Za milióny eur kompletne zrekonštruovali fiľakovskú radnicu. Teraz je výkladnou skriňou mesta.
Tisícky hodín náročnej práce na príprave a realizácii projektu priniesli podľa samosprávy svoje ovocie v podobe záchrany dominanty v centre Fiľakova. Obnovenú radnicu už odovzdali do užívania, no predchádzala tomu naozaj veľká „drina“. Rozsiahla rekonštrukcia budovy sa skladala z dvoch častí.
„Z dotácie z Plánu obnovy sme riešili vonkajšie opravy a energetickú úspornosť. Týkalo sa to najmä fasády, strechy, centrálneho vykurovania, výmeny okien, rekuperácie vzduchu a viacerých prvkov smart technológií,“ hovorí fiľakovský primátor Attila Agócs. Ozrejmil, že na to získali, prostredníctvom ministerstva dopravy, 2,45 milióna eur.
Pri obnove fasády sa mesto snažilo zachovať čo najviac historických prvkov. Podľa starých fotografií opravili aj tie, ktoré pri rôznych zásahoch z čias socializmu zanikli. „Krásne sa urobili staré šambrány a fasádne ozdoby,“ konštatoval Agócs. Pokračoval, že oknám navrátili starý tvar aj pôvodnú zelenú farbu. Na dnešné pomery je vraj možno trochu netradičná, no použili ju aj na vstupných dverách.
„Krásnym prvkom je tiež záchrana niekdajšej drevenej pozorovateľne hasičov či obnovenie oblúka v prednej časti fasády, kde sa pôvodne nachádzala brána pre vstup požiarneho voza,“ priblížil primátor. Vzápätí spomenul ďalšiu zaujímavosť – vnútorné nádvorie, kde pôvodný nekvalitný asfalt nahradili zeleň a čadičové kocky, skrýva šesť metrov pod zemou zakopané nádrže. „S objemom až 10-tisíc litrov, do ktorých budeme zbierať dažďovú vodu zo všetkých zvodov okolo budovy,“ zhodnotil. Polievať ňou plánujú práve zeleň na nádvorí.
Podkrovné kapacity
Popri zmenách v exteriéri, v rámci ktorých pribudla tiež nabíjačka pre elektromobily, prebiehali paralelne aj práce vo vnútri budovy. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že z vlastných úverových zdrojov dokončia aj obnovu interiéru. Išlo by totiž o veľký nesúlad, keby historicky vynovený zovňajšok kontrastoval s vnútornými prvkami prelínajúcimi sa od začiatku minulého storočia, cez socializmus, až po 90. roky.
Na oboch podlažiach teda obnovili a doplnili terazzové podlahy a zjednotili dizajn interiérových dverí v staršej časti objektu. Väčšie zásahy si vyžiadali nové inžinierske siete, akými boli rekuperácia vzduchu či klimatizácia.
Prestavbou prešli aj niektoré priestory na poschodí. Kapacity úradu rozšírili o podkrovie vedľajšej budovy, v ktorej vznikla nová rokovacia miestnosť. S tým súviseli nákladnejšie investície do protipožiarnych opatrení. Z vlastných zdrojov na to mesto čerpalo niečo cez 1 milión eur, celkovo sa to vyšplhalo na sumu 3 485 768 eur.
Po začatí rekonštrukcie objavili vo fasáde budovy, pri hlavnom vstupe, pôvodnú časovú schránku z roku 1912. V lekárenskej fľaši sa nachádzalo desať ručne písaných dokumentov na 75 stranách a niekoľko dobových mincí. Schránku odovzdali na preskúmanie, prepis a uchovanie miestnemu Hradnému múzeu. Jeho riaditeľka Viktória Tittonová považuje za najzaujímavejší dokument o výstavbe radnice – už od myšlienky jej vzniku.
„Rozhodujúci zlom priniesol rok 1907 a s ním založenie fiľakovskej smaltovne, vďaka ktorej začal hospodársky rozkvet mesta. V atmosfére novej prosperity schválilo mestské zastupiteľstvo na výstavbu obecného domu dotáciu 83-tisíc korún,“ uviedla Tittonová. Objasnila, že práce sa rozbehli v roku 1911 podľa projektu lučeneckého architekta Pála Jakaba. Samotnú realizáciu stavby vzal do rúk jeho krajan, staviteľ Alexander Schmidl. Odovzdanie radnice sa uskutočnilo v júni 1912.
Novú časovú schránku poňalo mesto ako symbol spolupatričnosti samosprávy a tamojších organizácií. Pre ďalšie generácie do nej vložili pamätné listiny a symbolické predmety súvisiace s činnosťou 28 miestnych subjektov (vrátane mesta). Dali tam aj mince či suvenírové fiľakovské eurobankovky. Nechýba tiež zlatá pamätná minca s vyobrazením miestnej reduty a hradu.
Nevzdávajú sa
Agócs opakovane zdôraznil historický význam ich radnice. „Je symbolom boja Fiľakova za mestský titul. Postavili ju v čase, keď v dobovej terminológii bolo naše mesto len veľkou obcou,“ vysvetlil s tým, že vtedy sa stal sídlom okresu Salgótarján. Prišli o slúžnovský a daňový úrad, tiež o okresný súd. Ich predkovia podľa neho zažívali ťažké chvíle a nemohli ani snívať o rozkvete, ktorý prinieslo druhé obdobie v 20. storočí založenom na priemysle. Výsledkom bolo štvornásobné rozšírenie obyvateľstva.
Podčiarkol, že ide o symbolickú paralelu s dneškom, kedy je tiež ťažká doba, ktorá nepraje malým mestám. „My však zvádzame boj, aby sme zachovali kvalitu života a rozvoja v meste. Obnova je symbolom toho, že sa nevzdávame,“ doplnil primátor.
Za 114 rokov existencie nebola fiľakovská radnica len úradníckym sídlom. Svoj domov tam, hneď po jej vybudovaní, našiel dobrovoľný hasičský zbor. Ten tam nemal len kasárne a sklad, ale aj požiarnu vežu s poplašným zariadením. „Dodnes neodmysliteľne dotvára siluetu budovy,“ podotkla šéfka tamojšieho múzea. Spresnila, že okrem základne hasičov, ktorí v objekte pôsobili zhruba 45 rokov, vládol na jeho prízemí čulý obchodný ruch. Sídlili tam štyri prevádzky vrátane predajne obuvi Baťa.
Po zmenách hraníc v roku 1938 a povojnovom usporiadaní v roku 1945 sa stala radnica sídlom miestneho národného výboru. Do začiatku 70. rokov fungovala v jej priestoroch aj mestská knižnica. Neskôr tam mal kancelárie tiež okresný úrad životného prostredia a od roku 1991 mestská polícia.