Izrael odtajnil spisy o Entebbe: Legendárny zásah bol pôvodne plánovaný inak

Len niekoľko dní pred 50. výročím Operácie Entebbe odtajnil Izrael súbor dokumentov prinášajúcich nové skutočnosti o rozhodovacích procesoch, ktoré sú späté s jednou z najúspešnejších záchranných akcií v dejinách rukojemníckych drám. Operácia v ugandskom meste Entebbe (v noci z 3. na 4. júla 1976) bola akcia izraelského komanda, ktoré oslobodilo rukojemníkov uneseného francúzskeho dopravného lietadla Airbus A 300, na palube ktorého bolo 248 cestujúcich a 12 členov posádky.  

Pôvodný krycí názov zásahu izraelskej armády bol Operácia Blesk (Thunderbolt). Neskôr misiu premenovali na Operáciu Jonatan na počesť padlého veliteľa zásahovej jednotky Sajeret Matkal, podplukovníka Jonatana Netanjahua. Zo 106 rukojemníkov zahynuli štyria, pričom piati príslušníci izraelského komanda utrpeli zranenia.

Počas operácie zahynulo všetkých sedem únoscov. Traja rukojemníci prišli o život počas prestrelky, jedna žena zahynula počas krížovej paľby, dvaja muži splynuli s teroristami a komando ich omylom zastrelilo. Tak ako aj pri výkladoch iných situácií sa informácie rôznia, údajne však nedodržali pokyny. Ďalších desať rukojemníkov utrpelo zranenia. Staršiu ženu s podlomeným zdravím previezli do nemocnice v Kampale. Po operácii ju tam zavraždili ugandskí vojaci, údajne na príkaz ugandského prezidenta Idiho Amina.

K dráme viedli udalosti z 27. júna, keď palestínski a zapadonemeckí militanti uniesli lietadlo spoločnosti Air France letiace z Tel Avivu do Paríža s medzipristátím v Aténach. Tam do lietadla nastúpili dvaja nemeckí radikáli Brigitte Kuhlmanová a Wilfried Böse, ako aj dvaja členovia Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny (LFOP). Osem minút po štarte prinútili únoscovia pilotov odkloniť let najskôr do líbyjského Bengázi, kde načerpali palivo, a odtiaľ do ugandského Entebbe. Medzitým prepustili pasažierku, ktorá úspešne predstierala tehotenstvo.

Únos lietadla naplánoval vodca radikálnej palestínskej teroristickej organizácie LFOP Wadí Haddád. Za cieľ si vybral lietadlo Airbus A300 B4-203. Únoscami boli členovia frontu a západonemeckej organizácie Revolutionäre Zellen (Revolučné bunky).

Požadovali prepustenie väzňov zadržiavaných vo viacerých krajinách, pričom pohrozili, že ak ich ultimátum nebude splnené, začnú rukojemníkov zabíjať. Konkrétne požiadavky zneli na výkupné päť miliónov dolárov a prepustenie 53 v Izraeli odsúdených palestínskych teroristov.

Diktátor Amin, ktorý sympatizoval s teroristami, sa stal sprostredkovateľom medzi únoscami a izraelskou vládou. Izraelskej vláde tlmočil 29. júna požiadavky, medzi ktorými bolo aj priame dopravenie 53 odsúdených palestínskych teroristov do Entebbe. Vtedajší izraelský premiér Jicchak Rabin a minister obrany Šimon Peres reagovali vyhlásením, že sú pripravení rokovať. Špeciálne armádne komando Sajeret Matkal však súbežne začalo pripravovať operáciu na záchranu rukojemníkov.

Príprave záchrannej akcie priali okolnosti, keďže únoscovia predĺžili ultimátum o 72 hodín a prepustili približne 150 cestujúcich, ani jeden z nich nebol izraelský občan. Možnosť odísť dostala aj posádka lietadla, tá sa však dobrovoľne rozhodla zostať s rukojemníkmi.

Počas troch dní, zostávajúcich do vypršania ultimáta, mohlo izraelské komando zásah detailne naplánovať. Agenti tajnej služby Mosad získali navyše po návrate prepustených rukojemníkov do Paríža počas výsluchov presné informácie o rozmiestnení rukojemníkov, únoscov i ugandských vojakov. Izrael mal k dispozícii plány budovy, v ktorej boli rukojemníci zadržiavaní, keďže ju zhodou okolností v minulosti postavila izraelská stavebná spoločnosť. Velitelia operácie predstavili 3. júla svoj plán Rabinovi a Peresovi, ktorí ho schválili.

V ten istý deň o 15.00 h miestneho času vyrazilo približne 200 izraelských vojakov z leteckej základne v Egypte. Štyri vojenské transportné lietadlá a jeden veliteľský Boeing 707 leteli pozdĺž východoafrického pobrežia.

Prvý transportný Hercules sa “zavesil” za nič netušiacu posádku pravidelného letu britskej nákladnej spoločnosti. Riadiaca veža na letisku v Entebbe tento trik neodhalila a výsadková jednotka následne na pristávacej dráhe rozmiestnila prenosné svetlá pre celú misiu, keďže v Ugande bola už po 7-hodinovom lete tma. Výsadkový stroj zaparkoval v tmavej časti letiska, kde vojaci vyložili čierny Mercedes-Benz a dva Land Rovery upravené tak, aby pripomínali vozidlá používané prezidentom Idim Aminom a jeho sprievodom.

Tri vozidlá sa okamžite presunuli k budove, v ktorej zadržiavali rukojemníkov. Izraelskí vojaci vtrhli dovnútra, zabili všetkých teroristov a rukojemníkov evakuovali do lietadla. Medzitým nad oblasťou krúžil veliteľský Boeing, ktorý po presune rukojemníkov vydal pokyn na pristátie zvyšných troch lietadiel Hercules. Z nich vyložili obrnené vozidlá a ďalších vojakov, ktorí vzápätí odrazili útok ugandských jednotiek.

Celá operácia trvala od pristátia prvého lietadla až po jeho odlet so zachránenými rukojemníkmi 57 minút. Posledný Hercules vzlietol z letiska Entebbe o polhodinu neskôr, všetky stroje mali dotankovacie medzipristátie v Keni. Osobitná skupina komanda počas operácie zničila stíhacie letectvo Ugandy, malo ísť o viac ako desať stíhačiek MiG-17 a MiG-21. Diktátorove ozbrojené sily tak nemohli izraelské transportné lietadlá počas odletu prenasledovať.

Izraelský štátny archív zverejnil odtajnené spisy len pred niekoľkými dňami, 26. júna. Vyplýva z nich, že úrady pred spustením záchrannej operácie zvažovali, že rokovať budú dlhšie, ako sa to všeobecne vnímalo. Prechod od diplomacie k vojenskému zásahu nebol taký jednoznačný. S pribúdajúcimi dňami drámy, tlak zo strany rodín rukojemníkov silnel a Rabinova vláda, ktorá najprv podmienky únoscov odmietla, bola čoraz viac naklonená diplomatickému riešeniu.

Oficiálne Izrael podporoval rokovania s prezidentom Aminom, ktoré viedlo Francúzsko. Dokumenty naznačujú, že konečné rozhodnutie uskutočniť vojenský zásah padlo až vo chvíli, keď sa rokovania začali dostávať do slepej uličky a velitelia nadobudli väčšiu dôveru v úspech prísne utajenej operácie.

Témy:
Entebbe
Izrael
terorizmus

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.