Horúčavy vysušili zdroje vody, no nie sú jediným vinníkom. Prečo Slovensku dochádza pitná voda?

Zásoby vody pre mesto Nitra sú hraničné. Obmedzeným dodávkam čelí 28 obcí v jej okolí a do dvoch ďalších smeruje len prerušovane. Slovensko dopláca na horúčavy, nedostatok zrážok a vysokú spotrebu, pre ktoré vydali na viacerých miestach zákaz polievať trávniky či napúšťať vírivky. Preventívne opatrenia sa netýkajú len okolia Nitry, ale aj ďalších kútov krajiny. Na východe však už museli nasadiť cisterny a zatiahnuť kohútiky. Aká je situácia v regiónoch Slovenska?  

Po extrémne suchej jari a niekoľkodňových horúčavách, počas ktorých padol teplotný rekord 41,3 stupňa Celzia, trápi krajinu nový veľký problém. Desiatky obcí musia zvažovať, ako naložia s pitnou vodou. Na čľapkanie sa v bazénoch, nablýskané autá či dokonalý anglický trávnik by nateraz mali zabudnúť. Pravda zisťovala, kde je situácia najviac dramatická.

Začnime Nitrou a jej okolím, kde je najkritickejší stav. Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZsVS) zvolala prvý krízový štáb ešte v pondelok 29. júna. Magistrát sa vtedy dozvedel, že zabezpečiť vodu do takmer 75-tisícového mesta je mimoriadne náročné, čo súvisí s tým, že je koncovým bodom diaľkovodného systému. Oslabuje ju to najmä v období extrémneho sucha, keď je spotreba vody vyššia, ako je reálny príjem.

Mesto má dva zdroje

Nedostatok vody ovplyvnili činitele dávno pred nástupom horúčav. Prispelo k tomu jednak málo dažďa počas jarných mesiacov, ale aj nedostatok snehu v zime. Aj za nadmerným odberom je viacero faktorov. „Ľudia pitnou vodou polievajú, zavlažujú, napúšťajú bazény. Priemysel využíva nadmerne pitnú vodu,“ uviedla pre Pravdu vedúca Útvaru komunikácie a propagácie na Mestskom úrade v Nitre Lenka Mareková.

Vodárenská spoločnosť prijíma technické opatrenia, aby zabezpečila plynulé zásobovanie pitnou vodou, uviedla riaditeľka jej Odštepného závodu Nitra Margita Kršáková. Mesto je zásobované z dvoch zdrojov – zo Strážovských vrchov a z Jelky, ktorá sa ocitla v prvom regulačnom stupni, čo znamená, že výdatnosť vodného zdroja klesla o 30 percent.

„Zásoby vody pre mesto Nitra sú hraničné, no voda do mesta naďalej priteká. Akumulácia sa síce vytvára, ale pri súčasných vysokých odberoch nie v požadovanej miere. Reguláciou však dokážeme zabezpečiť dodávky vody na pitné a hygienické účely,“ povedala pre Pravdu.

Riadenie dodávok pitnej vody, konkrétne znížením prietoku a tlaku, sa dotklo okrem Nitry aj dvojice ďalších miest – takmer 20-tisícovej Šale a 15-tisícovej Galanty. Limity majú obce Jelka, Veľké Úľany, Sládkovičovo, Košúty, Veľká Mača, Kajal, Žiharec, Vlčany, Neded, Somola, Selice, Tešedíkovo, Králov Brod, Trstice, Dolný Chotár, Močenok, Horná Kráľová, Mojmírovce, Cabaj-Čápor, Lehota, Veľké Zálužie, Branč, Čakajovce, Výčapy-Opatovce, Jelšovce.

Prerušované dodávky sú na dvoch miestach, a to v obciach Cabaj-Čápor v časti Nový Cabaj a v Jelenci, ktorý má vlastný vodný zdroj.

Plán B pre Nitru?

Pitnú vodu by teraz Nitrania mali využívať len na pitné a hygienické účely. Radnica do odvolania požiadala, aby zdroje nevyužívali na napúšťanie bazénov ani víriviek, aby ňou nepolievali trávniky, záhrady a okrasnú zeleň a neumývali ňou autá. „Trávnik sa po daždi zazelená. Ľudské zdravie a životy sú nenahraditeľné,“ upozornila. Kritická je podľa mesta najmä večerná špička po 20. hodine, keď spotreba vody dosahuje najvyššie hodnoty. Najvyššiu prioritu má podľa Kršákovej dodávka vody pre nemocnice, zariadenia sociálnych služieb, školy a škôlky.

Nitra sa pripravuje aj na scenár, že bude musieť vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Magistrátu sme pýtali, aké alternatívy má v talóne, ak by sa situácia nezlepšila. „Všetko bude závisieť od vodární, aké ďalšie regulačné kroky nastavia. Nebude sa to riešiť iba na úrovni mesta, ale okresu – štátu. V prípade, že nás situácia dotlačí do vyhlásenia krízovej situácie, budeme v prípade potreby pripravení zásobovať dotknuté časti mesta cisternami, prípadne balenou vodou,“ vysvetlila Mareková.

Ak by došlo k zhoršeniu, vodárne podľa Kršákovej pristúpia „k ešte väčšej regulácii vody“, a v prípade odstávok budú oblasti náhradne zásobovať.

Ako sa uťahujú kohútiky

Výzvy, aby ľudia používali vodu s mierou, už zaslala aj Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť. Situácia v okolí Banskej Bystrice sa líši obec od obce a závisí od výdatnosti vodného zdroja, z ktorého prúdi voda verejným vodovodom. Problém nastáva najmä v lokalitách, kde nie je vodojem, a tiež na miestach s väčším počtom paušálnych odberateľov.

„V porovnaní s obdobím spred 10-15 rokov zaznamenávame výrazný pokles zrážok a zníženie hladín. Evidujeme 30 – 40 % pokles výdatnosti vodných zdrojov oproti dlhodobému priemeru. Bez zavedenia obmedzení hrozí vyčerpanie vodných zdrojov, výpadky dodávok pitnej vody a následne negatívny dosah na poľnohospodárstvo a priemysel,“ vysvetlila šéfka marketingu a komunikácie Slavomíra Vogelová zo Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti.

Utiahnuť kohútik môžu vodárne na viacero „etáp“. Na začiatku je nezáväzná výzva na dobrovoľné obmedzenie spotreby vo forme preventívneho opatrenia, aby sa zamedzilo prerušeniu dodávok. Či je potrebné zaslať obciam výzvu, vodárne zisťujú kontrolnými meraniami hladín v studniach a vrtoch. „Ak hladina klesne pod stanovenú úroveň, je to prvý signál,“ priblížila Vogelová.

Sledujú sa tiež prietoky v tokoch, monitoruje sa spotreba vody, no aj dlhodobá predpoveď počasia a stav podzemných vôd cez sondy. „Keď tieto ukazovatele dosiahnu kritické hodnoty (zvyčajne pod 50 – 60 % bežného stavu), vodárenská spoločnosť informuje obce, ktoré následne vydávajú výzvy na obmedzenie spotreby,“ pokračovala.

Ďalším krokom je vyhlásenie „regulačného stupňa“. Ten podľa Vogelovej už predstavuje záväzný zákaz určitých činností, napríklad polievania, napúšťania fontán či bazénov alebo umývania chodníkov. „Pri vyhlásení regulačných stupňov sa už prerušuje dodávka pitnej vody,“ objasnila.

Regulačné stupne odberu vody:

• Regulačný stupeň č. 1 – pokles výdatnosti vodného zdroja o 30 %

• Regulačný stupeň č. 2 – pokles výdatnosti vodného zdroja o 50 %

• Regulačný stupeň č. 3 – pokles výdatnosti vodného zdroja o 70 %

Vymáhateľnosť zabezpečuje podľa nej samospráva s obecnou políciou, pričom za porušenie zákazu hrozia pokuty. „V extrémnych prípadoch môže dôjsť k regulovanému prístupu k vode – napríklad vypínanie dodávok vody v určitých časových intervaloch alebo obmedzenie tlaku vody v potrubí. Najprísnejším opatrením je núdzové zásobovanie vodou pomocou cisterien, keď je voda dostupná len na pitie a základnú hygienu,“ vysvetlila.

Foto:
Boris Macko 2
Milan Vaňo v obci Ďurkov je spolu s šesťčlennou rodinou úplne odkázaný na vodu z cisterny.

Problémy na Považí aj východe

Zníženie výdatnosti vodných zdrojov evidujú aj Trenčianske vodárne a kanalizácie, no cisterny zatiaľ do terénu nevyslali. V niektorých lokalitách už zakázali polievanie záhrad a trávnikov, napĺňanie wellness vybavenia, polievanie ihrísk a cestnej zelene či verejných priestranstiev.

„V súvislosti s poklesom výdatnosti vodných zdrojov naša spoločnosť, v zmysle platnej legislatívy, požiadala v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom spolu šesť obcí, aby zabezpečili dočasné obmedzenie užívania pitnej vody na iné ako pitné účely,“ uviedla riaditeľka spoločnosti Barbora Blahová.

Bez problémov s vodou sú Košice, no kritická situácia pretrváva v obciach v okolí metropoly východu – v Ruskove, Ďurkove a Svinici. Východoslovenská vodárenská spoločnosť už nasadila náhradné zásobovanie cisternami a reguluje dodávky pitnej vody.

Z dlhodobého hľadiska sa zlepšenie situácie očakáva až po realizácii pripravovaných investičných opatrení, predovšetkým po prepojení skupinového vodovodu Ruskov – Ďurkov – Svinica na vodárenský systém Starina a posilnení vodárenskej infraštruktúry. „Tento projekt je v súčasnosti v procese schvaľovania. Dovtedy bude stabilita dodávok závisieť aj od vývoja počasia, výdatnosti vodárenských zdrojov a spotreby vody,“ dodala vodárenská spoločnosť.

Napúšťať môžu, ale mimo špičky

Hlavné mesto vďaka výdatným zdrojom a rieke Dunaj problém so zásobovaním pitnej vody nemá. Ako však podotkol hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Matúš Stračiak, evidujú už zníženú výdatnosť vodných zdrojov. Na Záhorí už viaceré úrady vyzvali, aby spotrebu pitnej vody na iný účel obmedzili. V niektorých obciach totiž spotreba vody narástla v porovnaní s dlhodobým priemerom 100-percentne, niekde je to skok o 250 až 350 percent nahor.

„Do 3.7. by obyvatelia týchto obcí nemali vodu z verejného vodovodu používať napríklad na zalievanie trávnikov, umývanie áut, polievanie ulíc alebo napúšťanie bazénov a víriviek. Aktuálne je ale situácia stabilizovaná,“ uviedol Stračiak pre Pravdu.

I keď limitujúce pokyny pre Bratislavu nevydali, „šafáriť“ s vodou by nemali ľudia ani v metropole. Napúšťať bazény alebo zalievať záhrady odporúča vodárenská spoločnosť mimo špičky spotreby, ktorá je v ranných a večerných hodinách. „Vhodné je tiež vykonať mimoriadny odpočet vodomeru, čo zákazníkovi poskytne lepší prehľad o spotrebe a prípadných únikoch vody a po uvedení stavu vodomeru do nášho portálu aj nám lepší prehľad o prípadných únikoch na celej sieti,“ dodal Stračiak.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Bratislavská vodárenská spoločnosť
Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Nitra
voda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.