Hodnotenie finančnej spoľahlivosti Slovenska kleslo na najnižšiu úroveň za posledných približne 20 rokov

Analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka v najnovšom blogu upozorňuje, že hoci sa krajina stále drží v investičnom pásme, tempo zhoršovania nášho ratingu za posledné tri roky je najrýchlejšie od globálnej finančnej krízy. Tento negatívny trend nezastavilo ani prijatie troch vládnych konsolidačných balíčkov.  

Slovensko má v súčasnosti najslabší rating za uplynulých približne dvadsať rokov. V rámci Európskej únie (EÚ) je hodnotenie SR podpriemerné, v strednej Európe priemerné, ale s klesajúcim trendom. Upozornila na to v aktuálnom blogu analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka s tým, že bez výrazných zmien vo viacerých oblastiach sa zlepšenie ratingu nedá očakávať.

• Slovensko má momentálne najslabší rating za približne posledných 20 rokov.
• Hodnotenie krajiny sa zhoršuje najrýchlejšie od čias po finančnej kríze.
• Ratingové agentúry vnímajú slovenské verejné financie, rastové vyhliadky a inštitúcie ako problémové.
• Bez obnovy fiškálnej dôveryhodnosti a reforiem hrozí Slovensku ďalšie zhoršenie ratingu.

Nepomáha ani konsolidácia

Pri svojej analýze sledovala vývoj priemerného ratingového ukazovateľa, ktorý obsahuje hodnotenia medzinárodných agentúr S&P, Moody´s a Fitch a zohľadňuje nielen samotné ratingové známky, ale aj ich výhľady. Na podobne nízkej úrovni ako v súčasnosti bol naposledy na prelome rokov 2004 a 2005, teda krátko po vstupe do EÚ.

„Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom A vyzerá slušne. Problém je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze. A to napriek tomu, že vláda prijala už tri konsolidačné balíčky,“ zhodnotila analytička. Upozornila, že pokiaľ by Slovensko v tomto negatívnom trende pokračovalo, mohlo by to viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh.

Pandémia, vojna na Ukrajine, ale aj slabé verejné financie a nízke rastové vyhliadky

Poukázala na to, že kým v prvej dekáde tohto storočia sa rating SR vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery postupne zlepšoval, posledné roky priniesli opačný trend. „Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza odkryli zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, no rozhodujúcu úlohu zohrávajú najmä domáce problémy: slabé verejné financie, nízke rastové vyhliadky, štrukturálne zaostávanie a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie,“ vysvetlila Múčka.

Pripomenula, že agentúry začali znižovať hodnotenie Slovenska výraznejšie od zimy 2023. Prvá bola agentúra Fitch, ktorá v decembri 2023 znížila rating Slovenska z A na A-. O rok neskôr pristúpila k podobnému kroku agentúra Moody´s a zhoršila hodnotenie z A2 na A3. Najopatrnejšia bola agentúra S&P, ktorá so znížením ratingu na úroveň A počkala až do tohto roka, hoci už predtým zhoršila jeho výhľad na negatívny.

Na Slovensku pretrváva niekoľko deficitov

Ratingové agentúry podľa analytičky nehodnotia len veľkosť prijatých konsolidačných opatrení, ale aj ich dôveryhodnosť, štruktúru a vplyv na budúci rast. „V prípade Slovenska upozorňujú na pretrvávajúce deficity, rastúci dlh, neisté podnikateľské prostredie, slabý prílev investícií, politické riziká a zhoršenie kvality právneho štátu,“ konštatovala.

V rámci EÚ patrí Slovensko ku krajinám s podpriemerným ratingom, približne na úrovni krajín ako Lotyšsko, Chorvátsko alebo Poľsko. Priemer EÚ aj eurozóny je približne o dva stupne vyšší na úrovni A+/A1, priblížila Múčka.

„V regióne strednej a východnej Európy už Slovensko nepatrí medzi lídrov, ale skôr do priemeru – navyše s jedným z najhorších trendov. Pokiaľ sa krajine nepodarí obnoviť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zlepšiť rastový potenciál ekonomiky a posilniť právny štát, riziko ďalšieho zhoršenia ratingu zostane vysoké,“ doplnila analytička.