
2 dediny zrovnané so zemou a stovky zavraždených. Malo odstránenie nacistického kata zmysel, keď odpoveďou bola beštiálna odplata? I to je otázka, ktorú si kladie historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi. Slováka, ktorý svojim činom zmenil priebeh Druhej svetovej vojny. Aký bol, odkiaľ čerpal odvahu a čo je dnes jeho odkazom?
Približne 5 000 popravených a zavraždených: Otázka, či likvidácia nacistického kata Reinharda Heydricha stála za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc či Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem našich moderných dejín.
Faktom zostáva, žeJozef Gabčík dokázal zlikvidovať jedného z najobávanejších architektov Holokaustu a vrátiť Československo na mapu slobodných štátov. Príbeh muža z malej slovenskej dediny nám preto kladie zásadnú otázku: Mali by sme aj my v sebe dostatok viery a odvahy, aby sme sa postavili zlu a tyranií?
Jozef Gabčík. Aký bol, z čoho čerpal odvahu a vedel, že cenou môže byť aj jeho život? No a čo je jeho odkazom dnešku?
“Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.” Bez obalu odkazuje historik Martin Posch, autor knihy Jozef Gabčík. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V rozhovore sa dočítate:
- aký bol Jozef Gabčík človek a prečo nebol typom poslušného vojaka;
- prečo Karel Čurda zradil výsadkárov a domáci odboj;
- prečo tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj, vychádza z falošnej premisy;
- akú kľúčovú rolu zohrala pri úspechu atentátu náhoda;
- ako atentát zmenil dejiny vojny i Československa
- či Gabčík vedel, že misiou atentátu na Heydricha ide na vlastnú smrť.
Bol som na diskusii, kde sa vaša kniha o Jozefovi Gabčíkovi krstila. Tam zaznelo, že ste sa tejto téme začali venovať už počas štúdia na škole. Pri histórii to tak často býva – témy si vyberajú nás, nie my ich. Čím vás Jozef Gabčík tak silne oslovil?
Je to krásna ukážka významu popularizácie histórie. Pred rokmi Česká televízia spravila dlhú reláciu o heydrichiáde – teda nielen o samotnom atentáte na Heydricha, ale o všetkom, čo sa odohralo v Protektoráte od nástupu Reinharda Heydricha v septembri 1941 až po vyhlásenie druhého stanného práva a následné represie spojené s nacistickou odplatou. Vystupovali tam poprední historici, ktorí vysvetľovali detaily aj rôzne scenáre.
Mňa vždy zaujímali dejiny druhej svetovej vojny, príbeh československého odboja a špeciálne operácie. Agentov britskej SOE aj ja s miernym nadľahčením prirovnávam k Jamesovi Bondovi, hoci okolo Bonda toho vybuchuje až príliš veľa na typického agenta MI6. On bol skôr diverzant.
Mimochodom, čo vlastne Jozef Gabčík pil v britských krčmách?
Presne to zaznamenané nemáme, ale vieme, že si rád vyhodil z kopýtka. Venujeme tomu kapitolu v knihe, no Jozef Gabčík po sebe, bohužiaľ, nezanechal veľa osobných písomností. Neviedol si denník, ale jeho kamarát a partner v operácii Anthropoid Ján Kubiš áno.Vďaka Kubišovým spomienkam vieme mnohé veci zrekonštruovať. Nejdu síce do takých detailov, aby sme vedeli, čo presne si objednali v britskej krčme.
No to kľúčové vieme – to, čo spravili spolu s Kubišom, teda atentát na Reinharda Heydricha. Keby ste mali štrnásť či pätnásťročnému chlapcovi povedať, kto bol Jozef Gabčík ako človek ako by ste ho opísali?
Jozef Gabčík bol vojak z povolania, ktorý mal hlboký vzťah k armáde. Bol to československý štátny občan, ktorý neprijal rozbitie Československa na konci 30. rokov a rozhodol sa bojovať za jeho obnovu. Rozhodol sa viesť boj so zbraňou v ruke proti nacistickému Nemecku aj lokálnym kolaborantom naprieč celou Európou. Prešiel cez Poľsko aj Francúzsko, kde sa aktívne zúčastnil bojov. Poľskom prešiel ešte pred vypuknutím vojny a vo Francúzsku sa aktívne zapojil do bojov.Napriek tomu, že v lete 1940 po porážke Francúzska mohol zbraň zložiť – veď situácia pre spojenecký tábor nebola vôbec pozitívna – rozhodol sa odísť do Veľkej Británie. Preto vždy zdôrazňujem, že jeho príbeh nie je len o záverečnom atentáte, ale o celom živote zahraničného vojaka a odbojára. Atentát a záverečná samovražda v krypte bola pomyselná bodka – Gestapu nedopriali víťazstvo ani v posledných sekundách.