Irán pohrozil veľkým útokom. Izrael má na muške strategický kopec, rakety už leteli aj na Kuvajt

Napätie medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi sa opäť stupňuje na viacerých frontoch. Teherán varoval Washington, že rozsiahla izraelská ofenzíva proti strategickému horskému hrebeňu Alí Táhir na juhu Libanonu by vyvolala silnú iránsku odvetu. Súčasne iránske sily pokračujú v útokoch proti americkým vojenským cieľom v Perzskom zálive, pričom vo štvrtok ráno čelil raketám a dronom aj Kuvajt.  

Podľa troch regionálnych predstaviteľov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, Irán svoje varovanie Spojeným štátom poslal už v polovici augusta prostredníctvom Ománu, ktorý dlhodobo vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Teheránom.

Irán mal Američanom oznámiť, že prípadná plnohodnotná izraelská ofenzíva proti hrebeňu Alí Táhir bude nasledovaná rozsiahlym iránskym útokom. Izrael podľa zdrojov Reuters plánovanú operáciu napokon odložil pod tlakom Washingtonu.

Práve táto reakcia podľa agentúry poukazuje na pokračujúce priame zapojenie Iránu do bojov na juhu Libanonu. V oblasti sa po boku militantného hnutia Hizballáh pravdepodobne nachádzajú aj príslušníci iránskych síl. Hizballáh sa k ich prípadnej prítomnosti odmietol vyjadriť.

Strategický kopec v centre bojov

Horský hrebeň Alí Táhir patrí medzi kľúčové body súčasných bojov. Týči sa nad časťou juhovýchodného Libanonu a už niekoľko týždňov je dejiskom stretov medzi izraelskou armádou a Hizballáhom.

Podľa libanonských bezpečnostných zdrojov vybudovalo militantné hnutie vo vnútri kopca rozsiahle podzemné priestory, ktoré môžu slúžiť ako veliteľské centrum aj sklad zbraní.

Hizballáh opakovane tvrdí, že má Alí Táhir naďalej pod kontrolou. Izraelská armáda, naopak, verejne označila hrebeň za jeden zo svojich hlavných operačných cieľov.

Teherán už začiatkom júna odpovedal raketovými útokmi smerom na Izrael po izraelských úderoch proti Hizballáhu na predmestí Bejrútu.

Nová vlna konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom sa rozhorela začiatkom marca, keď libanonské hnutie vyslalo rakety a drony proti Izraelu v reakcii na začiatok americko-izraelských útokov proti Iránu.

Izraelská armáda následne spustila intenzívne bombardovanie viacerých oblastí Libanonu vrátane Bejrútu a začala aj pozemnú inváziu na juh krajiny. Rozsiahle územia zostávajú pod izraelskou kontrolou a časť miestneho obyvateľstva bola vysídlená.

Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva si najnovšia vlna bojov od začiatku marca vyžiadala najmenej 4 300 obetí.

Izraelská operácia v pohraničnom meste

Napätie vo štvrtok zvýšila aj operácia izraelských jednotiek v juholibanonskom meste Haltá. Libanonská agentúra NNA a denník L’Orient-Le Jour informovali, že izraelskí vojaci nadránom vstúpili do mesta, obkľúčili niekoľko domov a zadržali približne 15 obyvateľov.

Medzi zadržanými mal byť aj člen miestnej rady. Viacerým ľuďom zároveň vojaci zabránili opustiť svoje domovy. Cieľ operácie ani ďalší osud zadržaných neboli bezprostredne známe.

Haltá leží v takzvanej nárazníkovej zóne na juhu Libanonu, ktorú podľa libanonských zdrojov kontroluje Izrael. Územie má zaberať viac ako 600 štvorcových kilometrov, teda približne šesť percent rozlohy krajiny.

Mesto administratívne patrí pod obec Kfár Šúbá, kde sa izraelské jednotky podľa miestnych médií podobných operácií dopustili už v minulosti.

K ďalšiemu vyostrovaniu pritom dochádza napriek diplomatickým snahám o ukončenie bojov. Libanon a Izrael 26. júna oznámili rámcovú dohodu, ktorá počíta so stiahnutím izraelských síl z juhu Libanonu výmenou za odzbrojenie Hizballáhu.

Samotné hnutie pri dohode nebolo a priame rokovania odmietlo. Izrael a Libanon odvtedy absolvovali niekoľko kôl rozhovorov, naposledy začiatkom augusta v Ríme.

Irán útočí na americké základne v Kuvajte

Konflikt sa zároveň šíri aj ďalej do regiónu. Kuvajt vo štvrtok ráno oznámil, že čelí iránskym raketovým a dronovým útokom. Irán uviedol, že ich terčom sú americké vojenské základne.

„Kuvajtská protivzdušná obrana v súčasnosti čelí nepriateľským raketovým a dronovým útokom v dôsledku opovrhnutiahodnej iránskej agresie,“ oznámila kuvajtská armáda na sociálnej sieti X.

Útoky potvrdila aj iránska štátna televízia. Podľa nej ide o odvetu za americké operácie proti Iránu.

Obnovená výmena úderov medzi Washingtonom a Teheránom sa začala v nedeľu po približne mesiaci relatívneho pokoja. Spojené štáty zaútočili na iránsky ostrov Lárak v strategicky mimoriadne dôležitom Hormuzskom prielive.

Irán následne začal útočiť na ciele v štátoch, kde majú Spojené štáty vojenské základne. Okrem Kuvajtu ide podľa dostupných informácií o Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Jordánsko a Irak.

Americké útoky na iránske územie si podľa tamojších médií v utorok večer vyžiadali 19 obetí. Štyria ľudia mali zahynúť pri zásahu svadobnej oslavy.

Trump upokojil trhy, ropa zlacnela

Hoci vojenské napätie zostáva vysoké, svetové finančné trhy vo štvrtok reagovali miernym upokojením. Ceny ropy klesli po tom, ako americký prezident Donald Trump naznačil, že najnovšia séria amerických útokov proti Iránu zrejme nebude dlhodobá.

Na otázku, ako dlho by bombardovanie mohlo pokračovať, v stredu odpovedal: „Nemyslím si, že príliš dlho.“

Jeho vyjadrenie zmiernilo obavy investorov z dlhšieho konfliktu v oblasti Hormuzského prielivu, ktorým prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou a plynom.

Po amerických útokoch na iránske ciele pritom ropa v predchádzajúcich dňoch zdražela až o desať percent. Trhy sa obávali, že ďalšia eskalácia by mohla narušiť prepravu energetických surovín, zvýšiť infláciu a prinútiť centrálne banky k prísnejšej menovej politike.

Severomorská ropa Brent vo štvrtok klesla o 1,2 percenta na 94,45 dolára za barel. Americká ropa WTI stratila 1,1 percenta a obchodovala sa za 90,01 dolára.

CNN s odvolaním sa na amerických predstaviteľov zároveň informovala, že americká armáda sprevádzala cez Hormuzský prieliv 40 obchodných lodí prevážajúcich spolu 18 miliónov barelov ropy. Podľa televízie ide o najväčšiu takúto operáciu od začiatku vojny.

K upokojeniu finančných trhov prispeli aj slabšie údaje z americkej ekonomiky. Tvorba pracovných miest v súkromnom sektore v auguste zaostala za očakávaniami a spomalila oproti predchádzajúcemu mesiacu. Menej, ako sa čakalo, bolo aj voľných pracovných miest.

Údaje znížili obavy, že americká centrálna banka Fed bude nútená zvyšovať úrokové sadzby. Investori teraz čakajú najmä na piatkovú správu o vývoji zamestnanosti a na budúcotýždňové údaje o inflácii. Fed má o úrokových sadzbách rozhodovať 16. septembra.

Na Wall Street v stredu posilnili všetky tri hlavné indexy a vo štvrtok sa pozitívna nálada preniesla aj na väčšinu ázijských búrz. Rástli trhy v Soule, Sydney, Singapure, Manile, Bombaji, Bangkoku či Jakarte. Tokio a Hongkong mierne oslabili, zatiaľ čo Šanghaj zostal takmer bez zmeny.

Témy:
vojna s Iránom
Hormuzský prieliv

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.