Ignorujú médiá ekonomické úspechy Slovenska? Opýtali sme sa expertov na skutočnú pravdu o našom hospodárstve

Pochopiteľne, na skutočné dobiehanie by sme potrebovali výrazne dynamickejší rast. Je však dôležité hovoriť viac aj o veciach, ktoré sa podaria, pretože aj tak sa buduje dôvera v krajinu, čo je nevyhnutným predpokladom budúceho úspechu. Z konkrétnejších vecí by som v poslednom období vyzdvihol napríklad to, že v Poprade pribudla najväčšia robotická lakovacia linka pre nákladné železničné vozne v EÚ.

Je to investícia do modernejšej výroby, vyššej kvality, lepších pracovných podmienok a práce s vyššou pridanou hodnotou. Slovenský priemysel nie je len lacná pracovná sila, ale vie sa posúvať, automatizovať a robiť veci na európskej úrovni. Vo fragmentovanejšom svete to bude kľúčové.

2. Je pravda, že verejný dlh Slovenska je stále nižší ako priemer eurozóny. Samotné porovnanie s priemerom eurozóny však nestačí. Eurozóna zahŕňa aj krajiny s historicky veľmi vysokým dlhom, napríklad Taliansko, Grécko, Francúzsko či Belgicko. To, že niektoré krajiny majú dlh vyšší, ešte neznamená, že Slovensko pred sebou nemá žiadnu výzvu. Samostatnou kapitolou by bolo porovnanie čistého dlhu krajín.

Okrem toho je pri dlhu dôležitá nielen jeho aktuálna výška, ale aj trend. A ten je pre Slovensko nepriaznivý. Dlh je už nad hranicou 60 % HDP, deficit zostáva vysoký a podľa prognóz má zadlženie ďalej rásť. Slovensko zatiaľ nie je v dlhovej kríze, ale problém s verejnými financiami je ďalej na stole.

Problémom nie je len dnešná úroveň dlhu, ale kombinácia slabého rastu, vysokého deficitu, rastúcich úrokových nákladov a demografických tlakov. Ak ekonomika rastie pomaly a štát si zároveň dlhodobo požičiava veľa peňazí, priestor na zvládanie budúcich kríz, investície či sociálne politiky sa významne zužuje.

3. Domnievam sa, že obraz je zmiešaný, s prevahou varovných správ. Pozitívne je, že ekonomika neklesá, trh práce zostáva napriek istému ochladeniu relatívne odolný, reálne mzdy rastú a Slovensko má stále istú schopnosť priťahovať významné priemyselné investície. Slovensko má silné stránky: priemyselnú tradíciu, polohu v strede Európy, vybudované dodávateľské reťazce a kvalifikovanú pracovnú silu.

Rast ekonomiky je však utlmený a naša konkurencieschopnosť sa zhoršila. Biznisový model postavený na lacnej a kvalitnej pracovnej sile narazil na svoje limity. Slovensko potrebuje investovať do produktivity, infraštruktúry, vzdelávania, energetiky a inovácií, ale zároveň musí konsolidovať verejné financie. Pri slabom ekonomickom raste a v prostredí, kde nám externý vývoj nepomáha, je to oveľa ťažšie.

Príjmy a výdavky verejnej správy (mld. €)
Zdroj: RZZ

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ)

1. V nedávnych mesiacoch mierne klesla nezamestnanosť na Slovensku. Po lokálnom vrchole v januári vidíme už štyri mesiace mierny pokles. Potvrdzuje sa, že sila nášho trhu práce je už niekoľko rokov tou najpozitívnejšou stránkou našej ekonomiky. Napriek pomalému hospodárskemu rastu už druhý rok po sebe, napriek konsolidácii, napriek negatívnym šokom zo zahraničia – nezamestnanosť sa drží okolo 6 %.

Očakávame, že aj najbližšie tri roky bude niekde blízko 6 %. Historicky najlepšie hodnoty, ktoré sme mali koncom roka 2024 a začiatkom roka 2025, tak zostávajú viac-menej na dosah.

2. Slovenské verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Občania si to veľmi dobre uvedomujú, nepresvedčí ich vytrhávanie z kontextu jedno číslo, podľa ktorého sú na tom iné krajiny ešte horšie. Vidíme to na nízkom indikátore dôvery spotrebiteľov, na nízkych investíciách domácností, ale aj na dlhodobých rozhodnutiach, ako napr. minuloročnej rekordne nízkej pôrodnosti – ľudia na Slovensku majú obavy o budúcnosť. Rizikový stav verejných financií je jednou z príčin.

Hlavný indikátor RRZ o zdraví verejných financií – ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti – sa minulý rok vrátil do stavu vysokého rizika. Na úrovni 5,5 % nám hovorí, že štát by mal ušetriť asi 8 miliárd eur.

Naše verejné deficity sú v šiestich z posledných siedmich rokov cez 4 %, z toho štyri roky vyše 5 % HDP. Náš dlh prudko rastie. Dlh o dva roky pravdepodobne presiahne 70 % HDP a o ďalších 10 rokov 100 % HDP. Jednoducho, súčasné nastavenie nie je vôbec dobré. Aktuálne je naším najväčším problémom vysoký deficit, ale ak s tým nič neurobíme, už onedlho bude aj dlh obrovským problémom. Priam astronomickým – o 10 rokov hovoríme o dlhu s 11 nulami.

3. Žiaľ, v poslednom období počúvame skôr zlé správy. Len za posledné tri roky – energokríza s vysokou infláciou, potom nezmyselné clá americkej administratívy, protirastovo namierená domáca konsolidácia, strata exportných trhov kvôli tvrdej čínskej konkurencii, tento rok vojna v Iráne a znovu vysoké ceny energií.

Pritom slovenská aj európska ekonomika majú silné stránky. Stále patríme k najprosperujúcejšej časti sveta a pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo za posledných 30 rokov, by nám väčšina iných krajín závidela. Lenže pomalý rast až stagnácia posledných rokov nám ukazujú, že budúcnosť nebude až taká ružová, ako sme dúfali.

Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB

1. Poklesli ceny ropy, a preto snáď môžeme dúfať v rýchlejšie znižovanie cien pohonných látok na domácom maloobchodnom trhu. Udialo sa to najmä kvôli upokojeniu situácie na Blízkom východe. Snáď sa podarí dostať dopravu naprieč Hormuzom do štandardného režimu a pomôže to medzinárodnému obchodu, najmä situácii na trhu s komoditami. Pre Európu aj pre nás je to dôležité napríklad v súvislosti s letným napĺňaním plynových zásobníkov na ďalšiu zimnú sezónu.

2. Vládny dlh narastá na historické rekordy. Zároveň je na strane financovania stále väčšia závislosť od financovania zo zahraničia nerezidentmi. Dlh tlačí hore vysoký deficit, úrokové náklady a prispieva k tomu aj slabý ekonomický rast. Dlh sa stáva problémom v momente, keď začnete mať problém ho ufinancovať. Preto potrebujete mať ekonomiku v dobrej kondícii, ktorá je dostatočne konkurencieschopná a schopná generovať dostatočné príjmy do rozpočtu.

V momente, keď stratíte dôveru investorov, tak začnete mať problémy s financovaním a udržateľnosťou dlhu. Krajiny v EÚ majú rôzne vysoký dlh, ale sú často aj oveľa väčšie, bohatšie a konkurencieschopnejšie ako Slovensko. Nemôžeme si preto dovoliť smerovať k úrovni dlhu, akú majú oveľa vyspelejšie krajiny, ako napríklad Taliansko či Belgicko.

Zároveň začneme už v relatívne blízkej budúcnosti rýchlejšie starnúť a začnú nám pribúdať seniori, čo ešte viac zvýši tlak na náš rozpočet. Musíme byť preto oveľa zodpovednejší. Potrebujeme posilniť medzigeneračnú solidaritu, pretože práve mladá generácia vytvára hodnoty a príjmy do rozpočtu na financovanie dôchodkov.

3. Slovensko má už druhým rokom hospodársky rast pod jedným percentom. Na trhu práce sa objavujú problémy a inflácia sa drží okolo 4 percent. V aktuálnom rebríčku medzinárodnej konkurencieschopnosti sme síce neklesli, ale sme už iba len niekoľko priečok od dna. Naši mladí ľudia smerujú za vzdelaním v nemalej miere do zahraničia a diery na trhu práce plátame skôr príchodom nekvalifikovaných migrantov.

Potrebujeme vo väčšej miere naštartovať investície do inovácií. Dlh smeruje nahor napriek tretiemu konsolidačnému balíčku. Nie sú to neriešiteľné problémy, ale budú si vyžadovať sústredené úsilie, odhodlanie a smart riešenia.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov

1. Ekonomika je o ľuďoch a pre ľudí, preto je podľa mňa výbornou správou, že v posledných rokoch sa začal aj napriek mnohým problémom v priemysle stabilizovať ponovembrový pokles členskej základne odborov. A hoci sme v posledných rokoch absolvovali množstvo kríz, tak aktuálny pokles členskej základne je na úrovni 0,1 %.

Druhou dobrou správou, ktorá ma napĺňa optimizmom, je to, že od roku 2022 do roku 2025 narástol počet základných odborových organizácií zo 4751 na 4845. Zdá sa, že pracujúci na Slovensku začínajú chápať, že sociálny dialóg a pokrytie kolektívnymi zmluvami pomáhajú nielen im ako členom, ale prispieva to aj k stabilizácii ekonomiky.

Paradoxne, najmä vo verejnom sektore, „pomohol“ fakt, že štát odmietol naplniť dohodu o raste miezd o 5 %, čo sa odrazilo na nepodpísaní kolektívnych zmlúv.

2. Už pred prvou vlnou konsolidácie sme spolu s kolegom Antonom Marcinčinom upozorňovali, že hoci je konsolidácia nevyhnutná, tak nesmieme zabúdať na potrebu investícií, a to nielen s ohľadom na obrovský, viac ako 40-miliardový investičný dlh, ale aj s ohľadom na fakt, že potrebujeme opustiť náš rastový hospodársky model postavený na nízkych mzdách a závislom postavení našej ekonomiky. To by si však vyžadovalo zásadné zmeny v politikách, od hospodárskej a priemyselnej cez daňovú až po dokončenie reformy samospráv a decentralizácie.

Obrovským dlhodobým problémom Slovenska je aj fakt, že eurofondy nevyužívame prioritne na investície do našej budúcnosti, ale z veľkej časti ich používame na bežnú prevádzku štátu. A toto je zároveň problémom samotného dlhu. Náš dlh nepatrí medzi najvyššie, dokonca sme aj pod priemerom EÚ – a to, či je to problém, alebo nie, závisí najmä od toho, na čo náš dlh používame. Je veľký rozdiel, či si dlhom len kupujeme čas, alebo jeho rast využijeme na produktívne investície, ktoré nám prinesú rozvoj a následne znižovanie dlhu.

3. Samozrejme, že ak chceme, nájdeme pozitíva, rovnako ako negatíva. Ak sa na našu krajinu pozrieme komplexne, tak vidíme aj neodškriepiteľný rozvoj, no vidíme aj problémy, ktoré nás držia pri zemi a aktuálne viac-menej stagnujeme. Najhoršie je, že namiesto skutočnej diskusie, ako z toho von, tu máme hlúpe hádky o tom, ako sa treba vrátiť ku skrachovaným reformám a politikám realizovaným po roku 2002, alebo ako tu za všetko môže nejaký konkrétny politik.

Namiesto skutočnej debaty, ako opustiť náš závislý hospodársky model postavený na PZI a periférnom postavení v dodávateľských reťazcoch, siahame k jednoduchým riešeniam, ktoré síce dobre znejú, ale v skutočnosti nič neriešia. Aktuálne tu máme víziu spracovanú SAV a túto jeseň sa pripravuje aj strategický dokument k tejto vízii. A presne o tom by sme mali všetci spolu diskutovať, pretože nám, ak nechceme upadať, nezostane nič iné, ako sa dohodnúť, čo a ako budeme z tých návrhov z dokumentu SAV realizovať. A tu je to aj zodpovednosť politikov. Pretože aj napriek antipatiám sa budú musieť na niečom udržateľnom dohodnúť – ak im záleží na budúcnosti tejto krajiny.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

1. Relatívne stabilný trh práce, kde sa nezamestnanosť (napriek miernemu nárastu v posledných mesiacoch) drží na nízkych úrovniach. A stabilný záujem investorov o slovenský štátny dlh – opäť „relatívne“, pretože síce výnos sa už 3 roky drží na hodnote zhruba 3,6 %, ale zároveň je rovnaký, aký má Taliansko, a vyšší, aký má Grécko.

2. Výška dlhu je druhotný problém, prvotný problém je jeho udržateľnosť. To je hlavná výzva Slovenska – že bez zásadných zmien vo verejných financiách nevieme nárast dlhu v nasledujúcich rokoch zastaviť. Ako som napísal vyššie, zatiaľ dôveru investorov máme, hoci sa z pohľadu požadovaného výnosu za riziko pohybujeme v skupine krajín, ako je Taliansko.

No strata dôvery môže prísť s 1 – 2 „zlými“ rozpočtami, prípadne so zhoršením globálnej ekonomickej situácie. Pripomínam, že Írsko v roku 2008 zbankrotovalo s dlhom vo výške 25 % HDP. Ďalším problémom je, že Slovensko na rozdiel od Poľska či Bulharska (teda krajín, ktoré majú takisto veľmi vysoké deficity) nepremieňa nový dlh na ekonomický rast.

3. Ak nepoužijeme žiaden benchmark, tak bude hodnotenie subjektívne. Preto sa pri hodnotení situácie pozerám na ekonomiky, ktoré sú nám najbližšie – teda „východných“ členov EÚ, od Estónska cez Česko až po Bulharsko. Pri tomto porovnaní vidieť, že v mnohých ekonomických parametroch patríme skôr do spodnej polovice než do tej hornej. Či už je to veľkosť deficitov, veľkosť hospodárskeho rastu, prílev investícií alebo rast reálnych miezd a životnej úrovne.