Irán zasiahol jedno z najvzácnejších zariadení americkej obrany. Satelity teraz ukázali rozsah ďalších škôd

Najprv systémy, ktoré mali včas odhaliť prichádzajúce rakety. Potom vojenské lietadlá, hangáre a napokon aj budovy, v ktorých americkí vojaci spali. Dve rozsiahle novinárske analýzy odhalili nové podrobnosti o škodách, ktoré Irán spôsobil na amerických vojenských základniach počas vojny na Blízkom východe.  

Satelitné snímky ukazujú stovky poškodených objektov, pričom náklady na ich opravu a náhradu zničeného vybavenia môžu dosiahnuť až 15 miliárd dolárov. Americká armáda medzitým musela časť svojich síl a techniky presunúť.

Tri americké životy si vyžiadal nočný útok na leteckú základňu Muwaffaq Salti v Jordánsku 17. júla. Satelitné snímky ukázali poškodenie najmenej 19 budov, ktoré slúžili na ubytovanie vojakov.

Nebola to pritom jediná základňa, kde sa terčom úderov stali miesta určené na odpočinok príslušníkov americkej armády. Zistenia denníka The Wall Street Journal (WSJ), zverejnené na prelome októbra a novembra, ukazuje, že iránske útoky sa počas mesiacov vojny menili.

Kým spočiatku zasahovali najmä vojenskú infraštruktúru a zariadenia protivzdušnej obrany, v ďalších fázach sa čoraz viac sústreďovali aj na menšie budovy a ubytovacie priestory.

Vlastné zistenia zverejnila 31. októbra aj agentúra Associated Press. Obe redakcie analyzovali satelitné fotografie a porovnávali stav vojenských zariadení pred útokmi a po nich. Ich výsledky ukazujú, že rozsah materiálnych škôd je väčší, než naznačovali doterajšie verejné informácie amerických úradov.

Najskôr zasiahli to, čo malo útoky odhaliť

Spojené štáty spolu s Izraelom začali 28. februára vojenské operácie proti Iránu. Teherán následne podnikol odvetné raketové a dronové útoky proti americkým silám a ich spojencom na Blízkom východe. Podľa analýzy AP sa medzi prvými cieľmi ocitli zariadenia, ktoré mali americké základne chrániť.

Irán zasiahol kryty radarových systémov v kuvajtskom tábore Camp Arifjan a na námornej základni v Bahrajne. Útoky zasiahli aj mobilné radarové systémy v Saudskej Arábii a Jordánsku.

Práve radary patria medzi najdôležitejšie časti protivzdušnej obrany. Sledujú vzdušný priestor, zachytávajú prichádzajúce hrozby a poskytujú informácie potrebné na ich zneškodnenie.

Poškodenie takéhoto zariadenia môže oslabiť schopnosť včas reagovať na ďalší útok, aj keď ostatné obranné systémy zostanú funkčné.

Jeden zo zasiahnutých radarov v Jordánsku patril podľa AP k mimoriadne vzácnym zariadeniam. Americká armáda má podľa výrobcu Raytheon na celom svete iba 13 radarov daného typu. Hodnota jedného sa podľa rozpočtových dokumentov pohybuje okolo pol miliardy dolárov.

Ďalší významný radar v Katare utrpel vážne poškodenie. Nie je však potvrdené, že bol úplne zničený.

Potom prišli na rad lietadlá a hangáre

Po úderoch proti systémom včasného varovania sa útoky rozšírili aj na ďalšiu infraštruktúru. V Saudskej Arábii bola zasiahnutá letecká základňa Prince Sultan. Marcový útok tam poškodil zadnú časť amerického lietadla Boeing E-3 Sentry, ktoré sa používa na včasné varovanie a koordináciu vzdušných operácií.

Podľa predstaviteľa oboznámeného s následkami útoku boli poškodené aj ďalšie stroje vrátane dvoch tankovacích lietadiel. Výrazné škody utrpela aj kuvajtská letecká základňa Ali Al Salem.

AP na základe satelitných záberov zdokumentovala najmenej 30 útokov na túto základňu. Poškodených alebo zničených bolo najmenej 15 hangárov, viacero skladov a ďalšie budovy.

Iránske údery zasiahli tiež zariadenia na skladovanie paliva, komunikačné systémy či priestory pre vojakov. V kuvajtskom tábore Camp Buehring poškodili útoky desiatky objektov. Medzi zasiahnutými budovami boli aj jedáleň, garáže a priestory na oddych.

Satelity odhalili stovky poškodených objektov

Zistenia Wall Street Journal identifikovali 274 poškodených budov a ďalších objektov na 24 vojenských lokalitách, na ktorých pôsobia americké sily. Denník sledoval prvých šesť mesiacov vojny a využil desaťtisíce satelitných snímok, údaje o požiaroch, dostupné záznamy z miest útokov aj informácie z iránskych médií.

Keďže niektoré základne využívajú spoločne Američania a armády spojeneckých štátov, nie každý poškodený objekt musí patriť Spojeným štátom.

Analýza AP pracuje s odlišnou metodikou. Do konca augusta identifikovala viac než 115 raketových alebo dronových útokov pripisovaných Iránu či ním podporovaným skupinám, pri ktorých vznikli škody na 26 vojenských základniach a ďalších lokalitách s americkým vybavením.

Rozdielne počty preto neznamenajú rozpor. Obe redakcie skúmali odlišné súbory objektov a udalostí.

Škody sa môžu vyšplhať na miliardy dolárov

Významným zistením sú aj finančné dôsledky útokov. Podľa amerických predstaviteľov, ktorých citoval WSJ, Pentagon interne vyčíslil poškodenie vojenských základní najmenej na päť miliárd dolárov. Iný zdroj oboznámený so situáciou pripustil, že konečná suma sa môže priblížiť až k 15 miliardám dolárov.

Samotná obnova poškodených budov by podľa odborníkov z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) mohla stáť viac než štyri miliardy dolárov. V tejto sume pritom nie je zahrnutá náhrada techniky a zariadení vo vnútri objektov.

Celkové náklady Spojených štátov na vojnu podľa dokumentov získaných WSJ dosiahli do 16. októbra približne 47,1 miliardy dolárov. Náklady na opravy základní do tejto sumy neboli zahrnuté. Ide o odhady, nie o konečné vyčíslenie škôd.

Američania presúvali vojakov aj techniku

Rozsah útokov ovplyvnil aj rozmiestnenie amerických síl. Podľa dvoch regionálnych predstaviteľov, s ktorými hovorila AP, Spojené štáty presunuli značnú časť vybavenia z oblasti Perzského zálivu. Išlo aj o lietadlá, systémy protivzdušnej obrany a komunikačnú techniku.

WSJ s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval o presunoch personálu z viacerých základní, ktorým hrozili ďalšie údery. Presný rozsah týchto presunov americká armáda verejne nepotvrdila.

Pentagon odmieta predstavu, že by útoky zásadne oslabili schopnosť Spojených štátov pokračovať vo vojenských operáciách.

Jeho hovorca Sean Parnell pre AP vyhlásil, že americké sily a základne sú dobre chránené a vojaci majú potrebné vybavenie na plnenie svojich úloh.

Prečo sa škody podarilo zdokumentovať až teraz?

Prístup k satelitným snímkam vojenských zariadení bol počas vojny obmedzený. Niektoré veľké komerčné spoločnosti na žiadosť amerických úradov pozastavili alebo odložili zverejňovanie aktuálnych záberov z Blízkeho východu. Zdôvodňovalo sa to aj ochranou bezpečnostne citlivých informácií. Novinári preto museli hľadať ďalšie zdroje.

WSJ vypracoval postup na zisťovanie neobvyklých zmien na verejne dostupných satelitných snímkach európskeho programu Copernicus. Následne overoval, či ide skutočne o poškodenie objektov, alebo iba o bežné zmeny na základniach.

AP využila aj zábery spoločnosti Airbus, ktoré umožnili porovnať stav viacerých vojenských zariadení s odstupom mesiacov.

Nové analýzy tak poskytujú podrobnejší obraz následkov vojny, ktorý sa doteraz z oficiálnych amerických vyhlásení nedal zostaviť.

Zároveň poukazujú na širší problém moderných armád: aj mimoriadne drahé radarové systémy, lietadlá a rozsiahle základne sú vystavené opakovaným útokom rakiet a relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

O tom, aké dôsledky budú mať škody na dlhodobú prítomnosť amerických síl na Blízkom východe, zatiaľ rozhodnuté nebolo.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
USA
Irán
útoky
armáda
satelitné snímky
konflikt na Blízkom východe

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.