
Smrť 28-ročnej pracovníčky protimorového výskumného ústavu na Sibíri vyvolala otázky, či sa nenakazila pľúcnym morom. Ruské úrady tvrdia, že testy nákazu nepotvrdili, a popreli aj pravosť dokumentu o sprísnených opatreniach v Irkutskej oblasti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prípad sleduje, riziko pre svoj európsky región však zatiaľ hodnotí ako veľmi nízke.
Laborantka Daria Šipilovová zomrela 2. októbra po vážnom zápale pľúc. Pracovala v Irkutskom protimorovom výskumnom ústave Sibíri a Ďalekého východu. Pozornosť vyvolali správy miestnych médií, podľa ktorých mohla prísť do kontaktu s pôvodcom pľúcneho moru pri rozbití skúmavky. Túto verziu opísala agentúra AFP s odvolaním na portál Ľudia Bajkalu a jeho anonymné zdroje. Ide o nepotvrdené tvrdenie.
WHO prípad sleduje
Hovorca WHO Christian Lindmeier v utorok 6. októbra v Ženeve uviedol, že úrady preverujú, či smrť ženy mohol spôsobiť pľúcny mor. Organizácia tak úmrtie na toto ochorenie zatiaľ nepotvrdila.
Podľa predbežného posúdenia, o ktorom informovala AFP prostredníctvom írskej stanice RTÉ, je riziko pre Irkutsk stredné až nízke, pre Rusko ako celok nízke a pre európsky región WHO veľmi nízke. Hodnotenie vychádza z aktuálne dostupných informácií.
Ruské úrady identifikovali kontakty zosnulej a začali ich zdravotne monitorovať. Lindmeier podľa agentúry Anadolu oznámil, že podľa informácií poskytnutých ruskou stranou testy u týchto ľudí nezistili patogény nebezpečných infekčných ochorení.
Anadolu zároveň uviedla, že Rusko už odpovedalo na žiadosť WHO o informácie. Ide o aktualizáciu skoršieho vyjadrenia, podľa ktorého organizácia na oficiálnu odpoveď ešte čakala. WHO situáciu ďalej sleduje a ruským úradom ponúkla podporu.
Rusko poprelo nákazu aj pravosť dokumentu o obmedzeniach
Ruský úrad Rospotrebnadzor tvrdí, že rozsiahle testovanie v tele ženy neodhalilo mikroorganizmy súvisiace s jej prácou. Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa AFP označil príčinu smrti za zápal pľúc neznámeho pôvodu. Ruské úrady tiež ubezpečujú, že epidemiologická situácia v oblasti zostáva stabilná.
Úrad v utorok označil za falošný dokument, ktorý koloval na internete a avizoval sprísnené sanitárne a epidemiologické opatrenia v regióne. Podľa jeho vyjadrenia takéto rozhodnutia neprijal.
Toto popretie však treba odlíšiť od opatrení v konkrétnej nemocnici. Agentúra AP informovala, že nemocnica v Šelechove, kde žena zomrela, bola v karanténe. O karanténe miestnej nemocnice písal aj Reuters. Podľa zástupkyne vedenia Šelechovského okresu Eleny Sofinovej už približne 60 percent ľudí zaradených do karantény prepustili.
Reuters zároveň priniesol vyjadrenie Rospotrebnadzoru, podľa ktorého sa u kontaktov zosnulej nezistili prípady moru. Samotná karanténa nákazu nepotvrdzuje.
Infektologička Ingrid Urbančíková liečila 4-ročného pacienta s tetanom. Ako vyzerá choroba, o ktorej si mnohí myslia, že patrí do minulosti?
Zdroj:
Katarína Ondrejovičová
Pľúcny mor je nebezpečný, včasná liečba však pomáha
Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä u drobných cicavcov a ich bĺch. Človek sa môže nakaziť po uhryznutí infikovanou blchou, pri kontakte s kontaminovaným materiálom alebo vdýchnutím infekčných respiračných častíc.
Pľúcna forma sa môže prenášať medzi ľuďmi a bez liečby môže rýchlo viesť k smrti. WHO však zdôrazňuje, že antibiotiká sú účinné a včasné rozpoznanie ochorenia môže zachrániť život. Pri pľúcnom more uvádza vysokú šancu na zotavenie, ak sa liečba začne do 24 hodín od nástupu príznakov.
V sibírskom prípade zostáva rozhodujúcou otázkou príčina smrti laborantky. Nákaza morom zatiaľ nebola potvrdená a WHO na základe dostupných informácií hodnotí riziko pre európsky región ako veľmi nízke.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
