Hlas si vymyslel úskok, aby sa mohol tváriť, že Peter Pellegrini plní sľuby (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.04.27.
Post Content
Keď Peter Pellegrini pred týždňom oznámil, že júlové referendum vyhlási bez najdôležitejšej otázky o predčasných voľbách, urobil jediné správne rozhodnutie, ktoré mal k dispozícii. Mohol sa síce alibisticky obrátiť na Ústavný súd, nech o tom, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou, rozhodne niekto iný, no to by bolo mrhanie vzácnym časom orgánu, ktorý je vyťažený aj bez toho.
Prezident nie je pokrytec
Judikatúra Ústavného súdu je prameňom práva. Jeho rozhodnutia máme na to, aby sme ich mohli automaticky použiť v obdobných situáciách, a nemuseli sa ho stále pýtať na to isté. Už dvakrát povedal, že jednorazové skracovanie volebného obdobia parlamentu by bolo prelamovaním ústavy. Referendum sa bude konať takmer presne päť rokov od prvého takéhoto rozhodnutia.
„Ak by sa platne prijatým výsledkom referenda skrátilo výlučne konkrétne volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, teda tento výsledok by sa použil len v jednom prípade, výsledok referenda by nerešpektoval princíp generality práva,“ skonštatovalo plénum v náleze zo 7. júla 2021.
Prečítajte si tiež:
A nie, nie je pokrytecké, že prezident konal takto, hoci má ako politik iný názor. Aj keď dlhodobo opakuje, že volebné obdobie by sa malo dať skracovať aj referendom a sľuboval, že to presadí, ako orgán verejnej moci je viazaný ústavou a zákonmi, a to niekedy znamená konať proti vlastnému presvedčeniu. Politiku musí nechať na svojich kolegov z Hlasu.
„Som presvedčený, že teraz práve vzniká priestor na to, aby sme túto možnosť občanom dali,“ povedal Richard Raši v Sobotných dialógoch. „Máme dokonca otvorenú aj ústavu, ktorá hovorí o päťročnom volebnom období pre starostov a primátorov. Takže teraz je ten čas. Ja si myslím, že tej iniciatívy sa chopíme,“ tvrdí predseda parlamentu.
Dúfajme, že parlament otvorenú ústavu veľmi rýchlo znova zatvorí. To, čo navrhuje Hlas, by bolo právne veľmi sporné a politicky je to skôr úskok než podaná ruka opozícii.
Ústavný súd sa dostal do pasce
Ústavný súd svoje rozhodnutie z roku 2021 oprel o koncept materiálneho jadra ústavy. Ten nemáme v našom ústavnom poriadku výslovne definovaný, no označujú sa ním základné ústavné hodnoty, ktoré si zaslúžia najvyššiu ochranu, pretože tvoria samotnú podstatu ústavy a Slovenskej republiky. Patria medzi ne nielen základné práva a slobody, ale aj princípy demokratického a právneho štátu.
A práve princíp generality práva, teda všeobecnosti právnych noriem, by takéto referendum porušovalo. Demokracia je však rovnocenná s právnym štátom a rovnováhu medzi nimi nemožno narušiť. „Pripustenie možnosti prelomenia ústavy konaním sporného referenda by mohlo vytvoriť priestor pre ďalšie podobné kroky, keď by sa výlučne v záujme realizácie princípu suverenity ľudu úplne poprel princíp právneho štátu,“ skonštatoval Ústavný súd.
No svojou argumentáciou sa sám dostal tak trochu do pasce. Na jednej strane tvrdí, že materiálne jadro možno zmeniť iba vtedy, ak to nemení charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. Ak však referendum o predčasných voľbách narúša materiálne jadro ústavy „s ústavnou intenzitou“, vyplýva z toho, že mení charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu.
Preto by takýto zásah do materiálneho jadra nemal byť prípustný za žiadnych okolností. Ústavný súd však v tom istom náleze tvrdí, že materiálnemu jadru by neodporovala zmena ústavy, ktorá by výslovne zaviedla možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu referendom. Problém je teda len v tom, že ústava konanie takéhoto referenda výslovne neupravuje.
Zabili jadro ústavy
Tento rozpor si všimol aj sudca Peter Straka. „Aj v prípade, ak by ústavodarca do ústavy výslovne zakotvil možnosť referenda o predčasných voľbách, stále pôjde o referendum ad hoc (bude sa skracovať konkrétne volebné obdobie) a bude pretrvávať problém s generalitou právnej normy (bude to mať povahu individuálneho právneho aktu),“ píše vo svojom odlišnom stanovisku.
„Je teda otázne, či problém nesúladu s materiálnym jadrom bude pretrvávať naďalej, keďže má bezpochyby nadústavnú povahu,“ konštatuje sudca. S tým sa však Ústavný súd nijako nevyrovnal. „Aplikoval doktrínu materiálneho jadra druhýkrát (prvýkrát v ňom objavil neprípustnosť majetkových previerok sudcov) – a aplikoval ju tak, že ju zabil, lebo ju definoval ako zmeniteľnú,“ myslí si ústavný právnik Michal Lipták.
Prečítajte si tiež:
„Tento nález je analogický tomu, ako keby sme chceli referendom zmeniť oslobodzujúci rozsudok pre Kočnera, a Ústavný súd by sa pri jeho posudzovaní nepýtal, aké ľudské právo by tam mohlo byť porušené, a aký je vôbec význam nezávislého súdnictva v demokratickom režime – a miesto toho by ho len zaujímalo, akú formu by mal zákon, ktorý by takýto rozsudok rušil,“ mieni Lipták. To je hyperbola, no vyplýva z toho, čo tvrdí Ústavný súd.
„Uvedomujúc si istú kontroverziu, sa musím opýtať aj to, či práve týmto rozhodnutím nemohol práve ústavný súd svojou extenzívnou interpretáciou zasiahnuť do materiálneho ohniska ústavy, “ píše v závere svojho odlišného stanoviska sudca Straka. Svojou argumentáciou plénum Ústavného súdu stabilite a pevnosti nášho ústavného poriadku veľmi nepomohlo.
Je to iba hra Hlasu
Za týchto okolností teda bude lepšie, ak dajú poslanci od referenda o predčasných voľbách ruky preč. Ak by ho presadili do ústavy, znamenalo by to, že hocijakých pozliepaných 90 hlasov môže meniť základné princípy fungovania nášho štátu. A to je cesta, ktorou sa naozaj nechceme vydať. A zatiaľ to, našťastie, vyzerá, že sa ňou ani nevydáme.
„Rozhodne túto vec nerobme v druhom čítaní, lebo máme práve otvorený nejaký zákon. Myslím si, že ústava trpela už dosť v posledných rokoch zbrklými politickými nápadmi,“ odpovedal na Rašiho ponuku Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska. Ústava sa naozaj nesmie meniť na kolene len tak mimochodom prílepkom k inej novele. To by bola hanba aj na pomery tejto vlády a tohto parlamentu.
Prečítajte si tiež:
Richard Raši však túto ponuku nemyslí vážne. Veľmi dobre vie, že predĺženie volebného obdobia samospráv neprejde. KDH sa už vyjadrilo, že ju nepodporí a Progresívne Slovensko určite nebude len tak pomáhať vláde, ktorú chce vymeniť. Celé je to iba hra Hlasu, aby mohol pred voličmi povedať, že chcel splniť sľub zaviesť referendum do ústavy, ktorý dal ešte pred voľbami predseda Pellegrini, no opozícia mu v tom zabránila.
Záujem o zmenu ústavy iba predstierajú. Tak vidíte, prezident Pellegrini sa síce tentokrát rozhodol tak, ako sa na prezidenta patrí. Jeho alibistický duch však v strane žije naďalej.