Iba tri kilometre diaľnice, no kolóny cez dve mestá. Najviac zaťažená tepna má po prestavbe, čo ešte čaká motoristov?

Väčšina prác na D1 je už hotová, jej vybudovanie však nebolo jednoduché.  

Východný vstup do Bratislavy je asi najviac skloňovaním bodom diaľnice D1, ktorá vedie doslova naprieč Slovenskom – spája východ krajiny so západom. Trasovanie cez Trnavu, Trenčín, Žilinu a Prešov až na východ z nej však robí skúšku trpezlivosti pre desaťtisíce vodičov. Denne na nej pri hlavnom meste bojujú najmä pendleri zo Senca a Trnavy. V čase rannej a poobednej špičky tak vznikajú zápchy na niekoľko kilometrov.

„Pôvodné riešenie D1 v úseku pri Bratislave už dlhodobo kapacitne ani technicky nevyhovovalo. Diaľnica bola navrhnutá pre výrazne nižšie intenzity dopravy, než aké dnes reálne obsluhuje. Zároveň tu dochádzalo ku kolíziám medzi tranzitnou dopravou a lokálnymi napojeniami – najmä v úseku medzi Zlatými Pieskami a Triblavinou. To spôsobovalo časté dopravné zápchy a zvyšovalo riziko nehôd,” vysvetlil Michal Feik, odborník na dopravu.

Z toho dôvodu prišlo rozhodnutie úsek prekopať a rozšíriť ho v konečnej podobe až na osem jazdných pruhov – štyri v smere do Bratislavy a ďalšie štyri z ťahu od Senca a ďalej. Oficiálne ide o rozšírenie z Bratislavy na Triblavinu pred Pezinkom, pričom súčasťou je aj pripojenie diaľnice na D4 smerom na Jarovce.

Práce sa naplno rozbehli ešte v roku 2021. Cieľom bolo a stále je oddeliť lokálnu dopravu od tranzitu a znížiť kolóny. Projekt však prebieha za plnej prevádzky, čo jeho realizáciu výrazne predlžuje a vodiči tak obmedzenia pociťujú už niekoľko rokov.

Projekt pôvodne rátal s rýchlejším dokončením, ale v realite ho posunuli najmä zložité prekládky sietí a infraštruktúry, koordinácia veľkého počtu mostov a vetiev križovatky D1×D4, ale aj dočasné odklony dopravy, rovnako ako rozdelenie na etapy. K tomu sa pridali aj verejné obstarávania a priebežné úpravy projektu.

„Jednotlivé fázy projektu sa samozrejme neobišli bez obmedzení, aj keď sa celá organizácia stavby riadila pravidlom minimálnych zásahov do živej premávky. Motoristom však ďakujeme za trpezlivosť. Mechanizmy zo stavby ešte síce neodchádzajú, ale dopad výstavby na samotnú premávku už bude nižší,“ povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček.

Hoci išlo iba o necelý štvorkilometrový úsek v oboch smeroch, práce ovplyvnili premávku až po bratislavský Prístavný most, kde sú kolóny bežné. Tým, že stavba prebieha a ešte aj bude za plnej premávky, takto pretlakovaná trasa ukázala šoférom svoje limity ešte viac.

„Projekt ešte nie je úplne dokončený, stále chýba dobudovanie štyroch prepájacích vetiev medzi diaľnicami D1 a D4. Až po ich úplnom sprevádzkovaní bude vidieť celkový efekt tejto stavby. Faktom však je, že prvé pozitívne zmeny už badať, a to najmä v podobe plynulejšieho prejazdu a menšieho počtu kritických situácií. Osobne veľmi vítam zákaz tranzitu nákladnej kamiónovej dopravy cez Prístavný most, čo predstavuje viac ako 2-tisíc kamiónov denne,” pripomenul Feik.

Ťah na D1, ktorý sa rekonštruoval v najväčšej miere, je však už otvorený v oboch smeroch od konca apríla tohto roka. „Motoristi už jazdia po zrekonštruovanej a rozšírenej D1 aj v smere von z hlavného mesta, vedených po pôvodnom telese diaľnice. Diaľničný východ z Bratislavy je tak zásadne jednoduchší, prehľadnejší, bezpečnejší a komfortnejší,” uviedla mediálna komunikácia NDS.

Postavili novú diaľnicu

Na prvý pohľad sa zdá, že išlo iba o miernu úpravu, no časť diaľnice, ktorá je súčasťou oveľa väčšej siete, bola nahradená. „Pokrok na stavbe nám umožnil ešte v preddovolenkovom období otvoriť pôvodný ťah D1 aj v smere na Trnavu. Hovoríme síce, že ide o zrekonštruovanú D1, reálne sa však pôvodná diaľnica v podstate zbúrala a postavila nanovo,” uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer).

Proces prebiehal tak, že sa rozoberal nielen pôvodný asfalt, ale aj budovali nové mosty. Tým, že diaľničiari nielen rekonštruovali, ale aj rozširovali cestu o kolektory za plnej prevádzky, práce boli o to náročnejšie. Cieľom bolo rozšíriť kapacity diaľnice, ktorá nával zo satelitných miest a obcí nezvládala a zároveň trasu sprehľadniť práve prídavnými, zaraďovacími pruhmi.

Spomenuté kolektory pribudli pozdĺž hlavnej cesty, pričom ich prínos je citeľný. Zbierajú autá, ktoré sa na diaľnicu idú pripojiť, alebo naopak z nej odpojiť – tým, že sú dostatočne dlho oddelené, neblokuje sa hlavná línia. Vodiči sa tak na diaľnicu nezaraďujú priamo do rýchlych pruhov, ale najprv prechádzajú zbernými vetvami. Trasa má svoj vlastný pruh paralelne s diaľnicou.

Zvyšuje sa tak aj bezpečnosť, pretože už nemusia kľučkovať a pribrzďovať, aby sa začlenili. Miestna premávka práve do a z práce či školy tak už neblokuje idúce vozidlá po D1, čím zostane viac kapacity pre tranzit.

Foto: Michal Feik

Pohľad na výstavbu D1xD4 – marec 2024. Pohľad na výstavbu D1xD4 – marec 2024.

Navyše, práce obsiahli aj prestavbu križovatiek (najmä pri Vajnoroch a Zlatých Pieskoch), ale potrebná bola aj rekonštrukcia mosta – nad železnicou pri Vajnorskom jazere. K tomu sa pridala aj výstavba kompletne novej križovatky, spojnice s D4. Tá patrí svojím rozsahom k jednej z najkomplexnejších stavieb v krajine, keďže sa vďaka nej doprava z dvoch diaľnic D1 a D4 neprepletá na jednej úrovni. Práve to by spôsobovalo kolóny a nehody.

Tým, že jej postupne pribúda niekoľko vetiev, dá sa z nej odbočiť a priamo sa napojiť na D4. Tranzit sa tak presmeruje mimo hlavné mesto, keďže časť dopravy už nepôjde cez jeho “vnútro”. Zníži sa aj tlak na výjazdy v rámci mesta, teda sa premávka upokojí.

D1 pri Bratislave je síce otvorená, ale spomenutá križovatka D1×D4 sa stále dokončuje po etapách – celkovo totiž potrebuje 18 mostov. Plný efekt sa preto prejaví až po dokončení celého projektu. Najbližšie sa má otvoriť vetva Rača – Trnava už tento mesiac, ktorá zlepší výjazd z Bratislavy smerom na východ a odľahčí úsek pri Zlatých pieskoch a Vajnoroch.

Zároveň sa ešte dokončuje križovatka D1×D4 pri severe Ivanky pri Dunaji, kde zatiaľ funguje len polovica – štyri z osem vetiev. V závere apríla rezort dopravy otvoril výjazd zo Seneckej cesty, po tom, ako diaľničiari dokončili práce na moste nad vlakom.

„Motoristi sa tak už bez obmedzení dostanú na diaľnicu D1 z cesty I/61 pri Vajnorskom jazere v smere na Trnavu. Zároveň je opäť otvorená aj vetva z D1 na D4 v smere na Jarovce. Najnovšie sa jazdí už iným spôsobom, ako boli vodiči doposiaľ zvyknutí. Na diaľnicu D1 sa už pripája prostredníctvom nového kolektora,” objasnil Feik. Postupne sa do júna majú spustiť aj ostatné ramená, aby sa dalo medzi D1 a D4 prechádzať vo všetkých smeroch bez obchádzok a zdržaní.

D4 je v podstate bratislavským obchvatom, trasou okolo hlavného mesta. Jej prínosom je najmä odľahčenie Bratislavy od tranzitnej dopravy, ktorá dnes často prechádza cez mesto alebo vnútorné diaľničné okruhy (najmä D1 a mestské radiály). Okrem toho však prepája nielen diaľnicu D1 na severe a východe, ale aj rýchlostné cesty na západe na Rakúsko a Jarovce či Maďarsko.

Čítajte viac Veľká úľava pre tisíce vodičov: Sprejazdnili obnovený úsek D1 pri Bratislave v smere na Trnavu

Aj keď sú obe diaľnice dôležité samé o sebe, ich prepojenie križovatkou je zásadné, spolu tvoria jeden funkčný systém. Najdôležitejšia časť projektu, križovatka D1×D4 totiž prepája tranzit idúci cez celé Slovensko mimo Bratislavy tak, že presúva ťažkú dopravu z vnútorných ťahov na obchvat – odkláňa kamióny z mesta, čím sa znižujú zápchy. No zároveň nejde iba o to, že tvorí uzavretý polkruh mesta, ale zlepší aj spojenie krajiny s Rakúskom a Maďarskom.

„Postupné sprevádzkovanie jednotlivých vetiev znamená, že dopravné toky zatiaľ nefungujú v optimálnom režime. Niektoré smery sú stále vedené provizórne, čo znižuje celkový prínos projektu. Po dokončení zvyšných vetiev sa zlepší napojenie východnej časti Bratislavy a jej okolia na diaľnicu D1, rovnako ako sa odkloní tranzit na D4. Pomôže najmä motoristom z Rače, Svätého Jura, Pezinka, ale aj z mestskej časti Vajnory, Chorvátskeho Grobu, Ivanky pri Dunaji či Bernolákova,” uzavrel Feik.

Rozšírenie D1 síce prináša vodičom citeľnú úľavu, no nejde o definitívne riešenie dopravných problémov. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že vyššia kapacita ciest často priláka viac áut a zápchy sa vrátia. Dlhodobé riešenie je preto skôr v rozvoji vlakov, ktoré je kapacitnejšie a spoľahlivejšie – lebo nestoja v kolónach. Kľúčové budú aj záchytné parkoviská a prestupné terminály, bez ktorých sa dopravné zaťaženie nepodarí trvalo znížiť.