Irán zvažoval raketový úder na Ukrajinu. Teherán už mal vytipovaný cieľ

Ukrajinský útok na iránsku nákladnú loď v Kaspickom mori poukázal na čoraz užšie prepojenie vojny na Ukrajine s konfliktmi na Blízkom východe. Podľa denníka The New York Times (NYT) išlo o nezvyčajný priamy stret dvoch krajín, ktoré už niekoľko rokov podporujú opačné strany geopolitických konfliktov.  

„Ukrajinský útok na iránsku nákladnú loď v Kaspickom mori zdôraznil prepojenie vojen, ktoré vedú obe krajiny, zvýšil medzi nimi napätie a zároveň aj riziko priamejšej konfrontácie,“ uviedol americký denník.

Irán od roku 2022 dodáva Rusku technológie na výrobu útočných dronov, ktoré ruská armáda vo veľkom používa proti Ukrajine. Súčasťou spolupráce mal byť aj výcvik ruských vojakov iránskymi inštruktormi. Objavili sa tiež informácie o dodávkach iránskych balistických rakiet do Ruska.

Ukrajina medzitým vyvinula vlastný systém obrany proti bezpilotným lietadlám. Keď Irán začal podobnými dronmi útočiť na okolité krajiny, Kyjev sa o svoje skúsenosti podelil so spojencami na Blízkom východe vrátane Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Podľa NYT Ukrajina čoraz častejšie prezentuje ruskú vojnu proti Ukrajine a konflikty na Blízkom východe ako vzájomne prepojené. Kyjev tvrdí, že Moskva a Teherán si pri vedení svojich vojenských operácií navzájom pomáhajú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské tajné služby zhromaždili dôkazy o ruskej podpore Iránu. Moskva mala Teheránu poskytnúť satelity určené na sledovanie krajín Perzského zálivu a amerických vojenských základní v regióne. Podľa Zelenského tieto informácie pomohli Iránu pri plánovaní a uskutočňovaní útokov. Jeho tvrdenia neboli v zdrojovom texte nezávisle potvrdené.

Útok na loď v Kaspickom mori je podľa denníka „doteraz najvýraznejším signálom, že dlhodobý nepriamy konflikt Kyjeva s Teheránom môže prerásť do otvorenejšej konfrontácie“.

Ruská vojna proti Ukrajine a konflikty na Blízkom východe ani podľa západných bezpečnostných inštitúcií nemožno posudzovať úplne oddelene. Generálny tajomník NATO Mark Rutte 6. júla uviedol, že jednotlivé bojiská sa čoraz viac prepájajú, pričom Irán, Severná Kórea a Čína patria medzi kľúčových podporovateľov ruskej vojny proti Ukrajine.

V prípade Iránu je toto spojenie najviditeľnejšie pri bezpilotných prostriedkoch a raketových technológiách. Európska únia uplatňuje spoločný sankčný rámec na iránske drony, rakety a súvisiace komponenty dodávané Rusku, ako aj na technológie poskytované ozbrojeným skupinám na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora.

Irán zvažoval raketový úder na ukrajinský prístav

Irán zvažoval raketový útok na ukrajinský námorný prístav ako odvetu za ukrajinský zásah iránskej lode v Kaspickom mori. Podľa denníka The New York Times sa však situáciu zatiaľ podarilo stabilizovať vďaka intenzívnym diplomatickým rokovaniam.

Americký denník sa odvoláva na európskych a iránskych predstaviteľov. Časť zdrojov očakávala, že Teherán by mohol proti Ukrajine použiť balistickú raketu s menšou bojovou hlavicou. Útok mal mať predovšetkým symbolický charakter a spôsobiť iba obmedzené škody.

„Iní predstavitelia uviedli, že pravdepodobným cieľom by bol jeden z ukrajinských prístavov pri Čiernom mori,“ napísal The New York Times.

Priamy iránsky raketový útok na ukrajinské územie by podľa denníka predstavoval výraznú eskaláciu napätia medzi Kyjevom a Teheránom. Vzťahy oboch krajín sú už dlhodobo zaťažené vojenskou spoluprácou Iránu s Ruskom.

Iránski predstavitelia podľa zdrojov NYT predpokladali, že konflikt by sa po odvetnom údere mohol skončiť. Západní činitelia však upozornili, že reakciu Ukrajiny nemožno spoľahlivo predvídať.

O možnom postupe sa podľa analytika Mehdího Rahmatího, ktorý má blízko k iránskej vláde, diskutovalo aj v iránskom politickom vedení. Kým niektorí predstavitelia presadzovali odvetný útok, iní vyzývali na zdržanlivosť.

„Ukrajina nie je malá ani bezvýznamná krajina. Má bojové skúsenosti a materiálno-technickú podporu Spojených štátov a Európy. Otvorením nového frontu v tejto vojne by sme nič nezískali,“ uviedol Rahmatí.

The New York Times zároveň upozornil, že napriek súčasnému upokojeniu situácie nie je jasné, ako dlho sa podarí ďalšej eskalácii zabrániť.

Zelenskyj môže prepojenie Ruska a Iránu využiť

Skorší komentár zverejnený britským inštitútom RUSI označil dron Šáhid-136 za jeden zo symbolov širšieho prepojenia medzi Ruskom, Iránom, Čínou a Severnou Kóreou. Pre túto spoluprácu sa používa označenie CRINK alebo „os rozvratu“. Nejde však o jednotnú vojenskú alianciu s centrálnym velením. Analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) taktiež upozorňujú, že vzťahy medzi týmito štátmi sa od začiatku ruskej invázie prehĺbili, ich spoločné vystupovanie však zostáva obmedzené a počas konfliktu samotného Iránu mu ostatní partneri poskytli najmä politickú, nie rozsiahlu vojenskú podporu. Ani strategická dohoda Ruska a Iránu z roku 2025 neobsahovala záväzok vzájomnej vojenskej obrany.

Zelenskyj môže prepojenie Ruska a Iránu využiť aj pri rokovaniach so Spojenými štátmi. Amerického prezidenta Donalda Trumpa sa bude snažiť presvedčiť, že Washington a Kyjev čelia spoločnému protivníkovi, čo by mohlo podporiť užšiu vojenskú spoluprácu.

Zelenskyj sa v utorok 28. júla stretol s Trumpom. Americký prezident prisľúbil Ukrajine licencie na výrobu rakiet určených pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Po utorkovom stretnutí v Bielom dome to v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Súhlasil s tým, že nám poskytne licencie,“ povedal Zelenskyj v relácii moderátora Seana Hannityho. Bližšie podrobnosti o rozsahu dohody ani o podmienkach výroby rakiet neuviedol.

Trump označil neverejné rokovanie v Oválnej pracovni za „veľmi dobré“. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social však konkrétne výsledky stretnutia nespomenul.

Zelenskyj po rokovaní vyhlásil, že iniciatíva už podľa neho nie je v rukách ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň uviedol, že nastal čas sústrediť sa na diplomaciu a obnoviť mierové rozhovory s Ruskom.

Ukrajinský prezident počas návštevy Spojených štátov rokoval aj so zástupcami zbrojárskej spoločnosti Lockheed Martin, ktorá vyrába systémy Patriot a podieľa sa aj na výrobe ďalších zbraní používaných Ukrajinou vrátane lietadiel F-16 a raketových systémov HIMARS.

Témy:
vojna na Ukrajine
vojna s Iránom
Volodymyr Zelenskyj
Vladimir Putin
Moskva
Kremeľ
Rusko
Irán
Ukrajina
USA

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.