Heslo študentov znie: Srbsko alebo mafia. Krajina volí. Získal Fico Vučičovi hlasy?

„Ak sa teraz nepodarí využiť príležitosť na zmenu, režim môže krajinu ešte viac uzavrieť,“ povedala o srbských predčasných parlamentných voľbách Sonja Stojanovič Gajič, odborníčka na bezpečnosť a občiansku spoločnosť z Univerzity v Rijeke. Srbi dnes vyberajú 250-členný parlament. Bývalý prezident Aleksandar Vučič vedie zoskupenie Aleksandar Vučič – Jednotné Srbsko. Jeho vyzývateľom je kandidátka Zoznam študentov – Študenti víťazia. Vučič odstúpil z postu hlavy štátu, aby sa uchádzal o premiérske kreslo.  

Čo považujete za najväčšiu politickú silu študentského hnutia a v čom, naopak, vidíte jeho najväčšiu slabinu?

Najväčšou silou študentského hnutia je nádej, ktorú prinieslo spoločnosti, ale aj rozsah a intenzita mobilizácie. Študentom sa podarilo protesty nielen vyvolať, ale počas uplynulých dvoch rokov aj udržať a organizovať. Oslovili všetky vrstvy srbskej spoločnosti. Na svoju stranu získali nielen mladých ľudí a akademickú obec, ale aj farmárov, zamestnancov, odborníkov a IT komunitu, ktorá patrí medzi najväčších finančných podporovateľov ich aktivít. Podporu im vyjadrili obyvatelia miest aj vidieka a tiež príslušníci etnických menšín. Ich najväčšou silou je teda to, že pod jednoduchým heslom Srbsko alebo mafia dokázali spojiť veľmi rôznorodé skupiny ľudí a účinne ich zorganizovať. Zároveň však práve v tejto rozmanitosti spočíva aj najväčšia slabina hnutia.

Čo tým myslíte?

Študentské hnutie združuje ľudí s odlišnými ideologickými názormi, ktorých spája presvedčenie, že do Srbska sa musí vrátiť právny štát a slušnosť. Práve na tom je postavený jeho program. Ak študentská kandidátka získa väčšinu a bude môcť zostaviť vládu, pravdepodobne sa objavia viaceré problémy. Týkať sa budú najmä zahraničnej politiky, pretože práve v tejto oblasti sa názory jej podporovateľov najviac líšia. Prieskumy medzi študentmi ukazujú, že väčšina z nich, približne 60 percent, podporuje orientáciu na Západ. Ale napríklad otázka Kosova môže rozdeliť budúcich poslancov zvolených za študentskú kandidátku aj ich voličov. Za najlepší scenár by sa teda dalo považovať, keby sa vláda po prípadnom víťazstve študentov počas prvého roka zamerala predovšetkým na vnútorné problémy, očistu štátu a odstránenie pozostatkov súčasného režimu. Zložitejšie otázky štátnosti a zahraničnej politiky by mohli prísť na rad až neskôr.

A čo Aleksandar Vučič? V čom spočíva jeho najväčšia sila a aká je najväčšia slabina jeho tábora?

Vučičova najväčšia výhoda spočíva v tom, že si úplne podriadil štát. Všetky tri zložky moci – aj polícia a prokuratúra, parlament a súdnictvo – slúžia jeho rodine a vybraným kriminálnym skupinám. Všetky inštitúcie a ich fungovanie vrátane využívania verejných zdrojov sú podriadené tomuto cieľu. V porovnaní s podobnými prípadmi v iných krajinách je Srbsko špecifické tým, že predstavuje skutočný príklad mafiánskeho štátu. Maďarský politický analytik Bálint Magyar používa tento pojem na označenie systému, v ktorom vládnuca skupina využíva štát na ochranu svojich súkromných záujmov a zároveň sa opiera o násilie.

Práve v tom sa Srbsko líši napríklad od Maďarska. Polícia nielenže zasahovala proti demonštrantom, ale zároveň ich nedokázala ochrániť pred útokmi zločincov najatých na zastrašovanie študentov a opozície. Podobný prípad sa odohral vlani aj v Báčskom Petrovci, kde žije slovenská národnostná menšina. Pri príležitosti slovenských osláv tam pripravili výstavu fotografií Slovákov, ktorí podporili študentské hnutie. Napadli ich však násilníci a prítomná polícia neurobila nič, aby ich ochránila. Ďalším problémom je, že na rozdiel od roku 2000, keď sme bojovali proti Slobodanovi Miloševićovi, teraz z Európskej únie ani od kľúčových európskych štátov nepočuť jednoznačný odkaz, že takéto správanie je neprijateľné a nie je možné ho tolerovať.

Prečo je situácia iná?

Vučič ponúkol zahraničným partnerom určité výhody. Príkladom je nákup francúzskych stíhačiek Rafale, hoci Srbsko nemá dostatok peňazí na ich prevádzku ani na výcvik pilotov. Vznikla tak situácia, v ktorej politické a obchodné záujmy môžu prevážiť nad nepríjemnými otázkami týkajúcimi sa stavu demokracie. Ďalším príkladom je dohoda o ťažbe lítia pre nemecký automobilový priemysel. Práve tá podľa mňa obrátila proti EÚ dokonca aj časť Vučičových podporovateľov. Proti tejto dohode je prakticky celé Srbsko. Vučič stráca legitimitu. Ľudia sa ho už neboja a sú ochotní riskovať, aby mohli žiť v inej spoločnosti.

Keď sa teda pozrieme na predvolebnú kampaň, ale aj na celkovú situáciu v krajine, do akej miery môžeme hovoriť o slobodných a spravodlivých voľbách? Vy hlasovanie sledujete aj ako kontrolórka.

Voľby určite nebudeme môcť označiť za spravodlivé. Médiá kontroluje režim a Vučič v nich v kampani dostával neprimerane veľký priestor. Niektoré predvolebné zhromaždenia jeho Srbskej pokrokovej strany vysielalo súčasne 46 televíznych staníc, teda v podstate všetky televízne kanály. Ďalším problémom je využívanie verejných zdrojov. Za najväčšiu nespravodlivosť však považujem násilie a zastrašovanie namierené proti politickým súperom. Dva dni pred veľkým zhromaždením na podporu študentskej kandidátky zatkli niektorých aktivistov. Ďalších ľudí zbili alebo uniesli. Za takýchto podmienok sa nedá hovoriť o spravodlivej politickej súťaži.

Situáciu sa čiastočne podarilo riešiť vďaka obdivuhodnej schopnosti občanov organizovať sa a získavať finančné prostriedky prostredníctvom verejných zbierok. Ľudia darovali peniaze študentskej kandidátke a podporili ju aj spomenutá IT komunita, ďalšie profesijné skupiny a krajania žijúci v zahraničí. Ich možnosti sa však nedajú porovnávať so zdrojmi, ktoré má k dispozícii režim. Veľký počet volebných pozorovateľov by mal zaistiť hlasovanie podľa zákonných pravidiel. Najväčšie obavy však panujú v súvislosti s tým, že násilie by mohlo narušiť voľby, alebo že by sa režim pokúsil dosiahnuť opakovanie hlasovania vo veľkom počte volebných miestností. Zároveň však platí, že ak sa teraz nepodarí využiť príležitosť na zmenu, Vučič môže krajinu ešte viac uzavrieť. Medzinárodné organizácie už Srbsko označili za hybridný režim a v súčasnosti ho hodnotia aj ako uzavretý režim, v ktorom je priestor pre fungovanie občianskej spoločnosti výrazne obmedzený.

Už ste spomenuli EÚ. Akú úlohu zohrali v kampani témy zahraničnej politiky?

Zahraničná politika nebola hlavnou témou kampane. Vláda sa ju síce pokúsila dostať do popredia, ale kandidáti Zoznamu študentov sa dôsledne držali svojich požiadaviek. Ústredným posolstvom bol boj proti mafii. Študentom sa podarilo vrátiť do verejnej diskusie témy, ktoré v posledných predvolebných kampaniach takmer chýbali – napríklad dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti či úroveň vzdelávania. Sú to každodenné problémy, ktoré zásadne ovplyvňujú život občanov. Myslím si, že študenti tak dokázali určovať agendu kampane. Dokonca aj Vučič na niekoľkých zhromaždeniach svojej strany hovoril o týchto otázkach. Pravdepodobne aj preto, že prieskumy mu ukázali, že práve tieto témy ľudí najviac zaujímajú.

Zároveň však Vučič opakovane otváral zahraničnopolitické spory. Napríklad obvinil Chorvátsko zo zasahovania do srbských volieb len preto, že tamojšie médiá o nich informovali. Takýmto tvrdeniam však nikto neverí. Reakcie susedných krajín sa snažil vyvolať aj v súvislosti s pohrebom vojnového zločinca Ratka Mladiča. Chcel mobilizovať srbských občanov prostredníctvom otázok národnej identity – kto je vinníkom, kto je väčšou obeťou a kto sa dopustil väčších zločinov. Ani to sa mu však nepodarilo. Futbaloví chuligáni vytvorili po celom meste nástenné maľby s Mladičovou podobizňou. Myslím si, že to poškodilo vzťahy so susednými krajinami, ale študentské hnutie sa dokázalo vrátiť k svojmu hlavnému posolstvu: Bojujeme proti mafiánskemu systému. Ak chceme žiť dôstojne, potrebujeme inštitúcie, ktoré rešpektujú zákon.

Slovenský premiér Robert Fico podporil Vučiča počas predvolebnej kampane v Novom Sade. Práve z tohto mesta sa rozšírili protesty po tragickom nešťastí v novembri 2024. Zahynulo 16 ľudí, keď sa na nich zrútil prístrešok na miestnej vlakovej stanici. Zaujíma však niekoho v Srbsku, že na strane Vučiča stojí Fico alebo iní zahraniční politici?

Nemyslím si, že to ovplyvnilo verejnú mienku. Nezmenilo to ani postoje približne 1,3 milióna ľudí, ktorí Vučiča volia. Ide prevažne o starších občanov Srbska, ktorí sledujú len médiá pod jeho kontrolou, čo sú takmer všetky televízne stanice v krajine, s výnimkou dvoch. Dôležitejšie je, že slovenská národnostná menšina od začiatku výrazne podporuje študentské hnutie. Videli sme to v obciach s väčšinovým slovenským obyvateľstvom vo Vojvodine, napríklad v Kovačici a Báčskom Petrovci. Práve tam sa v uplynulých dvoch rokoch uskutočnili niektoré z najinovatívnejších protestných akcií. Na Zozname študentov sú aj dvaja slovenskí kandidáti – Sara Valentik z Báčskeho Petrovca a IT inžinier Paljo Sampor. Režim má z tejto podpory obavy. Nepovolil totiž otvorenie volebnej miestnosti v Bratislave, hoci zákonnú podmienku minimálne 100 registrovaných voličov sa podarilo splniť až päťnásobne. Prihlásilo sa 500 ľudí – študentov a aj ďalších srbských občanov, ktorí u vás pracujú alebo žijú. A volebná miestnosť v Bratislave v minulých voľbách fungovala.

Mimochodom, počas boja proti Miloševičovi dôležitú úlohu zohrala maďarská menšina. Pomáhala šíriť opozičné posolstvá a podporovala opozíciu. Tentoraz je situácia iná aj preto, že predstavitelia maďarskej menšiny boli súčasťou siete maďarského expremiéra Viktora Orbána. Medzi menšinami sa do podpory študentského hnutia najvýraznejšie zapojili najmä Slováci a Bosniaci. Albánske politické strany však tiež prenechali svoje miesta v miestnych volebných orgánoch a volebných komisiách ďalším subjektom podporujúcim študentskú kandidátku. Vďaka tomu môže byť pri hlasovaní viac volebných pozorovateľov.

Je to veľmi zaujímavý vývoj, ktorý má význam aj pre budúcnosť srbskej spoločnosti. Slovenská menšina bola vždy dobre integrovaná a spoločnosť ju prijímala. Vzťahy s bosniackou a albánskou menšinou však boli pre nedávne konflikty komplikovanejšie. Za historický úspech súčasného hnutia preto považujem aj to, že sa doň zapojila univerzita v Novom Pazare a že dnes vidíme Bosniakov so srbskými vlajkami a srbských študentov, ktorí nosia symboly bosniackej národnostnej menšiny.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Srbsko
Aleksandar Vučič
Zoznam študentov
Robert Fico

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.