody,“ uviedol v rozhovore.

Pripustil pritom, že obnovenie vojenských kontaktov vyvolalo obavy u časti slovenskej opozície aj zahraničných pozorovateľov. Tie sa podľa jeho slov týkajú predovšetkým bezpečnostných rizík a dôvery medzi spojencami. Vláda však tento krok obhajuje ako súčasť diplomatických vzťahov a výmeny informácií.

Gašpar zároveň tvrdí, že spolupráca s Moskvou nemusí odporovať záväzkom voči západným partnerom. Zdôrazňoval pritom členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO.

Pri ruskom plyne hovoril o účtoch domácností

Výraznú časť rozhovoru venoval energetike. Pri odklone od ruského plynu upozorňoval na geografickú polohu Slovenska, existujúcu infraštruktúru aj náklady na zmenu dodávateľských trás.

Podľa Gašpara môže prechod na iné zdroje vyžadovať modernizáciu infraštruktúry, nové kontrakty a vyššie výdavky na dopravu. Pri rozhodovaní preto žiada zohľadňovať dosah na priemysel, konkurencieschopnosť podnikov a rozpočty domácností.

Ani on však neuviedol konkrétny výpočet budúcich nákladov. V rozhovore pripustil, že konečný ekonomický dosah bude závisieť od trhových cien, dostupnosti alternatívnych dodávok, zásobníkov a schopnosti priemyslu prispôsobiť sa.

Európska únia už postupné ukončenie dovozu ruského plynu schválila. Pri existujúcich dlhodobých kontraktoch sa má zákaz dovozu skvapalneného plynu LNG uplatňovať od 1. januára 2027. Pri potrubnom plyne je termín stanovený na 30. septembra 2027, za určených podmienok s možnosťou posunu na 1. november.

Dôvodom európskeho odklonu od ruských energií nie sú iba obchodné vzťahy. Rada EÚ ho vysvetľuje ruskou agresiou proti Ukrajine a využívaním energetických dodávok ako nástroja nátlaku. Závislosť od ruských fosílnych palív podľa nej prináša bezpečnostné aj hospodárske riziká.

Video

POLITICKÁ DEBATA – Juraj Blanár

Odvolával sa aj na dohodu Trumpa s Putinom

Gašpar pri obhajobe energetickej spolupráce poukázal na americko-ruskú dohodu o dodávkach nafty. Použil ju ako príklad rozdielnych prístupov západných krajín k hospodárskym vzťahom s Moskvou.

Existenciu dohody potvrdzuje aj spravodajstvo agentúry Reuters. Donald Trump podľa nej 9. októbra oznámil dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty do Spojených štátov a na svetové trhy, spojenú s dočasným uvoľnením amerických sankcií na ruské palivá.

Podpredseda parlamentu z toho vyvodzuje, že pri energetike jednotlivé štáty zvažujú popri zahraničnopolitických cieľoch aj dostupnosť surovín a ceny. Budúcu zmenu európskej politiky voči Moskve nepovažuje za vylúčenú. Podľa neho by však vyžadovala politickú vôľu a spoločnú diskusiu členských štátov.

Ruské aktíva na zbrane pre Ukrajinu? Gašpar je proti

Gašpar odmietol konfiškáciu zmrazených ruských aktív a ich využitie na vojenské potreby Ukrajiny. Odvolával sa na postoj premiéra Roberta Fica a upozorňoval na možné súdne spory, odvetné opatrenia aj dôsledky pre mierové rokovania. Za vhodnejšie označil ich prípadné využitie na povojnovú obnovu.

V tejto téme je však potrebné rozlišovať medzi samotným zablokovaným majetkom a mimoriadnymi výnosmi, ktoré vznikajú počas jeho držania.

EÚ už výnosy zo zablokovaných ruských aktív na pomoc Ukrajine využíva. Rada EÚ 26. októbra uviedla, že cez Európsky mierový nástroj takto nasmerovala 3,5 miliardy eur na muníciu, protivzdušnú obranu a drony. Ide o použitie výnosov, čo treba odlišovať od konfiškácie samotných aktív.

Hovoril aj o vízach a vydávaní Rusov

Ruská agentúra sa Gašpara pýtala aj na cestovanie ruských občanov na Slovensko a ich prípadné vydávanie do tretích krajín.

Podpredseda parlamentu zdôrazňoval individuálne posudzovanie žiadostí a odmietal automatické hodnotenie ľudí iba podľa občianstva. Pri vydávaní uviedol, že každý prípad sa musí posudzovať podľa zákonov, medzinárodných záväzkov a informácií o možnom prenasledovaní či porušovaní základných práv. Vydanie z politických dôvodov označil za nepravdepodobné.

Pri vízach pritom platia aj spoločné európske pravidlá. Európska komisia v novembri 2025 sprísnila podmienky udeľovania viacvstupových víz ruským občanom žijúcim a žiadajúcim o krátkodobé víza v Rusku. Opatrenie obmedzuje ich vydávanie a posilňuje preverovanie žiadateľov.

Po voľbách sa kurz môže zmeniť

Gašpar sa vyjadril aj k tomu, ako dlho môže súčasná politika voči Moskve vydržať. Vláda Roberta Fica by podľa jeho odhadu mohla pokračovať do konca funkčného obdobia.

Pripustil však, že prípadné víťazstvo opozície a zmena vlády po voľbách v roku 2027 by pravdepodobne priniesli aj zmenu zahraničnopolitických priorít. Súčasný kabinet podľa neho presadzuje pragmatickú spoluprácu s Ruskom, kým dlhodobým záujmom Slovenska má byť predvídateľná zahraničná politika a udržiavanie vzťahov s európskymi partnermi, Spojenými štátmi aj Moskvou.

Témy:
Tibor Gašpar
Rusko
ruský plyn
protiruské sankcie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.