Irán udrel na Američanov, Trump hrozí odvetou. Arákčí: Netanjahu sa chváli, že oklamal USA a zatiahol ich do vojny

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom po niekoľkých týždňoch relatívneho pokoja opäť prudko vzrástlo. Americké útoky na iránske raketové zariadenia v strategickom Hormuzskom prielive vyvolali odvetu Teheránu proti cieľom v Jordánsku a Spojených arabských emirátoch. Americký prezident Donald Trump už avizoval, že Washington odpovie silou.  

„Nastane odveta,“ vyhlásil Trump v rozhovore pre televíziu Fox News. Spojené štáty podľa neho v reakcii na iránske útoky „tvrdo udrú“. Prezident zároveň tvrdí, že americká a spojenecká protivzdušná obrana zostrelila prakticky všetky iránske rakety. Jediná, ktorú nezachytila, podľa neho nepredstavovala hrozbu.

Nová eskalácia sa začala v nedeľu večer, keď americké sily zaútočili dronmi na dve zariadenia na odpaľovanie rakiet na iránskom ostrove Lárak v severnej časti Hormuzského prielivu. Podľa iránskych médií pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Americká strana zásah zdôvodnila tvrdením, že príslušníci iránskych Revolučných gárd sa pripravovali na použitie rakiet na rozmiestnenie námorných mín v Hormuzskom prielive. Práve cez túto úzku námornú trasu prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a akékoľvek narušenie dopravy môže mať okamžitý dosah na globálnu ekonomiku.

Irán odpovedal raketami a dronmi

Teherán reagoval už počas noci. Iránske Revolučné gardy oznámili útoky balistickými raketami na americké vojenské základne v Jordánsku. Irán zároveň tvrdí, že desiatkami útočných dronov zasiahol miesta na leteckej základni v Spojených arabských emirátoch, kde sa nachádzajú americké helikoptéry a vojenský personál.

Jordánska armáda uviedla, že jej protivzdušná obrana zničila všetky balistické rakety a drony, ktoré smerovali do jordánskeho vzdušného priestoru. Podľa jej hovorcu bolo zachytených najmenej osem rakiet. Revolučné gardy však naopak tvrdia, že počas útoku spôsobili vážne škody na infraštruktúre určenej na údržbu a rozmiestnenie bojových lietadiel.

Nejasná zostáva aj situácia v Spojených arabských emirátoch. Tamojšie ministerstvo obrany potvrdilo zneškodnenie iránskeho dronu nad teritoriálnymi vodami krajiny, no poprelo, že by jeho cieľom bola základňa s americkým personálom.

Ministerstvo zahraničných vecí SAE útok označilo za „nebezpečnú eskaláciu“ a zdôraznilo, že krajina si vyhradzuje „plné a legitímne právo na odvetu“. Išlo o prvý potvrdený iránsky útok smerujúci proti územiu emirátov od mája, hoci v auguste SAE hlásili viacero incidentov proti svojim plavidlám.

Irán tvrdí, že jeho operácie boli odpoveďou na americký útok na Lárak a sú v súlade s právom na sebaobranu. Ministerstvo zahraničných vecí v Teheráne vyhlásilo, že krajina „nebude váhať uplatniť svoje prirodzené právo na legitímnu obranu“ a je pripravená dôsledne reagovať na akúkoľvek ďalšiu vojenskú agresiu.

Teherán hovorí o kontrolovanej konfrontácii

Vysokopostavený iránsky zdroj citovaný agentúrou Reuters označil najnovšiu výmenu útokov za „obmedzenú a kontrolovanú konfrontáciu“. Súčasne však varoval, že ak sa Irán opäť stane terčom útoku, odpoveď bude tvrdá.

Teherán zároveň vyslal varovanie lodnej doprave v Hormuzskom prielive. Plavidlá, ktoré nebudú rešpektovať pravidlá stanovené Iránom, podľa zdroja môžu čeliť zhoršeniu podmienok. „Žiadny cieľ v regióne nie je mimo dosahu Iránu,“ odkázal.

Napätie v oblasti ešte zvyšujú správy o incidente s ropným tankerom. Iránske úrady v pondelok oznámili, že tanker v blízkosti Hormuzského prielivu narazil na dve námorné míny a začal horieť.

Prezident hovorí o rokovaniach, diplomacia útočí na Netanjahua

Napriek vojenskej eskalácii iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdí, že Teherán má naďalej záujem o diplomatické riešenie.

„Naďalej sa zasadzujeme za cestu dohody a porozumenia a veríme, že pokračovanie vo vojne nie je v našom záujme ani v záujme regiónu,“ povedal počas stretnutia s indickým premiérom Naréndrom Módím pred summitom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Kirgizsku.

Podľa Pezeškijána spočíva riešenie sporov v dialógu a spolupráci a všetky strany by mali využiť dostupné možnosti na zabránenie ďalšiemu šíreniu neistoty a konfliktov.

Oveľa ostrejší tón však zvolil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua označil na sociálnej sieti za „hada“ a obvinil ho, že Spojené štáty zmanipuloval a zatiahol do vojny s Iránom v izraelskom záujme.

Arákčí tvrdí, že Netanjahu sa v hebrejčine chváli tým, ako ovplyvňoval americkú administratívu, zatiaľ čo v angličtine verejne chváli Trumpa.

Izraelský premiér pritom len minulý týždeň odmietol možnosť diplomatického riešenia konfliktu s Teheránom a vyhlásil, že s iránskym vedením nemožno dosiahnuť dohodu.

EASA varuje letecké spoločnosti

Obnovenie bojov už ovplyvňuje aj civilnú dopravu. Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) predĺžila do 30. septembra odporúčanie, aby sa letecké spoločnosti vyhýbali vzdušnému priestoru nad vodami v okolí Bahrajnu, Kuvajtu, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Oproti predchádzajúcemu varovaniu však EASA svoje odporúčanie zúžila. Už nežiada úplné obchádzanie vzdušného priestoru týchto krajín.

„Aj keď riziká nad vodami Perzského zálivu zostávajú vysoké, lety nevyhnutné na prílety na letiská alebo odlety z letísk v dotknutých oblastiach sa môžu uskutočňovať za predpokladu prijatia dostatočných opatrení,“ uviedla agentúra.

Naďalej však odporúča nevstupovať do vzdušného priestoru Iránu, Iraku a Libanonu. Letecké spoločnosti by sa mali vyhýbať aj časti Ománskeho zálivu v oblasti Maskatu.

EASA zároveň zrušila skoršie odporúčanie obchádzať Jordánsko, hoci aerolínie vyzvala, aby v jeho vzdušnom priestore až do konca septembra postupovali obozretne.

Krehké dohody sa rozpadajú

Súčasná eskalácia je ďalšou kapitolou konfliktu, ktorý sa začal 28. februára spoločnými americkými a izraelskými útokmi na Irán. Pri nich zahynuli poprední iránski vojenskí predstavitelia a podľa dostupných správ aj najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Teherán následne spustil odvetné útoky proti cieľom v celom regióne.

Boje si vyžiadali tisíce obetí, predovšetkým v Iráne a Libanone, a výrazne zasiahli svetovú ekonomiku.

Najintenzívnejšiu fázu konfliktu ukončilo prímerie, po ktorom Washington a Teherán v polovici júna podpísali memorandum o porozumení s cieľom zastaviť vojnu. Pokoj však nevydržal dlho.

Začiatkom júla sa násilie opäť rozšírilo. Spojené štáty obvinili Irán z porušovania dohody útokmi na lode v Hormuzskom prielive a obnovili vzdušné údery na iránske územie. Teherán tvrdil pravý opak – že dohodnuté záväzky neplní Washington.

Koncom júla Trump dvojtýždňovú americkú vojenskú operáciu v Hormuzskom prielive pozastavil. Najnovší americký zásah na ostrove Lárak je prvým známym útokom USA na iránskom území odvtedy.

Po pondelkovej výmene úderov sa tak región znovu ocitol na hrane širšej vojny. Kým iránsky prezident hovorí o potrebe rokovaní a Teherán označuje súčasnú konfrontáciu za kontrolovanú, Trump sľubuje tvrdú odpoveď a okolité štáty sprísňujú bezpečnostné opatrenia.

Rozhodujúce teraz bude, či obe strany zostanú pri obmedzených odvetných operáciách, alebo sa séria útokov a protiútokov zmení na ďalšiu otvorenú fázu vojny, ktorej následky by sa neobmedzili iba na Blízky východ.

Témy:
vojna s Iránom
Donald Trump

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.