Môžete mať napríklad listinné dôkazy, ale pri odovzdávaní úplatku už listinné dôkazy nehrajú takú veľkú rolu. Ak teda nebudete môcť použiť svedectvá viacerých osôb, hrozí, že obžalovaní môžu byť v niektorých skutkoch oslobodení. Považujem toto ustanovenie za protiústavné, pretože zasahuje do nezávislosti súdnictva a do zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Pokiaľ sa poslanci obrátia na Ústavný súd, ten by to mohol zastaviť?
V tejto časti by to podľa mňa Ústavný súd mohol pozastaviť, ale záleží na poslancoch, či sa naň obrátia a či ho požiadajú o predbežné opatrenie, aby to ustanovenie nenadobudlo účinnosť.
V Očistci máme dvadsať skutkov, ale verejnosť to vníma ako jedno veľké obvinenie z toho, že polícia fungovala ako organizovaná zločinecká skupina. Na čom sa dá dokázať toto najvážnejšie obvinenie, za ktoré hrozí najprísnejší trest? Je tam vôbec nejaký iný dôkaz okrem toho, čo hovoria Bernard Slobodník, Ľudovít Makó a František Imrecze?
Vo všeobecnosti platí, že o existencii zločineckej skupiny vypovedajú priamo ľudia zvnútra, ktorí v nej pôsobili. Veľmi ťažko nájdete iné dôkazy usvedčujúce štruktúru zločineckej skupiny. Takto to bolo pri násilných mafiách a tak to bude aj pri tejto. Títo svedkovia následne vypovedajú, aké konkrétne ďalšie skutky mala tá skupina páchať.
Čiže ak sa nebudú môcť použiť výpovede takzvaných kajúcnikov, ktoré sa navzájom podporujú, tak toto najzávažnejšie obvinenie v kauze Očistec padne?
Áno, môže sa stať, že to padne. Nechcem dopredu hovoriť, ako sa vyvinie dokazovanie a ako to bude posudzovať sudca, lebo celý ten rozsiahly spis nepoznám. Sudca si to môže zdôvodniť tak, že sa oprie o iné dôkazy, alebo udrží iný výklad novej úpravy trestného poriadku od prvého novembra. Záleží na tom, či si povie, že ak je výsluch jedného kajúcnika podporený iným nepriamym dôkazom, môže následne použiť aj výsluch ďalšieho svedka. Bude naozaj záležať na výklade tohto nového ustanovenia.
Nechcem dopredu tvrdiť, že to určite padne, ale tá novela je podľa mňa nešťastná. Kto vám dokáže lepšie vyskladať štruktúru, rozdeľovanie príkazov a fungovanie, ak nie osoby zvnútra, ktoré spolupracujú? Odposluchy v tomto prípade neboli, keďže sa v tíme Očistec vyšetrovalo spätne do minulosti, takže sa tam informačno-technické prostriedky nedali použiť priamo počas páchania trestnej činnosti.
Čo okrem kajúcnikov dokazuje opísané skutky? Podľa obžaloby mali za úplatky kryť ekonomickú trestnú činnosť. Je tam napríklad jeden úplatok v hodnote takmer pol milióna eur, z ktorého si po deväťdesiattisíc eur mali rozdeliť Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Vieme, že pán Slobodník polícii vrátil niektoré z týchto úplatkov v hodnote približne dvestotisíc eur, takže tie peniaze fyzicky existovali. Je to tak?
Pôvodne išlo o najzávažnejší trestný skutok, ktorý obžalovaným hrozil. Musím však dopredu opäť zopakovať, že kým nie je ich vina právoplatne preukázaná odsudzujúcim rozsudkom, musíme na nich hľadieť ako na nevinných. Prezumpcia neviny platí, takže ak sa o nich takto bavíme, je to len preto, lebo sú takto označovaní v obžalobe.
Tento konkrétny skutok spočíva v tom, že podnikateľ menom Boris T., ktorý je teraz sám obžalovaný, zistil, že jeho spoločnosť preveruje Kriminálny úrad finančnej správy a polícia. Preto sa obrátil na sprostredkovateľa, či by mu s tým nevedel pomôcť, aby ho nepreverovali. Ten sa obrátil na ďalšiu osobu, a tá následne na svojho manžela Milana Fleischera, ktorý pôsobil na Finančnej správe. Milan Fleischer oslovil Ľudovíta Makóa. Makó mu potvrdil, že to vyšetrujú, ale už to rieši aj NAKA, takže kontaktoval Bernarda Slobodníka.
Zároveň mu povedal, že keďže v tom má záujmy aj Norbert Bödör, musí sa obrátiť aj na neho s Tiborom Gašparom. Tento skutok potvrdzujú okrem Bödöra a Gašpara úplne všetci aktéri. Nepriamo ho priznal aj samotný obvinený, hoci popiera, že by fyzicky odovzdával peniaze.


Súd kauza Očistec 11.05.2026
Zdroj: David Zimmermann / Aktuality.sk
Ľudovít Makó, Bernard Slobodník a Milan Fleischer však zhodne potvrdzujú, že takýto skutok sa stal, daná spoločnosť sa ďalej skutočne nevyšetrovala a peniaze išli k nim. Úplatok mal byť pôvodne štyristotisíc eur pre hlavných aktérov, ale Ľudovít Makó rozhodol, že peniaze musí dostať aj Milan Fleischer. Odobral teda každému po desaťtisíc eur, čím dostali po deväťdesiattisíc eur a Fleischer dostal štyridsaťtisíc, čo sám priznáva. Oznamovateľ a Fleischer sa k tomu priznali, takže neviem, či už neboli v samostatnom konaní aj právoplatne odsúdení.
Tento skutok je vyskladaný nielen z výpovedí všetkých zúčastnených osôb, ale aj z nepriamych dôkazov. Mala tam totiž prebehnúť takzvaná domová prehliadka naoko, aby sa formálne nič nezaistilo. Spis som detailne nevidel, ale predpokladám, že tam bude zápisnica potvrdzujúca, že sa naozaj nič nenašlo.
Čiže tento skutok je podľa vás dostatočne preukázaný?
Myslím, že áno. Ak by sme si však povedali, že sa navzájom nebudú môcť použiť výpovede týchto spolupracujúcich obvinených, hrozí, že celý skutok zostane bez dôkazov. Zostanú tam len listinné dôkazy a svedectvá sa nebudú môcť podporiť, pretože takto je ušitá v Národnej rade schvaľovaná novela trestného poriadku.
Čiže aj keď päť alebo šesť osôb potvrdzuje, že dali úplatok a vybavili nevyšetrovanie políciou, pričom len dvaja to popierajú – konkrétne Tibor Gašpar a Norbert Bödör – tak proti týmto dvom sa to vlastne nebude dať použiť?
Novela to zrejme naozaj neumožní. Je otázne, ako sa po novom budú posudzovať svedkovia ako Milan Fleischer, ktorí možno dostali nižšie tresty, lebo uzavreli dohodu o vine a treste. Možno sa už ani nebudú brať ako spolupracujúce osoby. Musel by som vidieť ich konkrétne rozsudky.
Ďalších dvestotisíc eur na úplatkoch mala zaplatiť skupina Jopi Trade z juhu Slovenska za to, že im polícia obrazne povedané nepríde vykopnúť dvere a nezoberie ich do väzby, ale oznámi im ich obvinenie z krátenia daní iba písomne. Je to tak?
Áno, je to tak. Za tento skutok je však stíhaný len Bernard Slobodník. Podnikatelia, ktorí úplatok dávali, boli podľa mňa stíhaní v samostatnom konaní a už boli aj odsúdení. Taktiež bol samostatne stíhaný Marián Kučerka, ktorý mal tiež dostať nejakú časť tohto úplatku a bol za to právoplatne odsúdený. Kučerka mal okolo desať iných skutkov, a preto sa to riešilo osobitne. Slobodník je tu stíhaný spolu s ostatnými iba preto, lebo má v tomto konaní viacero iných spoločných skutkov.
Čiže tých dvestotisíc si vtedy nechal Slobodník, alebo sa s niekým podelil? Rozumiem to tak, že to nebol skutok, kde by sa delil s Gašparom alebo Bödörom?
V tomto prípade si nemyslím, že by sa delil s pánom Gašparom alebo pánom Bödörom. Treba povedať, že hoci je v kauze spolu dvadsať skutkov a desať obžalovaných, nie každý je stíhaný za všetko. Pán Bödör a pán Gašpar figurujú iba v niektorých skutkoch. Pri firme Jopi Trade je stíhaný len pán Slobodník.
V kauze však figurujú aj František Imrecze ako šéf finančnej správy a Ľudovít Makó ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, pretože sa vybavovalo, aby sa polícia nestarala do daňových podvodov. Tie sú najvýnosnejšie a ak dokázali zaplatiť taký obrovský úplatok, museli si uliať milióny eur. V podstate platili polícii a finančnej správe za krytie.
To je ďalší skutok, ktorý opisuje podnikateľa, ktorý si cez pána Imreczeho vybavoval pomoc, lebo bol vyšetrovaný zrejme v súvislosti s nejakými registračnými pokladnicami. Tých skutkov je veľmi veľa a sú rozmanité.


Súd kauza Očistec 11.05.2026
Zdroj: David Zimmermann / Aktuality.sk
Aj prvý spomínaný úplatok vo výške štyristotisíc eur súvisel s tým, že podnikateľ bol súčasťou reťazca páchajúceho daňové trestné činy. Keď máte solídny nelegálny príjem z daní, zaplatiť úplatok, aby ste sa vyhli stíhaniu alebo väzbe, už pre vás nepredstavuje taký obrovský výdavok. Aj v spomínanom prípade to malo byť zaplatené za to, aby osoby neboli zadržané, ale aby im obvinenia doručili menej invazívne, iba písomne.
Jopi Trade je známa firma. Vieme, že sa snažili od štátu vytiahnuť peniaze cez dépeháčku a zastupoval ich vtedy exminister spravodlivosti Gábor Gál, o čom náš investigatívny tím pravidelne informoval v Aktualitách. Mám tu poznačeného ešte Ladislava Bašternáka, ktorému mala táto skupina tiež pomôcť. Máme čakať, že aj on bude vypovedať ako svedok?
Pravdepodobne bude predvolaný minimálne ako svedok, keďže nefiguruje priamo medzi obžalovanými. Vyšetrovateľ určite išiel do hĺbky a vypočul všetky osoby, ktoré s tým mali niečo dočinenia. Aj Ľubomír Jahnátek bol v jednej z týchto vecí vypočúvaný.
Je to veľmi komplikované vyšetrovanie a som rád, že ho vyšetrovateľ František Vojtuš dokázal uzavrieť za necelý rok aj počas väzobného stíhania obvinených. Chcem ho za to verejne pochváliť. Obžalovaní sa to síce snažili vrátiť pre rôzne chyby do prípravného konania, no Najvyšší súd jasne skonštatoval, že vyšetrovanie prebehlo bez procesných chýb a je dôvod na pojednávanie. Pán Vojtuš to celé oddrel, a za odmenu musel odísť z NAKA na okresné riaditeľstvo v Malackách. Nemohol zostať pracovať ani v Bratislave, odkiaľ pochádza.
Ľudovít Makó sa dávnejšie priznal, že Norbert Bödör mu doplácal akýsi paušál či druhý plat za to, že bol šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy. Vypovedá to o tom, že naozaj išlo o organizovanú skupinu, keď za túto funkciu od Bödörovcov dostával špeciálnu finančnú odmenu?
O niečom to určite vypovedá. Nechcem úplne podrobne hodnotiť dôkazy, pretože obžaloba jasne popisuje, kto v nej mal rozhodovacie právomoci. Opomenuli sme napríklad jeden skutok, ktorý sa týkal zadávania úloh na sledovanie nepohodlných politických oponentov. Sledovaní boli napríklad opoziční politici ako Daniel Lipšic, Igor Matovič, Andrej Kiska či Radoslav Procházka.
Podotýkam, že títo policajti to robili v mimopracovnom čase, na špeciálnom vozidle, ktoré sa dohľadalo, a boli za túto činnosť finančne odmeňovaní, pričom na ňu nebol absolútne žiadny zákonný dôvod. Je tam aj ďalší zaujímavý skutok spojený s Kočnerovou Threemou. Podľa obžaloby platilo, že ak Marian Kočner potreboval niečo zistiť, poslal SMS správu pravdepodobne Norbertovi Bödörovi, ktorý poveril policajta Milana Mihálika lustráciou určitého auta.
Mihálik mal auto bezdôvodne vylustrovať, za čo je obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Údaje o majiteľovi vozidla išli následne od Bödöra cez Threemu späť Kočnerovi. Mihálik mal lustrovať aj fotografie z registra obyvateľov a minimálne jedna z nich sa neskôr našla priamo v mobile, ktorý vydal Marian Kočner. Tu veľmi jasne vidíte prepojenie nielen svedectiev, ale aj iných fyzických dôkazov.
Keby ste sa mali teraz pozrieť na celú kauzu a na všetkých tých dvadsať skutkov, o koľkých z nich si viete predstaviť, že by mohli viesť k odsúdeniu na základe iných dôkazov a bez výpovedí kajúcnikov?
Takýto odhad by si mohol dovoliť len ten, kto podrobne pozná celý spis. Ja som vtedy pôsobil iba ako vedúci pracovnej skupiny a nemám všetky dôkazy takto detailne naštudované, takže by to z mojej strany nebolo korektné. Súdne pojednávanie sa môže navyše vyvinúť rôzne, obzvlášť vzhľadom na nové zmeny Trestného poriadku. Každý jeden skutok sa totiž posudzuje samostatne a niekde máte lepšiu dôkaznú situáciu, zatiaľ čo inde zasa slabšiu.
Na stole máme otázku, či sa po novom dá kompletne oslobodiť všetkých dvadsať skutkov.
Nemyslím si, že by boli všetky skutky kompletne oslobodené. Nižšie postavení obvinení, ktorí spolupracujú s políciou, spravidla usvedčujú tie osoby, ktoré im dávali priame príkazy. Skôr si myslím, že lepšia dôkazná situácia je na podriadených, ako sú napríklad páni Hraško a Krajmer, než na pánov Bödöra a Gašpara. Proti nim vypovedajú Ľudovít Makó a Bernard Slobodník a bude záležať na tom, či obstojí ich dôveryhodnosť. Novela počíta s tým, že obhajcovia budú môcť na spochybnenie ich dôveryhodnosti použiť akékoľvek iné zápisnice z ich predošlých konaní, čo doteraz nebolo možné.
Lepšia dôkazná situácia je na Róberta Krajmera a Petra Hraška, pretože ich podriadení na nich priamo vypovedajú. Neskončí to napokon ako v prípade Mariana Kočnera a vraždy Jána Kuciaka? Tam Alena Zsuzsová na Kočnera priamo nevypovedá, no na ňu vypovedajú ostatní, takže ona bola odsúdená, ale Kočner ešte nie.
Toto by som nerád nejako obšírne hodnotil, musíme si jednoducho počkať na súd. Vždy máte niekde lepšiu a niekde horšiu dôkaznú situáciu. Aj pri Marianovi Kočnerovi je tá dôkazná situácia pochopiteľne slabšia oproti pani Zsuzsovej a prípad ešte stále nie je právoplatne ukončený.
Na druhej strane, my policajti si dôkazy vymýšľať nemôžeme. Musíme pracovať len s tými dôkazmi, ktoré máme. Na obvinenie človeka vám vždy stačí menšie penzum dôkazov, ako je potrebné na samotné odsúdenie. Samotný proces ešte neznamená automatické odsúdenie a obžalovaným treba dať predsa šancu na obhajobu. Až prvostupňový a druhostupňový súd môže jasne skonštatovať, či sú vinní alebo nevinní, všetko ostatné sú len špekulácie.
V obžalobe sa píše aj to, že niektorí policajti vypaľovali podnikateľov a pýtali od nich úplatky s tým, že inak budú mať problémy, čo sú vyslovene mafiánske praktiky. Bola to vec, ktorú robili len policajti na nižšej úrovni, alebo nad tým mal kontrolu aj Tibor Gašpar či Róbert Krajmer?
Sú tam asi tri takéto skutky a obžalovaný je za ne výlučne pán Krajmer. Tí na najvyšších pozíciách, ako pán Gašpar, za tieto skutky stíhaní nie sú a nemusia sa k nim ani nijako vyjadrovať. Je to podobné ako u zločineckej skupiny sátorovcov, ktorú som vyšetroval. Vedenie rozhodlo o určitých veciach, ale popritom si niektorí nižšie postavení členovia spravili takzvaný vlastný biznis, v rámci ktorého vypaľovali ľudí a páchali ďalšiu trestnú činnosť. Toto môže byť presne taký istý prípad, pre ktorý je stíhaný pán Krajmer.
O čom všeobecne vypovedá fakt, že bývalý policajný prezident sedí na lavici obžalovaných?
Nevypovedá to o ničom dobrom, keď sme sa dopracovali k takejto obžalobe. Množstvo ľudí vypovedá o tom, ako mal tento systém našich ľudí fungovať a o tom, že policajný zbor fakticky riadila osoba, ktorá v ňom vôbec nepracovala, konkrétne Norbert Bödör. Ak máme uveriť výpovediam svedkov, je to veľmi závažná skutočnosť hovoriaca o únose polície.
Dobre vieme, že niektoré prípady sa reálne zametali pod koberec, ako napríklad Váhostav. Keď som vyšetroval korupciu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, aj tam sa kryli skutky súvisiace s podozreniami okolo Petra Košča a vtedajšieho šéfa odposluchov Jozefa Reháka. Ten mal podľa všetkého vynášať interné informácie z policajného zboru priamo zločineckej skupine.
Častou výhradou obžalovaných je, že policajti boli voči nim zaujatí. Keď ste pôsobili ako šéf pracovnej skupiny Očistec, viete garantovať, že ľudia, ktorí to vyšetrovali a boli pod vami, zaujatí neboli?
Každý vyšetrovateľ mal svoj spis a námietky na zaujatosť vždy posudzovali ich príslušní nadriadení, teda vedúci oddelení. Nemám vedomosť o tom, že by niektorý nadriadený voči akémukoľvek z nich konštatoval zaujatosť. Samozrejme, rešpektujem rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci pána Kováčika, ktorý na základe zaistených správ z odposluchov z kancelárie konštatoval zaujatosť vyšetrovateľa Pavla Ďurku.
Nemôže kauza Očistec padnúť aj na tom, že sa obžalovaní budú sťažovať na zaujatosť vyšetrovateľov voči pánom Gašparovi, Bödörovi alebo Krajmerovi?
Obžalovaní sa určite pokúsia poukázať na to, že vyšetrovatelia boli zaujatí aj v tejto veci. Myslím si, že to žiadali hneď na prvom pojednávaní, no sudca im nevyhovel s tým, že to zohľadní neskôr, ak sa ukážu nejaké chyby vo vyšetrovaní. Predpokladám, že obhajoba vytiahne aj súkromné správy z odposluchov z ich kancelárií. Nemyslím si, že môžeme na celý prípad použiť ten istý meter. Väčšinu úkonov po vznesení obvinenia totiž vyšetroval pán František Vojtuš a voči nemu nikto nikdy nevzniesol námietku zaujatosti v takom zmysle, v akom to konštatoval Najvyšší súd.
Pán Vojtuš nie je zachytený na tých nahrávkach z kancelárií a nehovorí na nich niečo, čo by sa dalo použiť proti nemu?
Myslím, že je zachytený možno na jednej nahrávke, ale inak na nich nie je. Podľa mňa sa proti nemu nič zásadné použiť nedá. Obhajcovia sa to budú snažiť zrejme napasovať na veľkú spoločnú vyšetrovaciu skupinu, ale on tie úkony reálne robil úplne objektívne, pričom navyše vyhovel obrovskému množstvu návrhov priamo z radov obhajoby.
Čiže garantujete ako jeho bývalý nadriadený, že tento človek to spravil poriadne, a stojíte si za jeho prácou?
Stojím si za každou prácou tohto vyšetrovateľa. Nikdy predtým sme sa nestretli s tým, že by niekto zo súkromnej konverzácie medzi vyšetrovateľmi automaticky konštatoval zaujatosť. To, že sa v súkromí o obžalovaných vyjadrujete hovorovým štýlom, vôbec neznamená, že samotné procesné úkony nevykonávate profesionálne a objektívne.
Ak o nich komunikujete vulgárne, v očiach laickej verejnosti to môže vyzerať, že ich jednoducho nemáte radi.
Táto judikatúra je úplne nová. Ak to rozhodnutie Najvyšší súd v budúcnosti nezvráti, vyšetrovatelia si na to budú musieť dávať obrovský pozor. Keď vznesiete obvinenie na základe dôkazov, vnútorne musíte byť presvedčený o tom, že dotyčný páchateľ mohol daný skutok skutočne spáchať, inak by ste to obvinenie nikdy nevzniesli. Používanie vulgarizmov v súkromí nemá súvis so zaujatosťou pri vykonávaní úkonov, lebo až nezávislý súd následne rozhoduje o definitívnej vine či nevine.
Mali by si na základe tohto rozhodnutia policajti dávať pozor na to, čo hovoria? Aj keď sa napríklad dozvedia, že niekto je vrah, hoci to ešte nie je dokázané, mali by sa o ňom aj v súkromí vyjadrovať ako o nevinnom?
Nečítal som to rozhodnutie do detailov, ale predpokladám, že súd to myslel presne takto. Budú si musieť dávať obrovský pozor. Nejde o rodinu, doma s manželkou sa o práci a vyšetrovaní z princípu nerozprávame, to by bolo neprípustné vynášanie informácií. Problémom však môže byť interná komunikácia vo vnútri špecializovanej pracovnej skupiny.
Do akej miery môže byť táto zdanlivá neprofesionalita problémom pre samotné konanie na Špecializovanom trestnom súde alebo neskôr na Najvyššom súde? Neskončí to tak, že to nakoniec pochová celú kauzu Očistec?
Ja si nemyslím, že by to kauzu pochovalo, ale stopercentne sa to vylúčiť nedá.