Na rakúskom vidieku rastie dátové monštrum, ktoré môže prekonať spotrebu všetkých domácností Viedne. Miestni aktivisti spúšťajú boj o energiu a krajinu.
V idylickom prostredí rakúskeho vidieka, v malej obci Kronstorf, vyrastá projekt, ktorý by mohol čoskoro pohltiť viac elektrickej energie ako všetky domácnosti v dvojmiliónovej Viedni. Dôvodom je neutíchajúci hlad technologických gigantov po výpočtovom výkone a úložnom priestore.
Kým politické špičky Európskej únie snívajú o technologickej suverenite a sľubujú postupné odstraňovanie regulačných bariér pre rozvoj umelej inteligencie, bežní občania sa začínajú búriť. Ich obavy z drancovania krajiny, enormnej spotreby vody a bezprecedentného tlaku amerických korporácií pritom verne kopírujú odpor, ktorý už prepukol aj v Spojených štátoch. Boj o dátové centrá sa tak nepozorovane stáva jedným z najvýraznejších environmentálnych a sociálnych konfliktov súčasnosti.
Americký technologický gigant Google stavia na okraji rakúskej obce Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, prvé takzvané hyperscale dátové centrum, teda obrovské zariadenie na ukladanie a spracovanie údajov v krajine. Očakáva sa, že po svojom dokončení a prípadnej neskoršej expanzii by tento obrovský komplex mohol spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celom Rakúsku.
Miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov sa však rozhodla, že to nenechá bez odozvy. „Naozaj im to chceme sťažiť,“ vraví pre Politico Harald Müllner, IT špecialista z neďalekého Linzu, ktorý spoluzaložil miestnu alianciu vedcov, umelcov a aktivistov bojujúcich proti dátovému centru. „Musia vidieť, že ľudia z tohto nie sú nadšení,“ dodáva.
Odporcovia tohto masívneho projektu neustále upozorňujú na to, že gigantické servery jednoducho nie sú zlúčiteľné s ochranou prírody. „Hyperscale dátové centrum nie je udržateľné už zo svojej podstaty. Je jednoducho príliš obrovské,“ tvrdí pre Politico Christina Gruberová, ekologička so zameraním na sladkovodné ekosystémy, ktorá vedie kampaň proti výstavbe. Podľa jej slov je v hre nezvratná premena ornej pôdy, extrémny smäd po elektrickej energii a obrovská spotreba povrchovej vody.
7 fotiek v galérii
Aktivistku najviac znepokojuje nebezpečný vplyv na neďalekú rieku Enža (po nemecky Enns), ktorá má slúžiť na technické chladenie serverov a následne prijímať oteplenú odpadovú vodu naspäť. „Akékoľvek vypúšťanie teplej vody mení biotop a spôsobuje dodatočný stres pre tvory, ktoré tam žijú,“ vysvetľuje Gruberová.
Zástupcovia spoločnosti Google všetky ekologické tvrdenia odmietajú, pričom sľubujú špeciálny fond na zlepšenie riečneho ekosystému či moderné solárne panely na strechách objektu. Ako navyše tvrdí vedúci európskej komunikácie Google pre technickú infraštruktúru Michiel Sallaets, zistenia nezávislých expertov z povoľovacieho procesu podľa firmy jasne ukazujú, že „vplyv dátového centra na teplotu rieky Enža je zanedbateľný“.
Pre aktivistu Müllnera sú však podobné sľuby len učebnicovým príkladom „greenwashingu“.