Hrozila „celosvetová depresia“. Trump vysvetľuje, prečo s Iránom nečakane podpísal dohodu (zahraničný výber)

Iránsky prezident Masoud Pezeškian ukazuje dokument Memoranda o porozumení USA v Teheráne, Irán, 18. júna 2026.
Zdroj: Iránska prezidentská webová stránka/WANA

Čo obsahuje štrnásťbodové memorandum?

Zverejnené detaily „Islamabadského memoranda“, pomenovaného podľa miesta pôsobenia pakistanských mediátorov, odhaľujú široké, no miestami zámerne nejasné kontúry dohody. Jadrom dokumentu je zastavenie paľby na všetkých frontoch a 60-dňové moratórium, počas ktorého majú obe strany vyjednať komplexnú jadrovú a bezpečnostnú zmluvu.

Najvýraznejším prínosom pre trhy je piaty bod memoranda, ktorý zaväzuje Irán k obnoveniu voľného prechodu obchodných lodí cez Hormuzský prieliv. Na obdobie nasledujúcich 60 dní bude prejazd bez akýchkoľvek poplatkov. Iránsky predseda parlamentu a kľúčový vyjednávač Mohammad Bágher Ghálíbáf však štátnym médiám rýchlo zdôraznil, že po uplynutí tohto obdobia sa prieliv nevráti do predvojnového stavu a Teherán bude požadovať poplatky za námorné služby. Tým si Irán ponecháva v rukách obrovskú páku pre nadchádzajúce rokovania.

Pokiaľ ide o jadrový program, Irán v dokumente opätovne potvrdil, že nebude vyvíjať jadrové zbrane. Súhlasil tiež s tým, že svoje zásoby vysoko obohateného uránu, ktoré dosahovali až 60 percent, zmieša a zriedi priamo na svojom území pod dohľadom inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

To však znamená, že Washington upustil od svojej predchádzajúcej požiadavky, aby bol všetok obohatený urán vyvezený za hranice Iránu. Riaditeľ MAAE Rafael Grossi tento vývoj privítal so slovami, že diplomatický rámec je daný a „teraz sa začína technická práca“.

Kontroverzný fond za 300 miliárd

Najväčšie kontroverzie vyvolávajú ekonomické aspekty memoranda. Washington sa zaviazal okamžite uvoľniť sankcie brániace Iránu vo vývoze ropy a ropných derivátov, ako aj sprístupniť viac ako 24 miliárd dolárov zmrazených iránskych aktív nachádzajúcich sa v zahraničí. V konečnej fáze rokovaní by Spojené štáty mali ukončiť všetky typy sankcií, vrátane sekundárnych reštrikcií a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Mimoriadnu pozornosť si vyslúžil bod šesť, ktorý predpokladá vytvorenie rekonštrukčného a rozvojového fondu pre Irán v hodnote neuveriteľných 300 miliárd dolárov. Trump, ktorý v minulosti ostro kritizoval administratívu Baracka Obamu za uvoľnenie 1,7 miliardy dolárov pre Teherán, teraz na G7 čelil priamym otázkam ohľadom tohto fondu.

Americký prezident Donald Trump na pracovnom obede s lídrami krajín G7 a Blízkeho východu počas samitu G7 v Evian-les-Bains vo Francúzsku.
Zdroj: Reuters/Christian Hartmann

Jeho obrana spočívala v tvrdení, že Spojené štáty do fondu „neinvestujú ani desať centov“. Malo by ísť predovšetkým o peniaze štátov Perzského zálivu a súkromných investorov. Predstava, že krajiny Zálivu zafinancujú obnovu štátu, s ktorým nedávno viedli vojnu a ktorý ohrozoval ich infraštruktúru, však vzbudzuje na medzinárodnej scéne prinajmenšom miernu skepsu.

A čo Libanon?

Samit G7 v Évian-les-Bains ukázal, ako sa dynamika vzťahov medzi Európou a USA rýchlo mení. Európski lídri, doteraz veľmi kritickí k Trumpovej vojnovej stratégii, rýchlo prepli. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Európa a USA sú „v rovnakom tíme“ a poprial Trumpovi všetko najlepšie k narodeninám.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, hostiteľ samitu, zohral úlohu mediátora a dokonca zorganizoval večeru vo Versailles. Chcel tým zdôrazniť historický rozmer americko-francúzskych vzťahov a umožniť Trumpovi podpísať dohodu v kráľovskom prostredí. A aj britský premiér Keir Starmer a talianska premiérka Giorgia Meloniová, s ktorými nemá Trump aktuálne najlepšie vzťahy, tiež privítali odblokovanie námorných trás.

Trhlinou dohody však zostáva Libanon. Prvý bod memoranda jasne hovorí o trvalom ukončení vojenských operácií na všetkých frontoch, vrátane Libanonu. Izrael však túto zmluvu nepodpisoval a izraelský premiér Benjamin Netanjahu akékoľvek stiahnutie svojich vojsk z južného Libanonu rázne odmietol s odôvodnením, že hrozba zo strany hnutia Hizballáh trvá.

Vysídlení Libanonci sa vracajú domov, ilustračné foto.
Zdroj: Anadolu via Reuters Connect

Donald Trump bol tak priamo na G7 k Netanjahuovi nezvyčajne kritický. Odkázal mu, že aj keď je nutné brániť sa, „nemusíte zničiť budovu v Bejrúte zakaždým, keď do nej vstúpi niekto z Hizballáhu“. Frustrácia z toho, že izraelská kampaň by mohla ohroziť dohodu s Iránom, je tak hmatateľná.

Od úľavy po rozhorčenie

Reakcie na dokument sa vo svete výrazne líšia. Zatiaľ čo Moskva, Peking, ale aj Katar či Pakistan, ktorí figurovali ako sprostredkovatelia, dohodu vítajú ako krok k stabilizácii trhov, v Spojených štátoch sa zdvihla vlna odporu a viacerí republikáni zúria. Senátor Ted Cruz označil poskytnutie finančnej úľavy Iránu za nezodpovedné a bývalý viceprezident Mike Pence hovorí o „najväčšej zahraničnopolitickej chybe za posledné desaťročia“.

Prečítajte si tiež:

Demokratickí oponenti, zastúpení napríklad senátorkou Jeanne Shaheenovou alebo bývalým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom, argumentujú, že Spojené štáty obetovali svoje páky vplyvu, nedosiahli pôvodné vojenské ciele a vrátili situáciu len do bodu pred začiatkom konfliktu, za čo navyše Iránu bohato zaplatia.

Na strane Iránu panuje opatrný pocit víťazstva. Nový najvyšší vodca, ajatolláh Modžtaba Chameneí, podľa štátnej televízie dokument schválil, hoci poznamenal, že mal na vec „iný názor“. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmaeil Baghaei zdôraznil, že raketový program krajiny zostáva mimo diskusie a akékoľvek nedodržanie podmienok zo strany USA bude mať okamžité následky. Zástupca Hizballáhu, Naim Kásim, označil vývoj za „veľké víťazstvo“ osi odporu.

Modžtabá Chameneí.
Zdroj: Majid Asgaripour/WANA (West Asia News Agency) via REUTERS

Dlhých 60 dní

Dohoda je zatiaľ len úvodom k dlhým vyjednávaniam, ktoré sa pravdepodobne presunú do Švajčiarska. Šesťdesiatdňová lehota stanovená v memorande je totiž pomerne ambiciózna. Pre porovnanie, administratíve Baracka Obamu trvalo dosiahnutie komplexnej jadrovej dohody dvadsať mesiacov. Donald Trump však už avizoval, že ak rokovania zlyhajú, americké sily sa vrátia k bombardovaniu.

Od kritikov v americkom Kongrese, vrátane odchádzajúceho senátora Billa Cassidyho, však prichádza varovanie pred nebezpečným precedensom. Irán sa podľa nich totiž práve naučil, že vydieranie funguje a hrozba uzatvorenia Hormuzského prielivu môže slúžiť aj v budúcnosti proti akejkoľvek vojenskej akcii Západu.

Otázkou zostáva, ako k tejto novej realite pristúpia európski spojenci. Tí sa už zaviazali k hľadaniu ciest na diverzifikáciu energetických trás a posilnenie vlastných strategických zásob, aby do budúcna znížili svoju zraniteľnosť. Počas najbližších dvoch mesiacov sa tak ukáže, či vznikne nová jadrová zmluva, ale aj to, či sa globálna ekonomika dokáže spamätať z niekoľkomesačného vydierania v Perzskom zálive.

Fotografia týždňa:

Palestínčania sedia s výhľadom na stanový tábor, v ktorom sa nachádzajú vysídlené osoby, v Chán Júnis v južnom pásme Gazy, 18. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Ramadan Abed

Čo nás ešte čaká:

• Záver rozpravy vo francúzskom parlamente o návrhu ústavného zákona, ktorý ostrovu Korzika udelí špeciálny autonómny štatút v rámci Francúzskej republiky.
• Záver summitu Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Ruska.
• Pápež Lev XIV. uskutoční oficiálnu pastoračnú návštevu severotalianskeho mesta Pavia, kde sú uložené ostatky svätého Augustína, jedného z najvýznamnejších kresťanských teológov a učencov.
• Krajne pravicová strana Britain First vyzvala na pochod za masové deportácie. Miestna polícia sa pripravuje sa na masívne protidemonštrácie.
• V Kolumbii sa uskutoční druhé kolo prezidentských volieb, do ktorého postúpili nezávislý pravicovo orientovaný právnik a podnikateľ Abelardo de la Espriella a ľavicový senátor Iván Cepeda.
• Uskutoční sa ďalší protestný pochod na podporu verejnoprávnych médií, ktorý organizuje spolok Milion chvilek. Tentoraz je naplánovaný k dianiu okolo Českej televízie.