Japonský ošiaľ okolo slovenského vína. A za všetkým je drobná Japonka Yumi
obchodnyregister
2026.10.01.
Yumi Tanabe je jedna z najvplyvnejších osobností vína v Japonsku. Neľutovala 14 hodín letu z Tokia do Viedne, aby osobne odovzdala slovenským vinárom ocenenia, ktoré získali na ojedinelej vinárskej súťaži Sakura Awards. Tú pred 13 rokmi založila drobná Japonka, priekopníčka kultivovaného pitia vína v krajine vychádzajúceho slnka. Víno na Sakure hodnotia výlučne ženy.
Klobúk dolu pred vaším výkonom. Vystúpite z lietadla a po krátkom oddychu v hoteli s úsmevom na tvári vzdávate hold slovenskému vínu. Čo vás primalo podniknúť túto trochu dobrodružnú cestu spojenú s poplachom v hoteli? Príslovečná japonská oddanosť veci, ktorej slúžim?
Veľmi som sa tešila na Slovensko a som šťastná, že som sem prišla. Slovenské vína súťažia na Sakure od roku 2014 a získavajú najvyššie pocty. Výnimkou nebol ani posledný ročník. Piť víno v spoločnosti ľudí, ktorí ho stvorili, je vždy zážitok. Ešte viac ho umocní spoznanie prostredia, v ktorom ho vinohradníci a vinári vytvorili. Na Slovensko, kde prichádzam po tretí raz, ma priviedla vinárska i obyčajná ľudská zvedavosť. Ľudia i víno sa menia, chcem byť svedkom tejto zmeny.
Bol som v Japonsku a skutočnosť prekonala všetky očakávania. Uvidel som tam automat na sadenie ryže a ochutnal nielen japonské saké, ale aj víno, nápoj, ktorý v minulosti Japonci nepoznali. Robíte veľké pokroky. Čo je za nimi? Len tradičný japonský zmysel doviesť to, čo robím, do maximálnej dokonalosti?
Máme pred sebou ešte stále dlhú cestu, čo sa týka spoznávania vína. V minulosti sme ho nepoznali, ani nepili, avšak približne pred 20 rokmi ho začali viac ochutnávať a zoznamovať sa s ním. Ešte stále nemáme v Japonsku takú vysokú ročnú spotrebu vína ako v Európe či na Slovensku, ale postupne začíname prichádzať vínu na chuť a podmaňuje si nás jeho krása. Ročne vypijeme v Japonsku len tri a pol litra vína na osobu. To nie je veľa. Víno majú viac v obľube ženy, tie ho najviac konzumujú, lebo muži viac holdujú saké, pivu alebo whisky. Po práci chodia s kolegami popíjať do barov, ale ženy sú tie, ktoré vedia oceniť chuť a krásu vína, ony vyberajú víno do domácností a párujú ho s jedlami podávanými k večeri, ktorú chystajú.
Komu by zišlo na um, že ženy môžu byť mostíkom, po ktorom mužov prevedú na stranu vína. Hovoríme síce, že globalizácia oblieka svet do rovnakých uniforiem, ale ako vidno, všade platia iné zvyky, tradície. Niekto však musel upriamiť v Japonsku pozornosť na víno? Kto?
Určite ho prinieslo cestovanie, vzájomné spoznávanie sa národov a ich kultúr. Mňa napríklad k vínu a jeho role v spoločnosti priviedol otec, ktorý založil jedno z prvých vinárstiev v Japonsku. Veľa cestoval po Európe, navštívil množstvo krásnych vinárstiev a zamiloval sa do spôsobu života, ktorý sformoval jedinečnú kultúru spojenú s vínom. Povedal, že raz aj my Japonci budeme vychutnávať víno ako Európania. Rodičia sú nám vzorom a vydala som sa po otcových stopách.
Priblížte nám svoju pioniersku cestu k vínu?
Môj otec vyrastal v malom a chudobnom poľnohospodárskom meste na severe Japonska, na Hokkaide. V roku 1956 sa vo veku 37 rokov stal jeho starostom. V tom čase som mala štyri roky. Počas študijných ciest po Európe zameraných na poľnohospodárstvo videl, akou bežnou súčasťou života tam bolo víno. Nadobudol presvedčenie, že víno sa raz stane súčasťou každodenného života aj v Japonsku, a preto v roku 1963 odštartoval vinársky priemysel a založil verejné vinárstvo. Hoci môj otec bol politik, nie vinár, jeho vízia bola vtedajšom Japonsku veľmi nezvyčajná. Pri vinárstve postavil reštauráciu a zaviedol aj vinársku turistiku. Toto vinárstvo dodnes funguje ako obecné vinárstvo. Keďže som vyrastala v takomto prostredí, vstup do sveta vína bol pre mňa úplne prirodzený.
Pamätáte si na svoj prvý pohár vína? Koľko ste mali rokov a ako vám chutil?
Prvý pohár vína som vyskúšala ešte ako tínedžerka, keď som si ho vychutnávala s rodinou. Od tej chvíle som si myslela, že víno je vynikajúce. Víno, ktoré som vtedy pila, bolo červené vyrobené z divých hroznových bobúľ rodiny Vitis Amurensis, ktoré rástli voľne v meste, kde som vyrastala. Malo bylinkovo-ovocnú arómu a komplexnú chuť. Neskôr, keď som začala pracovať vo vinárskom biznise, ochutnala som mnoho rôznych vín a zistila som, že rovnako ako v gastronómii, aj po celom svete existujú úžasné vína. To ma do vína ešte viac vtiahlo a úplne ma očarilo.
Každý z nás si hľadá svoje miesto v živote. Vy ste ho spojili s vínom. Ste jednou z enologičiek, ktoré sprístupnili Japonkám a Japoncom víno. Na čo ste pri tom stavili?
Na zmysly aj rozum. Vravela som, že mňa víno očarilo kyticou vôní, ktoré z neho vyžarujú. Sama zmyselnosť, opojnosť a emócie s tým spojené však nestačia. Dôležité je spoznať ich pozadie. Stavila som na vzdelávanie. Pôsobím vo vinárskom priemysle a venujem sa vzdelávaniu v oblasti vína už 34 rokov. V Japonsku existuje certifikát someliera a získať ho môže ktokoľvek. V súčasnosti má diplom someliera približne 35-tisíc ľudí a viac ako 40 percent z nich sú ženy.
To je krásna ukážka toho, ako sa ženy zmocňujú profesie, ktorá bola v minulosti v Európe doménou mužov. Do čoho napokon vyústila japonská cesta k vínu režírovaná ženami?
Keďže máme v brandži toľko profesionálok, naozaj som chcela, aby sme my, držiteľky diplomu someliera, spoločne vytvorili nové hnutie, a tak som pred 14 rokmi založila medzinárodnú súťaž vín SAKURA Awards. Ústrednou témou, ktorá sa nemení, je Víno a kultúra stravovania. Prostredníctvom jemnej, ale vplyvnej ženskej sily chceme v celom Japonsku ešte viac rozšíriť kultúru pitia vína, ktoré vyhovujú japonskému trhu a zvyklostiam.
Foto:Jozef Sedlák
Slovenský mostík do Japonska – priateľka Yumi Tanabe, skvelá degustátorka a tlmočníčka Zuzka Cvachová.
Osobitosťou Sakura Awards je, že vína z celého sveta na nej hodnotia výlučne ženské degustátorky. Ako tento nápad vznikol a aký odkaz podľa vás vysiela vinárskemu svetu?
Veľmi si vážime víno a kultúru stravovania. V Japonsku a predpokladám, že aj na Slovensku si ľudia kupujú potraviny predovšetkým v supermarketoch, kde sa predáva aj veľa vína. Nielen v Japonsku, ale na celom svete sú to práve ženy, ktoré majú na starosti stravovanie. Ženy majú navyše vyvinutejší zmysel pre chuť. Odtiaľ bol len krôčik k tomu, aby som vytvorila Sakura Wine Awards, kde hodnotia víno najlepšie japonské, ale aj zahraničné degustátorky.
Akú reputáciu si počas uplynulých rokov SAKURA Wine Awards vybudovala v Japonsku a na medzinárodnej scéne?
Každoročne do našej súťaže vinári prihlásia približne 4-tisíc vzoriek. Počet krajín, z ktorých vzorky prichádzajú, rastie, tento rok ich bolo 37. Za úspešné príbehy považujem tie, keď ocenené vína nájdu importéra. Často počúvame o tom, že vína s nálepkou loga SAKURA Wine Awards zaznamenali nárast predaja a dovozcovia či obchody hlásia, že ich zásoby sa úplne vypredali. Je to pre mňa satisfakcia, veľké zadosťučinenie, že práca investovaná do osvety súvisiacej s konzumáciou vína prináša praktický výsledok. Ľudia cez víno spoznávajú nielen nové chute jedla, ale aj krajiny. Dnes všetci veľa cestujeme a víno môže byť inšpiráciou vyraziť do Európy a aj na Slovensko.
Na Slovensku ste mali nabitý program. Začali ste v malokarpatských vinárstvach a postupne ste prešli až na východ do slovenského Tokaja. Ako sa od posledných dvoch návštev zmenilo vinárske Slovensko?
Prvá vec, ktorá ma zaujala, bola obrovská energia slovenských vinárov. Pocítila som silné a veľmi pozitívne odhodlanie propagovať slovenské víno – nielen na domácom trhu, ale čoraz viac aj na tom medzinárodnom. Tento posun vidno v zakladaní nových vinárstiev, rozširovaní tých existujúcich, zvyšovaní kvality vína s cieľom konkurovať vo svete, ako aj v rastúcom dôraze na vinársku turistiku. V porovnaní s mojimi predchádzajúcimi návštevami ma takisto prekvapilo, akou výraznou mierou prispievajú ženy k rozvoju vinárskeho priemyslu. Pevne verím, že ženy budú v tejto oblasti zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu aj v budúcnosti.
Môže tento prieskum slovenského vinárskeho terénu podnietiť slovenských vinárov, aby sa viac zaujímali o japonský trh?
Slovenské vína sa na japonskom trhu prostredníctvom spoločnosti Mighty Corporation prezentujú už viac ako desaťročie. Dnešní japonskí spotrebitelia hľadajú vo víne väčšiu rozmanitosť. Ich záujem sa rozšíril za hranice medzinárodných odrôd hrozna a čoraz viac ich priťahuje jedinečný charakter a príťažlivosť lokálnych odrôd. Na tohtoročných SAKURA Awards získalo ocenenie množstvo slovenských vín – takmer tri štvrtiny prihlásených vzoriek. Dúfam, že vďaka tejto návšteve prejavia slovenské vinárstva ešte väčší záujem o japonský trh a že slovenské vína budú naďalej získavať širšie uznanie v Japonsku
Pozrime sa na aktuálne skóre slovenského vína na SAKURA Wine Awards. Ako si tam počínajú slovenské vína?
Veľmi dobre. Slovensko začínalo v roku 2014 s 12 vínami tohto roku súťažilo 47, pričom 70 percent z nich bolo ocenených. Veľa vín získalo double gold medalilu a jedno zo slovenských vinárstiev Mrva&Stanko vybojovalo Diamantovú trofej. Máte nádherné vína, som rada, že ich prihlasujete na Sakuru. Chcela by som povzbudiť vinárov, ktorí zvažujú, či ísť na súťaž, ktorá sa koná na druhom konci sveta, nech sa neboja. Takmer jedna pätina (18 percent) prihlásených vín nemá ešte v Japonsku importéra, ale medaila zo Sakury otvára cestu k nim. Na Sakuru prichádza ochutnať vína množstvo somelierov, majiteľov reštaurácií, obchodníkov s vínom, je to najkratšia cesta ako sa dostať na japonský trh.
Aké vína majú najväčšiu šancu uspieť v Japonsku?
V minulosti súťažilo na Sakure viac červených vín, ale postupne stúpa množstvo bielych a šumivých vín. V Japonsku sa je veľa morských plodov a rýb a práve k ním sa veľmi hodia biele vína. Aj tentoraz som na Slovensku ochutnala nádherné biele vína. Bola by som rada, keby počet bielych vín každoročne stúpal. V tomto smere im môže pomôcť spoločnosť MIGHTY WINE, zakladateľ ktorej Masaya Suzuki, pomohol dostať na Sakuru a tým na japonský trh mnohé slovenské vína. Aj porotcovia si uvedomujú kvalitu slovenských vín. Len si vyžaduje čas, kým sa rozšíria na trhu. Preto oceňujem aktivitu Zväzu vinárov a vinohradníkov Slovenska založiť v Japonsku organizáciu SLOVAKIA WINE JAPAN. Chcela by som povzbudiť slovenských vinárov, nech sa neboja konkurencie. Inak o náš trh sa už zaujíma nielen vinársky vyspelé Moldavsko, ale aj taká Indonézia a najnovšie dokonca Anglicko. Kto chce uspieť, musí chodiť do sveta.
Čo najviac hovorí v prospech slovenských vín?
Už som vravela, že ústrednou témou, ktorá sa na Sakure nemení, je Víno a kultúra stravovania. Vynikajúci znalec jedla a vín Francúz Jean Brillant Savarin vravel, že jedlo bez vína je ako deň bez slnka. Sakura odovzdáva vinárom špeciálne Grand prix – ceny za párovanie vín s jedlom. V tomto smere má Slovensko čo ponúknuť šéfkuchárom japonských reštaurácií aj japonským gazdinkám. Najmä preto, že najlepšie slovenské vína majú krásne vybalansované umami, čo je vynikajúca chuť na jazyku. Zo slovenských vín sa skvele hodia k japonskej kuchyni nielen Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Müller Thurgau, Rulandské biele (Pinot Blanc) či Furmint, ale aj biele vína vyrobené z vašich typických odrôd ako sú Devín a Pálava. Čo sa týka červených vín, výborne sa k jedlu párujú nielen Svätovavrinecké či Frankovka modrá, ale určite aj slovenské novošľachtence ako Dunaj a Hron. Tie sa pasujú k mäsovým jedlám, akými sú sukiyaki alebo teppanyaki.
Či chceme alebo nechceme, záujem o vína podmieňuje to, koľko stoja. V akej cene sú najpredávanejšie vína v Japonsku?
Najlepšie sa predávajú vína od tisíc do štyri tisíc japonských jenov, čo je v prepočte od 5,50 do 20 eur na pulte pre koncového zákazníka. Myslím si, že práve takéto vína dokáže Slovensko ponúknuť.
Najnovšou módou je víno bez alkoholu. Čo na to hovoríte?
V Japonsku sa tiež objavil trend piť nealkoholické vína alebo vína s nižším obsahom alkoholu. Najmä tehotné ženy, ktoré si nemôžu dať pohár vína, ako boli zvyknuté so svojim manželom, často siahajú po nealkoholickom víne. Trend nealkoholických vín bude zrejme pokračovať nielen v Japonsku, ale v celom svete.
Nie je tajomstvom, že za opojením, ktoré vyvolá dúšok vína, sa ukrýva alkohol. Doktor Fleming, škótsky vedec, povedal, že penicilín ľudí lieči, ale víno robí ľudí šťastnejšími. Súhlasíte s Flemingom?
Áno, osobne nemám rada nealkoholické vína, avšak vnímam trendy v pití a vidím, že mladí ľudia čoraz častejšie siahajú po vínach s nižším obsahom alkoholu práve preto, že si myslia, že žijú zdravšie, modernejšie. Víno bez alkoholu nie je víno, umenie zdravého života nespočíva v jeho odmietaní, ale v správnej miere konzumácie vína. V tom je pointa.
Bývalé Československo reprezentovala vo vedomí Japoncov vynikajúca gymnastka Věra Čáslavská. Môže víno upresniť predstavu o Slovensku, malej krajine uprostred Európy ako destinácie, ktorú sa oplatí navštíviť?
Japonci sú veľmi vzdelaní, majú dobré geografické vedomosti a hoci je Slovensko malou krajinou uprostred Európy, môžem povedať, že väčšina Japoncov niečo o Slovensku vie. Věra Čáslavská to je legenda, Československo a Věru Časlavskú poznajú vari všetci Japonci, minimálne moja generácia. Ale cestu do ich sŕdc môže otvoriť aj krásne slovenské víno.
© Autorské práva vyhradené
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.