Hovorca ukrajinského 11. armádneho zboru: Kramatorsk je totemom Doneckej oblasti. Ak by došlo k bitke o mesto, bola by najkrvavejšia
obchodnyregister
2026.05.09.
Ruská armáda bombarduje mestá na východe Ukrajiny. Tie čoraz viac sužujú aj drony. Mestá sa vybavujú ochrannými sieťami.
Tri ruské letecké bomby FAB-250 a ulice v plameňoch. Utorkový útok na centrum mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti si vyžiadal najmenej šesť obetí a takmer dve desiatky zranených.
Mesto vzdialené len 15 kilometrov od frontu sa stáva terčom novej, brutálnejšej taktiky Rusov. Tí sú schopní mesto bombardovať nielen letecky, ale čoraz viac ho zasahujú aj útočnými dronmi, ktoré sa k jeho predmestiam dokážu priblížiť i vďaka využitiu optických vlákien. Charakter vojny v posledných mesiacoch dramaticky zmenil aj vizuál Kramatorska. Na uliciach postupne pribúdajú ochranné siete, v meste narazíte aj na tabule, ktoré civilistov upozorňujú na zvýšené riziko výskytu dronov.
O Kramatorsku, ale aj o susednom Sloviansku sa už niekoľko týždňov hovorí ako o cieli ďalšej ruskej ofenzívy.
Kremeľ sa ani netají tým, že si chce uzurpovať aj ten zvyšok Doneckej oblasti, ktorú majú stále pod kontrolou ukrajinské obranné sily. To, čo sa mu nepodarilo vydupať si počas rokovaní, keď Moskva predostrela požiadavku, aby sa Ukrajinci z Doneckej oblasti sami stiahli, sa teraz snaží docieliť na bojisku.
Drony nad mestom
O situácii v meste aj na úseku frontu pri týchto dvoch mestách, kde sa v roku 2014 podarilo odraziť ruský hybridný útok, sa Aktuality.sk zhovárali s hovorcom 11. armádneho zboru Ozbrojených síl Ukrajiny Dmytrom Zaporožcom.
Zaporožec poukázal na to, ako sa v uplynulých mesiacoch mení charakter frontu. Ten sa postupne stáva neustále sa rozširujúcou zónou smrti – priestorom, kde je akýkoľvek pohyb v dôsledku masového nasadenia dronov prakticky nemožný. Podľa veliteľa ukrajinských Síl bezpilotných systémov Roberta Brovdiho dnes tzv. kill zóna na oboch stranách frontu dosahuje šírku približne 20 až 25 kilometrov.
„Keď do nej vojdete, nie je jasné, či z nej vyjdete von. A to platí pre všetkých. Náš protivník nerobí rozdiel v tom, či ste civilista alebo vojak – ničí všetko, čo sa pohne,“ opisuje Zaporožec.
Prečítajte si tiež:
Fakt, že sa zväčšuje akčný rádius ruských útočných dronov a letectvo je schopné zasahovať mestá pri línii frontu, má devastačný vplyv aj na civilistov. V Kramatorsku a susednom Sloviansku stále žijú desiatky tisíc ľudí, hoci úrady apelujú na presídlenie do bezpečnejších častí Ukrajiny. V niektorých okresoch už mesiace platí nútená evakuácia rodín s deťmi. Počet obyvateľov Kramatorska dramaticky klesol: kým pred vojnou malo toto priemyselné centrum okolo 150-tisíc obyvateľov, dnes v ňom zostáva približne 58-tisíc ľudí.
Dnešné obyvateľstvo tvoria prevažne seniori, ale aj presídlenci, ktorí v Kramatorsku hľadali útočisko po úteku z iných zničených miest a dedín v regióne.
„Civilisti vnímajú, že konečne nastala jar, všetko kvitne a zelená sa. To prináša nádej. V skutočnosti sa však situácia zhoršuje. Vidieť to najmä pri Sloviansku, ktorý je teraz pre Rusov prioritou. Počet leteckých útokov sa zdvojnásobil a drony, najmä tie riadené cez optické vlákno, doletia do ktorejkoľvek časti mesta. Okolie trpí pod údermi FPV dronov a to isté platí pre Kramatorsk,“ hovorí podplukovník Zaporožec.
Zničený obytný dom v meste Kramatorsk.
Zdroj: Stanislava Harkotová/Aktuality.sk
Kramatorsk – totem oblasti
Ruská armáda podľa jeho slov aktuálne zvýšila tlak najmä pri obci Raj-Oleksandrivka neďaleko Slovianska. Podľa ukrajinských vojakov tam okupanti využívajú najmä delostrelectvo a drony typu Molnia-2. Náletmi sa usilujú preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a udržať tempo ofenzívy. Ich cieľom je pravdepodobne obsadiť výšiny pri Sloviansku, čo by im umožnilo strategicky kontrolovať a ostreľovať ukrajinské logistické trasy.
„Rusi nebudú oslabovať tlak. (Mierové) rokovania stíchli, pozornosť sa začala viac orientovať na Blízky východ. Rusi vedia, že im nič nebráni v tom, aby ďalej vyvíjali tlak. Táto útočná kampaň sa začala ešte v roku 2022. Odvtedy sa nezastavili. Je to vyčerpávajúci tlak, ktorí si môžu dovoliť vďaka prevahe v živej sile,“ komentuje Zaporožec.
To, či mestá ako Kramatorsk a Sloviansk ustoja ruský nápor, podľa neho záleží od toho, aké úsilie Rusi nakoniec vyvinú.
„Najmä pokiaľ ide o živú silu. Drony môžu bojovať z jednej aj druhej strany, ale je to príslušník pechoty, kto nakoniec obsadí územie a za ním idú ďalší. Taktické letectvo medzičasom ničí budovy, protivník sa hýbe po vypálenej zemi. Myslím si, že najkrvavejšia bitka tejto vojny – ak k nej dôjde – sa raz môže odohrať za mesto Kramatorsk. V meste je veľa priemyslených objektov, môže držať pomerne dlho. Kramatorsk je totemom Doneckej oblasti,“ hovorí Zaporožec.
Prečítajte si tiež:
Rusi podľa jeho slov už dokonca majú pre Kramatorsk plány – vytvoriť z neho druhé hlavné mesto takzvanej Doneckej ľudovej republiky. „Aj preto neničia toto mesto tak aktívne, na rozdiel od susedného Slovianska. Chápu, že na to, aby sa im podarilo ovládnuť Kramatorsk, musia najskôr zničiť Sloviansk tak, aby tam nebol ani náznak odporu. Mesto ničia taktickým letectvom, delostrelectvom, dronmi. Sloviansk je zároveň jednou z ciest pre logistiku do Kramatorska. Našou úlohou je to, čo hovorí aj hlavný veliteľ, aj minister obrany – ničiť živú silu protivníka,“ komentuje hovorca 11. armádneho zboru.
Ochranná sieť pred dronmi nad cestou na predmestí Kramatorska.
Zdroj: Stanislava Harkotová/Aktuality.sk
Dobyjú Rusi strategickú aglomeráciu v tomto roku?
Rusi podľa amerického vojenského analytika Michaela Koffmana nemajú dostatok síl, aby v tomto roku mohli podniknúť väčší, priamy útok na sloviansko-kramatorskú aglomeráciu. Čo však predstavuje ohrozenie pre dané mestá, je, že by sa ruskej armáde podarilo k týmto mestám kriticky priblížiť a ruské drony by vo väčšej miere lietali nad ich ulicami. „To by viedlo k evakuácii a mestá by zopakovali osud Pokrovska z obdobia prelomu rokov 2024 a 2025. Ukrajina mesto akoby aj kontrolovala, ale to mesto stráca životaschopnosť,“ povedal Koffman v rozhovore pre Suspilne.
Zaporožec zároveň nepredpokladá, že by v danom úseku frontu v Doneckej oblasti hrozili nejaké prelomy.
„Sú málo pravdepodobné. Najmä tam, kde sa protivník nehýbe. Protivník, ktorý stratil tempo, je pre nás cieľ číslo jeden, ktorý neustále ničíme. Napríklad v Časiv Jare dokážu naše jednotky ničiť tylo protivníka na vzdialenosť 15+ kilometrov. Technika tam ani nepáchne, pretože sa boja,“ hovorí s tým, že pokiaľ sa aj nejaká technika priblíži k tzv. kill zóne, ukrajinské vojsko ju vyhľadá a eliminuje. Aj preto si Rusi osvojilo taktiku infiltrácie prostredníctvom malých skupín pechoty a presadli na motorky či štvorkolky.
„Technológie dnes majú takú podobu, že tisícky Rusov budú evidovaní ako nezvestní. Pretože výbušnosť prístrojov a prostriedkov, ktoré používame, z tiel vytvára molekuly. Táto vojna je veľmi krutá. Ale krutí sú aj Rusi, pokiaľ ide o ich správanie sa k nám,“ konštatuje Zaporožec.
Môžu na druhej strane vyraziť niekde do útoku Ukrajinci? Ak by sa ukrajinské jednotky chceli hýbať vpred, museli by mať podľa Zaporožca minimálnu prevahu 3:1.
„Keď si vezmeme súčasnú podobu vojny, tak aj 10:1 by na niektorých úsekoch frontu bolo málo. Môžeme hypoteticky oslobodiť Siversk? Nie, pretože Rusi tam dnes majú príliš veľa síl. Pre nás je dôležitejšie udržať územia (pod ukrajinskou kontrolou) a podnikať protiútoky tak, aby protivník nemal šancu sa niekde zakopať. Keby sa hypoteticky Rusom i podarilo nejako rýchlo preraziť z úseku pri Sloviansku do Charkovskej oblasti, vieme ich rýchlo zastaviť podobne, ako sme to svojho času spravili pri Dobropillji. Po podobných prelomoch je (pre Rusov) ťažké udržiavať dané územia, pretože ich musia neustále zabezpečovať personálom. A nie je to len o ľudských rezervách, ale aj o rezervách dronov, techniky, rušičiek. V takom prípade dokážeme protivníka vytlačiť,“ uzatvára hovorca 11. armádneho zboru.