Horúčavy a sucho. Ľudstvo sa rúti do pohromy rýchlosťou expresného vlaku

Niektoré štáty a obrovské firmy sú ochotné financovať dezinformačné kampane spochybňujúce klimatickú krízu a podporiť politické strany, ktoré ju popierajú alebo aspoň bagatelizujú. Upozorňuje na to analytik globálnych trendov Juraj Mesík. „Za väčšinu zlého v zmene klímy nesú zodpovednosť obyvatelia bohatých krajín. Zodpovednosť chudobných je menšia, ale tiež nie je úplne zanedbateľná,” upozornil ďalej v rozhovore pre Pravdu.  

Kedy ste sa dostali k téme klimatických zmien?

Prvé informácie o zmene klímy som zachytil ešte ako študent v osemdesiatych rokoch 20. storočia. V roku 1990 som sa ako poslanec Federálneho zhromaždenia zúčastnil prvej medziparlamentnej konferencie o globálnom životnom prostredí, ktorú vo Washingtone zorganizovali vtedajší senátori Al Gore a John Kerry, prvý z nich neskorší viceprezident USA a druhý potom kandidoval v prezidentských voľbách. Hlavnú reč na konferencii predniesol legendárny astrofyzik Carl Sagan. Skoro celý prejav venoval zmene klímy! Boli to zlaté časy, keď bolo v atmosfére 350 častíc CO2 na milión, skrátene 350 ppm, a ľudstvo ešte malo šancu. Keď som sa pred 64 rokmi narodil, bola táto hodnota 320, dnes sa šplhá k 430 ppm. Pre 99 % ľudí na svete sú to abstraktné čísla, ale pre zvyšné percento sú predzvesťou katastrofy, do ktorej sa ľudstvo rúti rýchlosťou francúzskeho TGV.

Pred päťdesiatimi rokmi žili na svete zhruba 4 miliardy ľudí, teraz ich je až okolo 8,3 miliardy. Je preto globálne otepľovanie zákonité, pretože svet má v súčasnosti dvojnásobne väčší počet obyvateľov?

S explozívnym rastom populácie zmeny klímy úzko súvisia, ale je to zložitý vzťah. Kľúčový faktor je rast spotreby energie. Hlavným zdrojom energie, ktorý ľudstvo v posledných 150 rokoch využíva, bolo najprv uhlie a neskôr ropa a zemný plyn. Tieto tri primárne zdroje energie ľudstvu aj dnes, napriek všetkým správam o prudkom raste využívania obnoviteľných zdrojov energie, stále poskytujú približne 81 % – 82 % všetkej energie. Žiaľ, pri ich spaľovaní unikajú do atmosféry oxid uhličitý a metán, skleníkové plyny, ktoré sú hlavnou príčinou rastu teploty na planéte. Rast ľudskej populácie však znamená aj viac vyklčovaných lesov, viac spotreby mäsa a teda väčšie chovy dobytka atď. Za väčšinu zmeny klímy nesú zodpovednosť obyvatelia bohatých krajín, ktorí sa naučili voziť sa všade autami, lietať na dovolenky, konzumovať veľa mäsa, nakupovať kvantá zbytočných vecí, skrátka viesť konzumný život. To je zhruba miliarda z tých vyše 8 miliárd. Zodpovednosť chudobných je menšia, ale tiež nie je úplne zanedbateľná.

Starí ľudia na Slovensku spomínajú na detstvo tak, že kedysi Martin prišiel na bielom koni, čiže v prvej polovici novembra, a sneh sa roztápal až okolo veľkonočných sviatkov. Tridsiatky v lete bývali len občas a pravidelne pršalo, nevyskytovali sa takmer rok čo rok nebezpečné suchá. Bola to realita alebo ide o prikrášľovanie?

Pamätám si zimy a letá v Detve a v Banskej Bystrici počas môjho detstva. Žiaľ, nejde len o takzvaný spomienkový optimizmus. Rýchly rast priemernej zimnej aj letnej teploty na celom Slovensku, Európe a celej planéte vrátane oceánov dokumentujú obrovské súbory meteorologických meraní. U nás ich dlhodobo zbiera SHMÚ, po celom svete napríklad Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Keď som chodil na gymnázium, priemerná ročná teplota v Banskej Bystrici okolo roku 1980 bola menej ako 8 °C. Dnes je bežne cez 10 °C. Laik alebo popierač zmeny klímy však povie, že čože sú to dva stupne Celzia, veď to vraj ani necítime.

A naozaj na nejakých dvoch stupňoch záleží?

Samozrejme! Je rozdiel, či má vaše dieťa alebo starý rodič teplotu 36 °C, 38 °C alebo 40 °C? Samozrejme – a aký ! Dieťa s 36 °C je zdravé, dieťa s 38 °C choré a malé dieťa alebo starý človek so štyridsiatkou je v ohrození života! To vie každý rodič. Čo si ľudia neuvedomujú, je, že podobne ako my sú na teplotu citlivé aj ekosystémy okolo nás – lesy, lúky, polia, rieky, moria. Pre mnohé druhy sa prostredie na Slovensku stáva neúnosne teplé a pokiaľ môžu, migrujú na sever alebo vyššie do hôr. Na ich miesto prichádzajú druhy, ktoré ešte nedávno žili napríklad v oblasti Stredomoria. Tam, kde sa pestovali zemiaky, dnes rastie pšenica. Druhá dobrá ilustrácia, aký obrovský skok je zmena teploty o dva stupne Celzia, je rozdiel medzi 20. storočím a dobou ľadovou. Viete, o koľko chladnejší bol svet počas poslednej doby ľadovej?

Nie. O koľko stupňov Celzia?

Svet v priemere o 6 °C, územie Slovenska o zhruba 10 °C. Tých 10 °C znamenalo, že vrcholy Karpát a Alpy boli pod permanentným ľadovcom, nížiny boli pokryté večne zamrznutou pôdou, lesy neexistovali a na tundre sa pásli mamuty a srstnaté nosorožce. Takto vyzeralo územie Slovenska pred 20 000 rokmi, keď vrcholila posledná doba ľadová. Potom v priebehu zhruba 10 000 rokov teplota na Zemi pomaličky stúpala a pred 10 000 rokmi dosiahla úroveň, akú sme tu mali viac-menej stabilne až do historicky nedávnej minulosti, keď na scénu vstúpila moderná civilizácia a s ňou klčovanie lesov, zavlažovanie pôd a od 19. storočia spaľovanie fosílnych palív.

Všetky naše civilizácie od starých Sumerov a Egypťanov až po dnešok vznikli a existovali vďaka tejto stabilnej klíme, ktorá umožnila rozvoj poľnohospodárstva, nadprodukciu potravín a vznik miest a civilizácií. Jej predpokladom bola stabilná koncentrácia CO2 v atmosfére na úrovni 280 ppm, v dobách ľadových klesala na 180 ppm. Pripomeňme si, že dnes je 430 ppm a z roka na rok rastie. Úplne zásadný rozdiel v porovnaní so súčasnosťou však spočíva v tom, že rast aj pokles koncentrácie CO2 aj teploty bol v minulosti veľmi pomalý a rastliny a živočíchy mali tisíce rokov na adaptáciu.

Boli aj náhle výkyvy klímy – napríklad náhle ochladenia v dôsledku veľkých sopečných erupcií. Tie často prinášali regionálne katastrofy a niekedy kolapsy celých civilizácií, ale neboli celosvetové a netrvali dlho. To, čo sme urobili dnes, je niečo kvalitatívne úplne iné, z ekologického hľadiska šialene rýchle a oveľa horšie.

Ako vieme, aké boli teploty v minulosti? Veď naši predkovia nepoznali teplomery a teploty nemerali.

Áno, priame merania teplôt máme nanajvýš posledných pár storočí, aj to len z niekoľkých oblastí sveta. Existuje ale veda paleoklimatológia, ktorá má mnoho nepriamych metód na rekonštrukciu teplôt v minulosti. Analýza letokruhov starých stromov nám napríklad umožňuje rekonštruovať priebeh teplôt a zrážok v lokalite, kde strom vyrastal, až do hĺbky tisíc i viac rokov. Analýzou ľadovcových jadier vyvŕtaných do kilometre hrubých ľadovcov v Antarktíde a Grónsku sa vieme „prevŕtať“ až okolo milión rokov do minulosti a analýzou rozličných sedimentov v jazerách a moriach ešte hlbšie v čase.

Z ľadovcových jadier a uhličitanových sedimentov vieme nielen to, že za posledný milión rokov sa na zemi vystriedalo viacero ľadových a medziľadových dôb, ale vieme zistiť, aj aké bolo v danej dobe chemické zloženie atmosféry – napríklad koľko v nej bolo CO2 a metánu. A podľa pomeru izotopov kyslíka O-16 a ťažkého izotopu O-18 vedia vedci stanoviť aj to, aké boli v danej dobe okolité teploty. Kombinácia týchto a ďalších metód nám umožnila rekonštruovať vývoj klímy na zemi do hĺbky desiatok miliónov rokov. Toto všetko by sa mali učiť deti v školách, ale neučia sa.

Dá sa zovšeobecniť, že všetky významné politické strany a hnutia na Slovensku nevenujú vo svojich programoch náležitú pozornosť boju proti otepľovaniu?

Áno a, žiaľ, platí to nielen o Slovensku, ale o celom svete. Ani len strany Zelených nie sú schopné klimatickú krízu voličom primerane artikulovať a uchopiť ju. Dôvod je jednoduchý: voliči na Slovensku aj inde sú klimaticky negramotní a veľká väčšina si vôbec neuvedomuje, čomu čelíme. Politické strany len odrážajú tento stav. Nevedia, čo sa deje, a keď voliči mlčia, prečo by im ponúkali tému?

Oveľa hlbšia rovina problému je, že žiadne „dobré”, teda lacné a bezbolestné, riešenie problému klimatickej zmeny ani neexistuje, a strana, ktorá by chcela ku klíme reálne pristúpiť, by musela voličom sľúbiť to, čo sľúbil Britom ich premiér Winston Churchill na prahu vojny, teda „krv, drinu, slzy a pot”. To je ale politická samovražda – voľby vyhrávajú tí, čo voličom sľubujú prosperitu, takzvaný udržateľný rast, istoty a večné blaho. Vyhráva ten, kto ich sľubuje najviac a najhlasnejšie…

Tretia rovina problému je, že efektívne klimatické politiky vedúce k rýchlemu zastaveniu ťažby a spaľovania ropy by museli naraz urobiť nielen Slovensko a EÚ, ale aj Čína, USA, India, Japonsko, Brazília a desiatky menších ekonomík sveta. Vrátane ropných štátov žijúcich z vývozu ropy a plynu. Pre mnohé štáty a obrovské fosílne firmy, ale tiež automobilové a letecké spoločnosti, je oveľa jednoduchšie financovať dezinformačné kampane spochybňujúce klimatickú krízu a podporiť politické strany, napríklad amerických Republikánov, ale také strany sú v každom štáte, ktoré ju popierajú alebo aspoň bagatelizujú.

Nie je to len konšpiračná teória?

Bola konšpiračnou teóriou desiatky rokov trvajúca kampaň tabakových firiem financujúca pseudovýskumy dokazujúce, že fajčenie nespôsobuje rakovinu a srdcovocievne choroby? Nie – je to tvrdý fakt, ktorý stál životy miliónov ľudí, ak nie desiatky miliónov. A prešlo im to – zaplatili právnikov, nejaké smiešne pokuty a nikto neskončil vo väzení. Podobne americký ropný gigant ExxonMobil dlhodobo financuje podobné „štúdie“ spochybňujúce vplyv emisií CO2 a metánu na zmenu klímy. Ich vedecká kvalita je nulová, ale to väčšina ľudí nedokáže posúdiť. Stačí im, že to „vyšlo vo vedeckom časopise“. Ropné a uhoľné firmy tiež lejú obrovské sumy do volebných kampaní politikov a strán, ktoré zmenu klímy popierajú a dostávajú takýchto ľudí do parlamentov a vlád. A keď to robia veľké firmy, myslíte si, že to nerobia štáty? Predstavte si, že celá ekonomika vášho štátu závisí od vývozu ropy a zemného plynu do EÚ, za čo dostávate stovky miliárd eur ročne: nevložíte pár stoviek miliónov do médií a dezinformačných kampaní spochybňujúcich zmenu klímy a klimatické politiky EÚ?

Je naozaj také jednoduché ľudí dezorientovať? Ako je to možné?

Dôvodov je viacero, jedným z nich je zlyhanie školstva – opäť nielen na Slovensku, aj keď u nás je to zlyhanie absolútne. Slovenský maturant o klíme dnes a v minulosti nevie nič. Nepreháňam: nič! Naše školy pripravujú študentov na život vo svete minulosti, ktorý už neexistuje. Nie na budúcnosť. Celkom logicky sú klimaticky negramotní aj politici, veď tí sú len produktami nášho školstva. Predstavte si NR SR. Kto z poslancov tam má aké-také prírodovedné vzdelanie?

Zmanipulovať nevzdelaných ľudí vždy bolo aj je veľmi jednoduché. A korumpovať dokážete aj tých vzdelanejších. Netreba všetkých – stačí časť. Ale dôvody sú aj hlbšie, psychologické. Klimatický systém je zložitý a hlbšie ho chápať vyžaduje trochu vyššiu inteligenciu. Polovica populácie má IQ pod 100, 75 % ho má pod 110. Čo ak na hlbšie pochopenie zmeny klímy treba IQ nad 110, plus školstvo, ktoré o klíme systematicky učí? Mnohí nemajú ani intelektuálnu kapacitu, ani vzdelanie, aby chápali, čo sa deje.

To, že teploty rastú, len cítia – a aj to len postupne a starší, ako pomaly varená žaba. No a je tu ešte obranný mechanizmus: to, čo nám o budúcnosti našich detí a vnukov hovorí klimatológia, je také devastačné, že je oveľa jednoduchšie a príjemnejšie jednoducho to z mysle vytesniť.

Veľa mladých ľudí o zmene klímy vôbec nechce uvažovať, lebo by ich to priviedlo do depresie a beznádeje. Ponúknite im „vedeckú prácu“, že klimatické zmeny nie sú, lebo ide len o prirodzenú odchýlku, „aké tu boli aj v minulosti“ alebo nádej, že „technológie to vyriešia“ a masy ľudí sa toho chytia ako topiaci sa slamky.

Život v slovenských mestách začína byť počas letných horúčav neznesiteľný. Nielen vo veľkých na čele s Bratislavou. Veď niekedy teplomer ukazuje vyššiu teplotu na strednom Slovensku, napríklad v Žiari nad Hronom alebo v Žarnovici. Ako vyzerá správny recept na ochladenie miest?

To je práve tá „psychoterapeutická“ predstava, že pred zmenami klímy nás ochránia chladiace rozprašovače vody alebo klimatizácia bytov. Žiaľ, je to milosrdná lož. Práve teraz, keď sa rozprávame, zúria v dôsledku horúčav a sucha obrovské požiare v západnej Európe pri Madride a Valencii v Španielsku alebo pri Bordeaux vo Francúzsku. Evakuované boli doteraz už státisíce ľudí. Týždeň predtým pokryl severovýchod USA smog a miliónom obyvateľov úrady pre ochranu ich zdravia odporučili nevychádzať z bytov.

V januári 2025 zasiahla vlna požiarov Kaliforniu, zhorelo 30 ľudí, ďalších 440 zomrelo v dôsledku dymu, stresu a zlyhania zdravotných služieb počas požiarov. Popolom ľahlo 18-tisíc domov a budov, to je ako keby zhoreli dva Žiare nad Hronom. Ale rýchly rast výskytu a zúrivosti požiarov je len jeden dôsledok zmeny klímy. Inými sú kruté suchá. Ich dôsledky cítia mnohé svetové veľkomestá na všetkých kontinentoch, samozrejme, že to platí o mestách všetkých veľkostí. Nedávno nedostatok vody v Teheráne prispel k revolučnému výbuchu, ktorý bol potlačený za cenu masakru okolo 35-tisíc Iráncov. Alebo, naopak, prívalové búrky, hurikány, povodne.

Čím je teplejšie, tým viac vody atmosféra drží, a keď sa voda náhle vyleje, nastávajú prírodné pohromy. A suchá a nedostatok vody môžu mať aj iné, ale veľmi vážne dôsledky. V júli tohto roku museli byť odstavené jadrové elektrárne vo Francúzsku, vo Švajčiarsku aj v susednom Maďarsku.

Prečo?

Rieky, ktorých vodu používajú na chladenie atómových elektrární, boli prehriate alebo nemali dostatočný prietok. Predstavte si veľké výpadky elektriny práve v čase, keď kvôli horúčavám prudko stúpla jej spotreba na klimatizácie . A to ani nejdem hovoriť o potravinovej bezpečnosti, no jedna neúroda v hociktorom veľkom regióne sveta produkujúcom pšenicu môže viesť k hladu a k rastu svetových cien potravín, ktorá spustí ďalšiu migračnú vlnu. Možno takú, v porovnaní s ktorou bude migračná kríza roku 2015 „prechádzkou ružovým sadom“.

Mimochodom, pri ďalšom raste globálnej teploty sa potravinová bezpečnosť, ktorú dnes považujeme za samozrejmú, môže stať vážnym problémom aj pre bohatú Európu. Preto by občania, starostovia, župani aj ministri už dnes mali pracovať na tom, ako zabezpečiť potravinovú produkciu vo svojich regiónoch v podmienkach sucha a horúčav. Napríklad aj prípravou na pestovanie plodín, ktoré sú dnes doménou okolia Stredozemného mora.

Nadviažme na predchádzajúcu otázku. Nájde sa v Európe mesto, o ktorom by sa dalo povedať, že môže slúžiť ako ukážkový príklad boja proti horúčavám?

Na kozmetickej úrovni by sa možno našlo. Na úrovni hlbokej adaptácie na klímu o 20-30 rokov, keď budú moje vnučky mladé dospelé ženy, bohužiaľ nie. Rád by som sa mýlil, ale neviem o takom meste.

Vieme, o koľko teplejšie bude o dve-tri desaťročia?

Najvýznamnejšie vedecké inštitúcie a programy, ich skratky sú NASA, NOAA, HadCRUT (súbor údajov o globálnych teplotách, ktorý spája pozemské a oceánske merania), univerzita Berkeley a ERA 5 (piata generácia globálnej klimatickej reanalýzy, ktorú produkuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia) uverejnili nedávno svoje vlastné matematické projekcie rastu priemernej teploty na Zemi v blízkej budúcnosti. Ich projekcie sa navzájom líšia minimálne, len o dva-tri roky.

Všetky sa zhodli v tom, že vzostup globálnej teploty o 1,5 °C oproti teplotám v dobe nástupu masívneho spaľovania uhlia v polovici 19. storočia je realitou už teraz v roku 2026. Túto hodnotu sme pritom podľa predstáv politikov prijatých na slávnej Parížskej konferencii o klíme 2015 mali dosiahnuť niekedy okolo roku 2050 a nemali sme ju ďalej prekročiť. Modely piatich zmienených inštitúcií predpovedajú, že vzostup globálnej teploty o 2,0 °C bude dosiahnutý okolo roku 2037, čiže o 11 rokov. O 2,5 °C okolo roku 2048, teda o 22 rokov. A o 3,0 °C v roku 2060, keď moje nedávno narodené vnučky budú mať 35 rokov. Jediný, kto ich na život v takomto horúcom svete môže pripraviť, sú rodičia. Štáty a školské systémy budú ako povestné varené žaby.

Je šanca, že sa všetky tieto modely mýlia?

Možno, ale pravdepodobnosť nie je vysoká. Zhoda medzi nimi je strašidelná. A všetky doterajšie modely zmeny klímy mali skôr tendenciu rast teploty oproti realite podhodnotiť. Angličtina má na to výraz „erring on the side of least drama“ – mýliť sa smerom k menej dramatickým, znepokojujúcim výsledkom.

Môžem byť užitočný ako jednotlivec? Má význam nekupovať napríklad zemiaky z Francúzska alebo balenú vodu z Talianska, keď mám poruke slovenské výrobky?

Každý mysliaci človek by sa mal usilovať o maximálne zníženie vlastnej „uhlíkovej stopy“ všetkými možnými cestami a to aj pri vedomí, že správanie jednotlivca prakticky nič nezmení, pretože stovky miliónov túžia po rastúcej spotrebe. Tých možností je veľa, v princípe ide o zníženie spotreby všetkého fyzického – potravín, tovarov, palív atď. Ale aj vysádzaním stromov alebo ešte lepšie ochranou našich drancovaných lesov, zadržiavaním vody v krajine a podobnými aktivitami, ktoré nás už ale posúvajú od snahy spomaliť klimatické zmeny obmedzením emisií k adaptácii na to, čo je už neodvratné.

Vyznieva to ako hlúposť alebo by stálo za úvahu uľahčiť život počas horúceho leta tak, že by sa pracovalo len štyri dni v týždni? Za cenu toho, že by sa zaviedli pracovné soboty? Povedzme osem, jedna v každom vybranom mesiaci – trebárs prvé štyri mesiace a posledné štyri v roku.

Skrátenie pracovného času napríklad formou štvordňového alebo trojdňového pracovného týždňa je jedna zo zaujímavých stratégií, ale ani nie tak počas horúčav, ale celkovo. Malo by však význam len vtedy, keby ľudia akceptovali aj adekvátne zníženie svojich príjmov. Nejde len o to, že by menej dochádzali do práce, ale keby mali menej peňazí, nakupovali by aj menej tovarov, menej by lietali na dovolenky a podobne.

Samozrejme, že ekologický efekt by závisel od toho, ako by voľný čas trávili. Čítať knihy, počúvať hudbu, vyraziť na prechádzku do okolitých lesov, starať sa o záhradu alebo predebatovať voľné dni s priateľmi pri poháriku vína je úplne iné, ako sadnúť do auta alebo do lietadla a odletieť na predĺžený víkend na Kanárske ostrovy. No a samozrejme pre časť ľudí je predstava, že by zarábali o 20 % alebo o 40 % menej neprijateľná, lebo aj s tým, čo zarábajú, teraz nestíhajú splácať hypotéku atď..

Ale na dobrovoľnej báze by možno taká možnosť mala byť zamestnávateľmi poskytovaná. Napríklad aj postupne s vekom – ako pomalá cesta do dôchodku. Starší ľudia sú už spravidla finančne stabilnejší, takže by si to mohli dovoliť. Žiaľ, mnohí sa práve vtedy ženú za čo najvyššími platmi, aby mali potom čo najvyššie dôchodky.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
klimatické zmeny
Juraj Mesík

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.