Hra so slovíčkami, ktorá môže spustiť vojnu. Ako sa Čína chystá dotlačiť Trumpa k ústupkom o Taiwane

Trump prišiel do Číny s delegáciou technologických lídrov a túžbou po rýchlych víťazstvách. Si Ťin pching však stavia na trpezlivosť a rastúci globálny vplyv.

Tohtotýždňová trojdňová návšteva Donalda Trumpa v Číne je prvou cestou úradujúceho amerického prezidenta do Číny od roku 2017. Odvtedy sa toho však za deväť rokov zmenilo mnoho.

Spojené štáty sú zatiahnuté do vyčerpávajúceho konfliktu s Iránom, zatiaľ čo Čína systematicky upevňuje svoju pozíciu globálneho hráča a technologickej superveľmoci.

Dlhoočakávaný samit medzi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom sa dnes o 14. hodine pekinského času začal (8:00 nášho). Toto stretnutie lídrov dvoch najväčších ekonomík sveta prichádza v čase, keď sa rozhoduje o mnohom. Od technologickej studenej vojny cez budúcnosť Taiwanu až po bezprecedentné ústupky vo sfére národnej bezpečnosti – výsledky tohto stretnutia môžu formovať podobu globálneho obchodu a bezpečnosti na ďalšie desaťročia.

Stretnutie za zatvorenými dverami

Podľa oficiálnej tlačovej agentúry Sin-chua sa čínsky prezident už za zatvorenými dverami stretol s Trumpom. Povedal mu, že ak sa otázka Taiwanu vyrieši správne, vzťahy medzi USA a Čínou budú „vo všeobecnosti stabilné“. V opačnom prípade obom krajinám hrozia vzájomné „nezhody a dokonca konflikty, ktoré výrazne ohrozia celé vzájomné vzťahy“.

Čínsky prezident sa po rokovaní krátko stretol aj s americkou podnikateľskou delegáciou, ktorej členmi sú napríklad šéf Tesly Elon Musk alebo generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang. Americké spoločnosti sú podľa neho hlboko zapojené do čínskych reforiem a otvárania sa svetu a obe strany z toho majú prospech.

„Čína bude svoje dvere do vonkajšieho sveta otvárať čoraz viac. Americké firmy budú mať v Číne ešte lepšie vyhliadky,“ uviedol podľa čínskych médií.

Čínsky prezident zároveň pred stretnutím zdôraznil, že Spojené štáty a Čína by mali byť skôr partnermi ako rivalmi.

Americký prezident Donald Trump s čínskym viceprezidentom Hanom Čengom počas príletového ceremoniálu na medzinárodnom letisku v Pekingu v Číne 13. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci

Role sa obrátili

Oficiálnym dôvodom stretnutia je snaha o stabilizáciu vzťahov a prehĺbenie obchodnej spolupráce po turbulentnom období, ktoré vyvrcholilo obchodným embargom na jar minulého roku. Pre americkú administratívu je však prioritou dosiahnuť viditeľné diplomatické a ekonomické víťazstvá.

Trump do Pekingu prináša delegáciu špičkových manažérov vrátane šéfa Tesly Elona Muska, šéfa Apple Tima Cooka či riaditeľa NVIDIA Jensena Huanga, a to s cieľom zabezpečiť čínske nákupy amerických poľnohospodárskych produktov a lietadiel.

Za oponou sa však odohrávajú hlbšie zmeny. V minulosti americkí diplomati prichádzali na summity so zoznamom konkrétnych politických cieľov, zatiaľ čo Čína sa sústredila na symboliku a rešpekt. Dnes sa tieto roly obrátili. Washington, vedený Trumpovou túžbou po mediálne vďačných, no často povrchných rýchlych výhrach, je ochotný robiť ústupky.

Americké a čínske štátne vlajky vejú vedľa portrétu zosnulého čínskeho predsedu Mao Ce-tunga pred návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne v Pekingu 13. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Go Nakamura

Zásadným zlomom bol samit v juhokórejskom Pusane v októbri 2025, kde USA a Čína ukončili vtedajšiu obchodnú vojnu dohodou, ktorá niekdajšiu mocenskú rovnováhu vychýlila. Výmenou za to, že Čína uvoľnila exportné reštrikcie na vzácne zeminy, Spojené štáty stiahli regulácie týkajúce sa kontroly exportu strategických technológií.

V praxi tak Peking získal neformálne právo veta nad tým, ako bude Washington implementovať vlastné opatrenia národnej bezpečnosti. Táto dohoda dodala čínskemu vedeniu obrovské sebavedomie a presvedčenie, že americkú administratívu dokáže bez väčších problémov manévrovať.

Zmenšujúca sa priepasť

Kým USA si stále držia prvenstvo ako najväčšia svetová ekonomika, čínsky rast a reštrukturalizácia môžu čoskoro priniesť zmenu. Z hľadiska nominálneho HDP Medzinárodný menový fond (MMF) predikuje pre rok 2026 americkej ekonomike objem presahujúci 30 biliónov dolárov, teda približne 25 percent globálnej ekonomiky, zatiaľ čo čínska ekonomika by mala dosiahnuť úroveň zhruba 20 biliónov dolárov, teda asi 17 percent globálneho podielu.

Priepasť sa však zmenšuje. Od roku 2017 rástla Čína priemerným ročným tempom 5,48 percenta, čo je viac než dvojnásobok amerického rastu s 2,5 percentami. Pre rok 2026 MMF odhaduje reálny rast HDP Číny na 4,4 percenta oproti americkým 2,3 percentám.

Tieto ukazovatele sa premietajú do reálnej sily napríklad v zahraničných rezervách, keďže Čína disponuje najväčšími devízovými rezervami na svete vo výške viac ako 3,2 bilióna dolárov, ale aj v zlatých rezervách. Hoci USA vedú s oficiálnymi rezervami nad 8 100 ton, Čínska ľudová banka má za sebou rekordnú 18-mesačnú sériu nákupov, čím svoje rezervy navýšila na viac ako 2 300 ton v snahe diverzifikovať svoje portfólio mimo dolárových aktív.

Zlato
Zdroj: AP/Mike Groll

Témou je aj zmena obchodných partnerov. Americké clá a sankcie totiž paradoxne urýchlili čínsku nezávislosť. Export Číny do USA klesol v posledných rokoch o takmer 20 percent. Spojené štáty sú dnes pre Čínu až tretím najväčším obchodným partnerom, hneď za krajinami juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou.

Obrovský rozdiel však pretrváva v životnej úrovni. Očakávané HDP na obyvateľa v USA pre rok 2026 presahuje 94-tisíc dolárov, zatiaľ čo v Číne sa pohybuje len na úrovni 15-tisíc dolárov. To odráža štrukturálne problémy čínskej ekonomiky, ako sú slabá domáca spotreba a kríza v sektore nehnuteľností.

Vojna v Iráne ako lekcia pre Peking

Najočividnejším tieňom vznášajúcim sa nad pekinským samitom je prebiehajúca americko-izraelská vojna proti Iránu známa ako operácia Veľký hnev. Konflikt paralyzoval Hormuzský prieliv, kľúčovú tepnu, cez ktorú prúdi až 20 percent svetových dodávok ropy. Pre čínsku ekonomiku závislú na exporte to znamená vážne komplikácie – napríklad náklady pre čínskych výrobcov využívajúcich petrochemické produkty stúpli pre vysoké ceny energií o 20 percent.

Trumpove vyjadrenia pred odletom do Číny však boli plné protirečení. Kým najprv avizoval dlhé rozhovory o Iráne, vzápätí vyhlásil, že nepotrebuje „žiadnu pomoc s Iránom“ a obavy z globálnej finančnej situácie odmietol s tým, že jeho jedinou motiváciou je zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň.

Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters

Realita je však zložitejšia. Washington prostredníctvom svojich ministrov nenápadne tlačí na Peking, aby využil svoj vplyv na Teherán. Čína totiž zostáva najväčším odberateľom iránskej ropy a spoločne s Pakistanom sa pokúša o rolu mierového mediátora.

Pre Čínu je ale konflikt na Blízkom východe predovšetkým príležitosťou na štúdium. Peking totiž pozorne sleduje, ako sa Spojené štáty trápia s iránskou blokádou. Americké ozbrojené sily museli do regiónu presunúť kapacity z Pacifiku, vrátane skupiny lietadlových lodí a systémov protivzdušnej obrany.

Pentagon podľa obranných analytikov ukazuje vynikajúce taktické výkony, no vojna vysáva americké zásoby sofistikovaných zbraní, ako sú rakety Tomahawk či systémy Patriot, ktoré sú nasadzované proti lacným iránskym útočným dronom. Čína, ktorej raketový arzenál je násobne väčší než iránsky, si uvedomuje, že každá americká raketa vystrelená v Iráne je raketou, ktorá bude chýbať pri odstrašovaní Číny v Indo-Pacifiku.

Americké a čínske štátne vlajky vlajú vedľa portrétu zosnulého čínskeho predsedu Mao Ce-tunga, na Námestí nebeského pokoja pred návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne v Pekingu 13. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Go Nakamura

Technologická vojna a nové výrobné sily

Okrem vojenskej oblasti je ústredným bodom súperenia technológia. Trump prichádza do krajiny, ktorá pod vedením Si Ťin-pchinga masívne investuje do toho, čo nazýva „novými výrobnými silami“. Tieto investície vidieť v mestách ako Čchung-čching, z ktorého sa stalo centrum pre inovácie a výrobu.

Čína si vybudovala dominantné postavenie v strategických sektoroch budúcnosti: čínske spoločnosti v súčasnosti ovládajú viac ako 90 percent globálnej výrobnej kapacity solárnych fotovoltických panelov a vyše 70 percent svetového trhu s batériami pre elektrické vozidlá. V tomto roku navyše štát plánuje naliať okolo 400 miliárd dolárov do vývoja robotiky.

Achillovou pätou čínskeho technologického skoku v oblasti umelej inteligencie a robotiky však zostávajú pokročilé polovodiče. USA si v návrhoch špičkových čipov udržiavajú jasnú dominanciu. Hoci administratíva Joea Bidena v roku 2022 zaviedla prísne kontroly exportu, Donald Trump túto politiku nedávno zmiernil a povolil firme Nvidia predávať Číne určité typy čipov – s výnimkou tých úplne najvýkonnejších.

Jensen Huang
Zdroj: reuters

Prítomnosť CEO Nvidie Jensena Huanga v americkej delegácii naznačuje, že v hre je obrovský výmenný obchod. Čína v súčasnosti spracováva približne 90 percent svetových vzácnych zemín, kľúčových pre moderné technológie vrátane amerických stíhačiek. Peking tak môže kedykoľvek obmedziť dodávky v snahe získať prístup k chýbajúcim čipom.

Horúca otázka: Taiwan

Zrejme žiadny iný bod americko-čínskej agendy so sebou nenesie také obrovské riziko eskalácie ako Taiwan. V Pekingu si jasne uvedomujú, že Trumpov dôraz na osobnú diplomaciu a vnímanie všetkého ako predmetu obchodu otvára priestor na strategické zisky.

Kým v minulosti USA prísne oddeľovali národnú bezpečnosť a podporu Taiwanu od ekonomických rokovaní, dnes Čína prepája ústupky v oblasti obchodu – napríklad spoluprácu pri zastavení toku fentanylu – s požiadavkami na Taiwan.

Americké kroky v tejto oblasti sú ale zmätočné. Na jednej strane Trumpova administratíva schválila v decembri masívny balík zbraní pre Taiwan v hodnote 11 miliárd dolárov a americká armáda naďalej realizuje obrovské vojenské cvičenia s Filipínami a udržiava aktívnu prítomnosť v Juhočínskom mori. Na strane druhej, prezident Trump spochybňuje americkú ochotu ostrov brániť, zaviedol 15-percentné clo na taiwanské tovary a obvinil Taipei z krádeže amerického polovodičového priemyslu.

Ilustračná foto; Televízia v čínskom Pekingu vysiela zábery z vojenských cvičení v okolí Taiwanu.
Zdroj: reuters

Peking sa počas summitu s vysokou pravdepodobnosťou pokúsi dotlačiť Trumpa k zmäkčeniu oficiálnej rétoriky – napríklad od posunu amerického postoja, ktorý nezávislosť Taiwanu „nepodporuje“, k vyjadreniu, že s ňou priamo „nesúhlasí“. Aj keď by išlo skôr o slovnú hračku, takýto krok by americkým spojencom v regióne vrátane Japonska a Južnej Kórey vyslal signál a narušil by dôveru v americké bezpečnostné záruky.

Stretnutie dvoch stratégií

Samit v Pekingu tak bude stretnutím dvoch odlišných strategických prístupov. Spojené štáty doň vstupujú so silnejšou, no vyčerpanou armádou, obrovskou ekonomikou a prezidentom, ktorý uprednostňuje rýchle a mediálne atraktívne víťazstvá.

Čína prichádza s jasne definovaným dlhodobým cieľom, centralizovaným plánovaním, monopolom na kritické suroviny a trpezlivosťou testovať slabiny Západu, ktoré odhaľuje konflikt na Blízkom východe.

Či už stretnutie prinesie obchodné dohody alebo skončí bez zásadnejších spoločných vyhlásení, zmena sa dostaví takmer určite. Spojené štáty a Čína totiž dnes jednajú na pôde, ktorej pravidlá už neurčuje len Washington.