Historicky najdrahší energetický projekt Slovenska sa zasekol na Čechoch. Atómka za 15 miliárd stojí ešte pred prvým betónom

Čo sa aktuálne deje okolo historicky najdrahšieho energetického projektu na Slovensku? Pre tých, ktorí netušia, o čo ide – bavíme sa o úplne novej jadrovej elektrárni za asi 15 miliárd eur, ktorá by mala stáť v Jaslovských Bohuniciach, kde už jednu atómku máme. Plány na výstavbu nového bloku sú však stále iba v prípravnej fáze a najnovšie sa zasekli na odkúpení podielu českého ČEZ-u v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS), ktorá projekt zastrešuje.  

Štát chce získať celú spoločnosť, no nevie sa dohodnúť na tom, koľko má za 49-percentný podiel, ktorý vlastní jedna z najvýznamnejších energetických skupín u našich susedov, zaplatiť. Vláda totiž rozhodla o tom, že nový jadrový zdroj má pripravovať spoločnosť, ktorú bude úplne ovládať štát.

Poradenská spoločnosť EY ocenila tento podiel na 189 miliónov eur, rezort hospodárstva však presadzuje sumu okolo 117 miliónov eur, ktorú ČEZ do spoločného podniku od jeho vzniku vložil. Ministerstvo si preto chcel nechať vypracovať kontrolné ocenenie, JESS však odmietol sprístupniť údaje, bez ktorých sa nová analýza nedá dokončiť. Práve na tomto bode sa celé vysporiadanie zaseklo.

„Ministerstvo hospodárstva zodpovedá za to, aby celý proces prebehol transparentne, férovo a plne v súlade so zákonom. Zabezpečuje preto všetky odborné, právne, ekonomické a technické kroky potrebné na jeho úspešnú realizáciu. Takýto postup si vyžaduje náležitý čas a bude predmetom ďalšieho rokovania s Úradom vlády,” hovorí v tejto súvislosti rezort na čele s Denisou Sakovou (Hlas).

Z vyjadrení premiéra Roberta Fica (Smer) však vyplýva, že mu dochádza trpezlivosť. Saková totiž na dokončenie vlastníckeho vysporiadania dostala už dva termíny – najskôr do konca apríla a následne do 10. júla. Ani jeden z nich nestihla. „Už nevyslovím súhlas s ďalším predlžovaním termínov,“ odkázal predseda vlády s tým, že k dohode s ČEZ-om musí dôjsť v najbližšom čase.

Premiér sa pritom už v máji pokúsil Sakovej projekt zobrať. Na rokovanie vlády dvakrát predložil návrh, aby sa správa štátneho podielu v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosť (JAVYS), ktorá vlastní väčšinu akcií firmy JESS, presunula z ministerstva hospodárstva priamo pod Úrad vlády. Kabinet však rokovanie o materiáli v oboch prípadoch prerušil.

Ako zdôrazňuje samotné ministerstvo hospodárstva, majetkoprávne vysporiadanie spoločnosti JESS predchádza tomu, aby projekt vláda vyhlásila za strategickú investíciu a tým zrýchlila jeho výstavbu. Tlačí nás totiž čas. Výstavba nového jadrového zdroja trvá roky a vládny kabinet hovorí, že by mohol stáť už okolo roku 2040.

Pravda sa preto pokúsi zodpovedať najdôležitejšie otázky o tom, v akej fáze sa projekt nachádza, kto ho má realizovať, čo jeho prípravu zabrzdilo a prečo vlastne nový zdroj na výrobu elektriny potrebujeme.

V čom je problém?

JAVYS a ČEZ založili firmu JESS v roku 2009 prakticky s jediným hlavným cieľom – pripraviť a neskôr postaviť nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Český partner mal do spoločného podniku priniesť kapitál, skúsenosti a know-how z jadrovej energetiky.

Hoci má slovenská strana v JESS väčšinu, neznamená to, že môže ľubovoľne nakladať so všetkými dokumentmi spoločnosti. JESS je samostatná akciová spoločnosť a jej interné údaje podliehajú obchodnému tajomstvu. O ich sprístupnení rozhoduje predstavenstvo, v ktorom majú svojich nominantov obe strany. Práve predstavenstvo neposkytlo súhlas na odovzdanie podkladov potrebných na kontrolnú analýzu, ktorú požaduje ministerka Saková.

Prítomnosť ČEZ-u začína komplikovať aj rokovania so Spojenými štátmi. Česká strana nie je účastníkom slovensko-americkej medzivládnej dohody, a preto podľa medializovaných informácií nemožno americkej strane ani možnému dodávateľovi z USA sprístupniť niektoré dôležité štúdie. Kým sa vlastnícke vzťahy nevyriešia, Slovensko tak nemôže naplno otvoriť projekt novému partnerovi.

Obchodné tajomstvo obmedzilo aj kontrolu zo strany štátnych analytikov. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) dokázal posúdiť iba metódu, ktorou bol podiel ocenený. Nemohol však nezávisle preveriť správnosť interných údajov, z ktorých výsledná hodnota vychádza. Štát tak má rozhodnúť o veľkom obchode bez toho, aby jeho vlastní analytici dokázali potvrdiť, či sú všetky vstupy správne.

Ako ďaleko je Slovensko s prípravou novej jadrovej elektrárne?

Ako upozorňuje webová stránka spoločnosti JESS, projekt novej atómky sa pripravuje už od roku 2009. Odvtedy boli vypracované štúdie, vykúpila sa časť pozemkov a elektráreň prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia jej vydalo kladné stanovisko už v roku 2016.

Zatiaľ najdôležitejší posun nastal v máji 2024. Úrad jadrového dozoru právoplatne povolil umiestnenie jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a schválil aj základné požiadavky na jeho bezpečnosť. Je potrebné dodať, že stále ešte nejde o stavebné povolenie. Rozhodnutie iba potvrdilo, že nový reaktor možno z pohľadu jadrovej bezpečnosti umiestniť do vybranej lokality.

JESS aktuálne pripravuje podklady na povoľovanie jednotlivých častí projektu, rieši pozemky, geologické a seizmické prieskumy, zásobovanie vodou, pripojenie do elektrizačnej sústavy aj trasy, po ktorých sa budú prepravovať obrovské komponenty reaktora.

Určitý posun nastal aj v spolupráci so Spojenými štátmi. Slovenská a americká vláda podpísali v januári tohto roka medzivládnu dohodu o civilnej jadrovej energetike. Tá vytvára rámec na spoluprácu pri príprave nového 1 200-megawattového bloku, výmene technických znalostí, vzdelávaní odborníkov, zapojení slovenských firiem a hľadaní možností financovania. Podpísané boli aj dohody medzi slovenskou a americkou exportno-importnou bankou o spolupráci pri financovaní jadrových projektov.

Slovensko však stále ani v tejto chvíli nemá podpísanú zmluvu na výstavbu, dohodnutú konečnú cenu ani zabezpečené celé financovanie. Aktuálny harmonogram JESS počíta s tým, že do konca roka 2026 by mohlo padnúť územné rozhodnutie a zároveň rozhodnutie vlády o spôsobe financovania a riadenia projektu. Zmluva s dodávateľom hlavnej technológie by mala byť podpísaná do konca roka 2028, stavebné povolenie sa očakáva okolo roku 2032 a prvé pripojenie do siete po polovici roka 2039. Komerčná prevádzka by sa tak mohla začať na prelome rokov 2040 a 2041.

Kto nám elektráreň postaví?

Novú atómku na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou postaví americká spoločnosť Westinghouse. Premiér Fico ju opakovane označil za partnera, s ktorým chce Slovensko nový blok postaviť, a vláda sa postupne priklonila k americkej jadrovej technológii. Najčastejšie sa spomína reaktor AP1000, ktorý Westinghouse už prevádzkuje v USA a Číne.

Ani po podpise medzivládnej dohody s USA však Westinghouse zatiaľ zákazku oficiálne stále nezískal. Samotné ministerstvo hospodárstva zdôrazňuje, že dohoda nepredstavuje výber konkrétneho dodávateľa.

V hre pritom pôvodne neboli iba Američania. Vláda zvažovala aj francúzsku spoločnosť EDF a juhokórejskú KHNP. Fico v roku 2024 navštívil Južnú Kóreu a o možnej spolupráci rokoval aj s tamojšími predstaviteľmi. KHNP napokon získala zákazku na nové bloky v českých Dukovanoch. Ruský Rosatom ministerka Saková už na začiatku vylúčila z prípadnej súťaže.

Prečo potrebujeme novú atómku?

Len nedávno sa výrazne posunulo spúšťanie štvrtého bloku Mochoviec. Reaktor získal právoplatné povolenie na uvádzanie do prevádzky a začalo sa zavážanie jadrového paliva. To ešte neznamená okamžitú výrobu elektriny – nasledovať budú mesiace skúšok, postupné zvyšovanie výkonu a pripájanie do siete. „Slovensko sa stane jadrovou veľmocou. Zabezpečíme sebestačnosť krajiny a staneme sa čistým vývozcom elektriny,“ vyhlásil generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Jadro už pritom dnes tvorí základ slovenskej energetiky. V roku 2025 vyrobili naše dve atómové elektrárne dokopy približne 17,9 terawatthodiny elektriny, čo predstavovalo 67,39 percenta celej domácej výroby. Mochovce 4 s výkonom 471 megawattov môžu za rok pridať približne 4,1 terawatthodiny. Jadrová výroba by sa tak mohla zvýšiť na približne 22 terawatthodín ročne. Samotný nový blok by dokázal pokryť asi 13 percent dnešnej spotreby elektriny.

Po jeho plnom spustení by množstvo elektriny vyrobenej z jadra mohlo podľa aktuálnych odhadov zodpovedať približne 77,5 percenta súčasnej domácej spotreby. Slovensko by sa v tomto ukazovateli dostalo pred Francúzsko, ktoré sa dlhodobo považuje za európskeho jadrového lídra.

Ani Mochovce však nemusia stačiť na spotrebu o dve či tri desaťročia. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze odhadujú, že do roku 2050 môže slovenská spotreba elektriny stúpnuť až k 45 terawatthodinám ročne, teda o viac ako polovicu oproti dnešku. Viac prúdu si vyžiada elektrifikácia priemyslu, nahrádzanie plynu a ďalších fosílnych palív, rozšírenie tepelných čerpadiel a elektromobilov, ale aj digitalizácia či príchod energeticky náročných fabrík.

Nový 1 200-megawattový blok v Bohuniciach má preto vytvoriť rezervu pre rastúcu spotrebu a zároveň postupne nahradiť dnešné bohunické reaktory V2, ktoré sa budú v nasledujúcich desaťročiach blížiť ku koncu životnosti. Krajina by tak neprišla o veľký stabilný zdroj elektriny práve v čase, keď jej bude potrebovať podstatne viac.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
atómová elektráreň
Jaslovské Bohunice

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.