Japonsko láme 80 rokov pacifizmu: začne predávať zbrane, dráždi to Čínu a mladí sa búria

obchodnyregister 2026.05.01.

Japonsko robí historický obrat, ktorý ešte pred pár rokmi znel nepredstaviteľne. Krajina, ktorá si po druhej svetovej vojne zakázala vojnu, dnes uvoľňuje export zbraní, posilňuje armádu a čelí rastúcemu napätiu s Čínou aj odporu vlastných občanov.  

Keď Japonsko ako porazená veľmoc na konci druhej svetovej vojny muselo pod podmienkami USA a iných víťazných krajín zmeniť ústavu, zaviazalo sa, že bude jasne pacifistické a napríklad ani predaj zbraní do iných krajín neprichádza do úvahy.

Dnes je však všetko inak. Po nástupe pravicovej premiérky Sanae Takaičiovej, ktorá chce nadväzovať a ešte viac posilniť už dlhoročné spojenectvo s USA, a ocitáva sa v napätí medzi Japonskom a Ruskom, minulý týždeň oznámila, že Japonsko uvoľní pravidlá pre export zbraní a umožní ich predaj 17 krajinám vrátane USA.

Toto rozhodnutie prichádza v čase rastúceho napätia v regióne, najmä voči Číne a otázke Taiwanu, ale aj v kontexte vojny na Ukrajine, ktorá zmenila pohľad mnohých krajín na vlastnú bezpečnosť. Japonsko argumentuje tým, že v dnešnom svete už žiadna krajina nedokáže garantovať svoju bezpečnosť sama a potrebuje silnejšie spojenectvá.

Aj keď japonská vláda sa rozhodnutiu teší, v uliciach Japonska sú nálady úplne odlišné. Japonskí mladí sa búria, protestujú proti zmene v ústave, chcú, aby krajina zostala pacifistická a radikálne zbrojenie Japonska dnes neuznávajú.

Od pacifizmu k exportu zbraní

Zmena, ktorú Takaičiová presadzuje, nie je len symbolická. Japonsko uvoľňuje pravidlá, ktoré desaťročia striktne obmedzovali vývoz vojenskej techniky len na nevojenské kategórie ako transport či záchranné operácie. Po novom môže exportovať aj hotové zbraňové systémy, vrátane tých, ktoré majú priamy bojový charakter, a to do krajín, s ktorými má bezpečnostné dohody.

V praxi to znamená, že japonský obranný priemysel sa otvára svetu. Krajina už dnes spolupracuje s USA na vývoji raketových systémov a protivzdušnej obrany, zároveň sa zapája do projektov s európskymi partnermi vrátane Spojeného kráľovstva. Nedávno uzavrela aj prvé dohody o exporte vojenských plavidiel do Austrálie, čo by ešte pred pár rokmi bolo politicky nepredstaviteľné.

Japonsko tak nasleduje trend, ktorý je viditeľný aj inde vo svete. Krajiny ako Nemecko či Južná Kórea v posledných rokoch výrazne posilňujú svoje obranné kapacity a zároveň zvyšujú export zbraní. Vojna na Ukrajine tento vývoj ešte urýchlila, keďže ukázala, že klasické konflikty medzi štátmi nie sú minulosťou.

Rozdiel je však v tom, že pre Japonsko ide o oveľa citlivejší krok. Kým iné štáty modernizujú armádu v rámci existujúcej politiky, Japonsko sa týmto rozhodnutím posúva od identity, ktorú si budovalo od konca druhej svetovej vojny.

Zbrojenie sa deje počas veľkého napätia s Čínou

Aj keď Japonsko má ohľadom Taiwanu dlhodobo spory s Čínou, diplomatické napätie v posledných mesiacoch výrazne vyostrilo. Po nástupe novej vlády sa rétorika ešte pritvrdila. Už na jeseň premiérka Takaičiová prekvapila vyhlásením, že v prípade čínskeho útoku na Taiwan by situácia mohla predstavovať existenčné ohrozenie pre Japonsko, čo by umožnilo nasadenie japonských obranných síl.

Nešlo o priame vyhlásenie vojny, ale o najjasnejší signál za posledné roky, že Japonsko by sa mohlo do konfliktu zapojiť po boku spojencov.

Reakcie Číny na seba nenechali dlho čakať a spor sa rýchlo vyhrotil. Ostrejšie než oficiálne vyhlásenia zaznel aj výrok čínskeho diplomata Sue Ťiana, generálneho konzula v Osake, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že „špinavá hlava, ktorá sa vystrčí, musí byť odseknutá“. Tento výrok vyvolal diplomatickú roztržku, pričom obe krajiny si navzájom podali oficiálne protesty.

Napätie sa však neprejavilo len v slovách. Japonsko varovalo svojich občanov pri cestách do Číny, Peking zase vyzval svojich občanov, aby sa vyhli cestovaniu do Japonska. Niektoré lety boli rušené a čínske úrady odložili aj uvedenie japonských filmov v kinách.

Friedrich Merz v Zakázanom mesteimage
Prečítajte si tiež:

Spojenectvo s USA a tlak na väčšiu samostatnosť

Zbrojenie Japonska zároveň úzko súvisí s jeho vzťahom k USA, ktorý dnes patrí medzi najsilnejšie bezpečnostné aliancie na svete. Premiérka Takaičiová sa v posledných mesiacoch stretla aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a otvorene hovorí o potrebe ešte viac prehĺbiť spoluprácu.

Podľa informácií portálu Politico Japonsko zároveň čoraz viac prehodnocuje, do akej miery sa môže spoliehať na ochranu zo strany USA. Obavy rastú najmä v súvislosti s tým, že Washington môže v budúcnosti obmedziť svoju vojenskú prítomnosť alebo presunúť pozornosť na iné konflikty.

Aj preto Japonsko tlačí na zmeny vo svojej bezpečnostnej stratégii, rozširuje vojenské operácie a uvoľňuje pravidlá pre export zbraní. Spojené štáty pritom dlhodobo vyzývajú svojich spojencov, aby prevzali väčšiu časť zodpovednosti za vlastnú obranu.

Zaujímavé je, že ešte na začiatku 90. rokov americký geopolitický analytik George Friedman vo svojej knihe The Coming War with Japan uvažoval o tom, že medzi USA a Japonskom by v budúcnosti mohlo vzniknúť napätie či rivalita, najmä v tichomorskom priestore, ktoré by mohlo vyústiť do veľkej vojny medzi bývalými nepriateľmi. Dnešný vývoj však ukazuje skôr opačný trend.

Japonská premiérka Sanae Takaičiová sa v Tokiu stretla s Donaldom Trumpom, 28. októbra 2025.image
Japonská premiérka Sanae Takaičiová sa v Tokiu stretla s Donaldom Trumpom, 28. októbra 2025.
Zdroj: Kiyoshi Ota/Pool via REUTERS

Japonsko zbrojí, zatiaľ čo sa v uliciach nezvyčajne protestuje

V Japonsku v posledných rokoch nie je bežné, aby občania vyšli do ulíc a protestovali napríklad proti vláde. Avšak Takaičiovej sa to vďaka zmene ústavy podarilo a vyhnalo to tisícky Japoncov, najmä generáciu Z, do ulíc.

Tento vzácny moment v japonskej spoločnosti priniesol požiadavky na návrat k viac pacifistickej politike Japonska. Protesty sa konali vo viac ako stovke miest a podľa organizátorov sa do nich zapojili desaťtisíce ľudí.

Pôvodne ich spustil nesúhlas so zmenami článku 9 ústavy (ktorý hovorí o Japonsku ako pacificistickej krajine, pozn.), no postupne sa rozšírili aj o širší odpor voči zbrojeniu a možnému zapojeniu Japonska do konfliktov v zahraničí. Kritici varujú, že práve tieto zmeny môžu prelomiť dlhoročné limity, ktoré držali Japonsko mimo vojenských operácií mimo vlastného územia.

Protesty v Japonsku, proti zbrojeniuimage
Protesty v Japonsku, proti zbrojeniu
Zdroj: reuters