Generálna prokuratúra potvrdila rozhodnutie v kauze MiGov. Hegerova vláda sa trestného činu nedopustila

Generálna prokuratúra preskúmala rozhodnutia polície a bratislavskej krajskej prokuratúry v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine a potvrdila, že boli správne a v súlade so zákonom, informovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová. Bývalá vláda Eduarda Hegera sa pri odovzdaní stíhačiek MiG-29 nedopustila trestného činu a štátu nevznikla škoda spôsobom, ktorý by zakladal trestnú zodpovednosť.  

„Uznesenia orgánov činných v trestnom konaní a upovedomenie riaditeľa odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené v anonymizovanej podobe na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, poskytujú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkové otázky významné pre posudzovanie veci z trestnoprávneho hľadiska,“ vyhlásila prokuratúra.

Rozhodnutia v prípadoch darovania stíhacích lietadiel MIG-29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB preskúmal riaditeľ odboru závažnej kriminality GP SR. Preskúmal zákonnosť rozhodnutia policajného vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania z 31. októbra 2025 a rozhodnutia prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 26. januára 2026, ktorý zamietol sťažnosť oznamovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Zastavením trestného stíhania alebo odmietnutím trestného oznámenia uzavreli prípady darovania stíhačiek MiG-29, protileteckého systému S-300 aj prípad vypovedania zmluvy s ruskou firmou zabezpečujúcou servis stíhačiek.

Generálna prokuratúra preskúmavala postup po tom, čo Krajská prokuratúra v Bratislave začiatkom februára 2026 podrobne vysvetlila dôvody zastavenia trestného stíhania. Jej závery vyvolali ostrú reakciu súčasnej vlády a premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý spochybňoval postup prokuratúry a obviňoval ju z politizácie prípadu. Ministerstvo obrany následne oznámilo, že požiada Generálnu prokuratúru o preskúmanie rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.

Od „vlastizrady“ k zastaveniu stíhania

Vojenská pomoc Ukrajine patrila po ruskej invázii vo februári 2022 k najspornejším témam slovenskej politiky. Vtedajšia opozícia, predovšetkým Smer, kritizovala rozhodnutia kabinetu Eduarda Hegera a v súvislosti s odovzdaním stíhačiek padali aj podozrenia zo zneužitia právomocí či ďalších trestných činov.

Na Generálnu prokuratúru prišlo pre MiGy viacero trestných oznámení. Podal ho aj Smer, ďalšie pochádzali od politických subjektov a fyzických osôb. Prokuratúra ich začala preverovať a prípad sa postupne dostal do rúk polície a prokurátorov.

Už v novembri 2023 polícia oznámila, že pri darovaní stíhačiek nevidí dôvod na začatie trestného stíhania. Rozhodnutie vtedy ešte nebolo právoplatné, keďže proti nemu bola podaná sťažnosť. Vyšetrovanie a preverovanie okolností vojenskej pomoci preto pokračovalo.

Vo februári 2026 už bratislavská krajská prokuratúra informovala, že orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch trestných vecí súvisiacich s vojenskou pomocou Ukrajine. Išlo o stíhačky MiG-29, systém protivzdušnej obrany S-300 a vypovedanie zmluvy s ruskou firmou, ktorá zabezpečovala servis stíhačiek. Samostatne vtedy ešte polícia vyšetrovala odovzdanie technickej dokumentácie ukrajinskému vojenskému atašé.

Prokuratúra: Technika mala pre Slovensko minimálnu hodnotu

Jedným z kľúčových sporov bola hodnota darovanej techniky. Ministerstvo obrany pod súčasným vedením poukazovalo na jej účtovnú hodnotu. Bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta však vo februári argumentoval, že účtovná hodnota starých vojenských systémov sama osebe nevypovedala o ich reálnej použiteľnosti ani trhovej cene.

Vyšetrovatelia preto vypočúvali bývalých aj súčasných pracovníkov ministerstva obrany a príslušníkov ozbrojených síl vrátane náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka. Podľa Remetu vyplynulo z dôkazov, že desiatky rokov stará technika mala z pohľadu reálneho využitia Slovenskom „takmer nulovú hodnotu“.

Pri MiGoch vyšetrovanie poukazovalo najmä na ich problematickú prevádzkyschopnosť, nedostatok pilotov a závislosť od servisu techniky sovietskeho pôvodu. Remeta preto skonštatoval, že členovia bývalej vlády nekonali protiprávne a darovaním zastaranej techniky nespôsobili štátu trestnoprávne relevantnú škodu. Postup kabinetu v tejto súvislosti označil za konanie „dobrého hospodára“.

Vtedajší náčelník generálneho štábu Zmeko neskôr verejne uviedol, že systém S-300 Slovensko udržiavalo bez potrebnej munície a náhradných dielov a technický stav S-300 aj MiGov bol problematický. Samotné rozhodnutie odovzdať ich Ukrajine označil za politické.

Fico a Kaliňák závery odmietali

Zistenia prokuratúry od začiatku odmietali predstavitelia súčasnej koalície.

Premiér Robert Fico po februárovom rozhodnutí tvrdil, že prokuratúra vstúpila do politického zápasu a že jej postup chráni bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa. Kritizoval aj krajského prokurátora Remetu a spájal jeho postup s tým, že Remeta bol v roku 2020 navrhovaný niektorými poslancami vtedajšej vládnej väčšiny za kandidáta na generálneho prokurátora. Krajská prokuratúra odmietla tvrdenia o zaujatosti a zdôraznila, že Remeta nebol dozorujúcim prokurátorom, v jednotlivých trestných veciach nerozhodoval a do rozhodovania podľa nej nezasahoval.

Minister obrany Robert Kaliňák rovnako odmietal označenie lietadiel za prakticky bezcennú techniku. Argumentoval napríklad letovými záznamami a tvrdil, že v roku 2022 bolo v prevádzke viac stíhačiek, než vyplývalo z interpretácie prezentovanej prokuratúrou. Rezort následne požiadal o preskúmanie jej postupu.

Kritický postoj zaujal aj prezident Peter Pellegrini. Vo februári uviedol, že podľa neho bolo chybou zbaviť sa MiGov v čase, keď Slovensko ešte nemalo vlastné nové F-16, a nesúhlasil s ich vykresľovaním ako „kopy šrotu“. Zároveň zdôraznil, že sa nechce zapájať do trestnoprávnych sporov okolo prípadu.

Video

Andrassy: NKÚ preveril proces darovania a postup vlády

S-300 odišla ešte pred pádom vlády, MiGy až v demisii

Systém protivzdušnej obrany S-300 poskytlo Slovensko Ukrajine už v apríli 2022, teda ešte v čase, keď Hegerova vláda nebola odvolaná a mala dôveru parlamentu. Iná situácia bola pri stíhačkách MiG-29.

O odovzdaní 13 stíhačiek a časti systému protivzdušnej obrany Kub rozhodla vláda 17. marca 2023. Kabinet Eduarda Hegera už vtedy po vyslovení nedôvery v parlamente pôsobil iba ako dočasne poverená vláda. Práve otázka rozsahu jeho právomocí sa stala jedným z hlavných argumentov kritikov darovania.

Heger a vtedajší minister obrany Jaroslav Naď od začiatku tvrdili, že vláda mala na takéto rozhodnutie právomoc a že Slovensko poskytovalo techniku, ktorú už samo nedokázalo efektívne prevádzkovať. Naď po zastavení vyšetrovania označil rozhodnutie prokuratúry za potvrdenie, že kabinet konal zákonne a hospodárne.

Témy:
darovanie
Ukrajina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.