Jaroslav Naď: Všetky strany pod 10 percent môžu byť v ohrození (rozhovor)

Bolo už odsúdených viac ako štyridsať ľudí, ale tým, ako menili pravidlá, v konečnom dôsledku zmenili aj tresty. Napríklad Ľubica Rošková ukradla 150 000 eur a dostala pokutu 10 000 eur. To je dôsledok zmenených trestných sadzieb, ktoré urobili len preto, aby chránili svojich ľudí.

Nie je všetkým dňom koniec. Obžaloba má dvadsať skutkov a ešte zaznie veľa zaujímavostí. Bol by v tom čert, aby nakoniec nebola vykonaná spravodlivosť.

Súd aktuálne rozhodol, že prípad Jána Slotu, ktorý bol na prvom stupni uznaný vinným z nepriamej korupcie, je premlčaný. Čo na to hovoríte?

Keď som si to prečítal, presne som si predstavil teoretickú možnosť, ako Ján Slota volá Ficovi a hovorí mu: „Počúvaj, nakoniec by som išiel do basy, zmeňte to, aby som nešiel.“

Na prvom stupni dostal iba podmienku.

Áno, ale za čo? Za to, že mal uplácať niekoho, u koho išiel vybavovať nižší trest, teda korumpoval súd. Dostať podmienku za takýto skutok bolo podľa mňa neadekvátne. Nakoniec Najvyšší súd rozhodne, že je to premlčané a nebude potrestaný vôbec.

Keď toto ľudia vidia, čudujeme sa, že chcú, aby prišlo k zásadným zmenám a aby na Slovensku platila spravodlivosť? V strane Demokrati hovoríme o hlbokej orbe, pretože ak tu nebude fungovať spravodlivosť, celá krajina sa zrúti, lebo nikto nebude rešpektovať žiadne pravidlá.

Predavač langošov dostane pokutu 1 500 eur za chýbajúci mäkčeň na bloku z registračnej pokladnice a na druhej strane Ján Slota zjavne korumpuje sudcu a ostane bez trestu.

Kmec by nemal byť vo verejnom živote

Nominácia poslanca Miroslava Radačovského na Cyprus ešte nie je potvrdená. Máme tam aj vojenskú misiu. Môže na takom veľvyslanectve niečo pokaziť?

Nielen to, že tam dlhoročne máme vojenskú misiu OSN, ktorá rozdeľuje znepriatelené časti severu a juhu ostrova. Už desaťročia tam vykonávame funkciu styčnej ambasády, ktorá má za úlohu zabezpečovať bikomunitný dialóg medzi severom a juhom.

Vždy sme tam vysielali renomovaného, skúseného a kariérneho diplomata, ktorý v tom dialógu pokračoval. Teraz tam posielame Radačovského. Je to smiešne. V Európskom parlamente hodil medzi ľudí polomŕtvu holubicu, čo preukázalo jeho mnohé danosti. Nehovoriac o tom, že mu v aute našli 17 gramov kokaínu a nelegálne držanú strelnú zbraň.

Neviem, či sa to preukázalo. Odsúdený nebol.

Tvrdil, že to bolo jeho syna. Je to asi taká výhovorka, ako keby ste povedali, že ste si neurobili domácu úlohu, lebo nefungovala elektrina. Zároveň povedal, že jeho najväčšou kvalifikáciou je, že vie po grécky.

Následne to poprel.

Presne tak. Po anglicky hovorí katastrofálne a nemá žiadne diplomatické skúsenosti. Obávam sa, že keď tam bude naozaj vyslaný, tak v bikomunitnom dialógu nielenže nebude bojovať za mier, ale spôsobí tam vojnu. Možno to ani nebude chcieť, ale pri tom jeho nasadení by som sa vôbec nečudoval.

Ak tohto človeka vymenuje prezident za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky, tak ďalším najlepším adeptom by bol už len pes Gery, lebo ten by na ambasáde narobil oveľa menej problémov ako pán Radačovský.

Táto krajina sa mení z moderného štátu na peklo. Neviem, dokedy to budeme ochotní trpieť. Radačovský ako veľvyslanec na Cypre? Keby ho poslali aspoň do Burundi, tak tam odíde a už o ňom nikto nebude vedieť.

Cyprus je skutočne top dôležitá diplomatická štácia a každý, kto je trochu pri zmysloch, sa musí chytiť za hlavu. Ak to prezident Pellegrini urobí pre politické dohody, tak pomenovanie „prázdny oblek“, ktoré použil Rastislav Káčer, bude málo na to, čo sa stane. Druhým veľvyslancom je Peter Kmec, ktorého poznám roky.

V protiklade k pánovi Radačovskému je skúseným, kariérnym diplomatom.

Áno a bol veľvyslancom vo Švédsku aj v Spojených štátoch amerických. Potom sa rozhodol robiť poradcu premiérovi Pellegrinimu, následne vstúpil do strany Hlas a poškvrnil svoju diplomatickú kariéru pôsobením v politike.

Kauzou Slayáda, pre ktorú musel odísť.

Môže sa stať, že idete do politiky, následne uzavriete politickú kapitolu a vrátite sa späť do diplomacie.

Boli takí, napríklad František Kašický, bývalý minister obrany, ktorý bol po pôsobení v politike dlhoročný diplomat. Tiež odišiel po kauze.

Komunisti ako Fico sú naučení, že môžu pokojne kradnúť, a keď im na to náhodou prídu, tak ich odvolajú a pošlú na teplé miestečko. V prípade Petra Kmeca neviem, do akej miery bolo jeho osobné maslo na hlave to, že sa tam ukradlo 17 miliónov eur. Neviem, do akej miery bol do toho osobne zapojený, ale stalo sa to v jeho rezorte a odvolali ho.

Tvrdí, že prevzal politickú zodpovednosť, nie trestnoprávnu, pretože ho oficiálne nikto neobvinil.

Neprevzal politickú zodpovednosť, lebo Robert Fico vtedy povedal, že musí okamžite skončiť. Odvolali ho pre zásadnú kauzu a za to ide robiť veľvyslanca do Ríma? Neviem, či si myslí, že to zo seba zmyje, keď bude bližšie k pápežovi. Pri všetkej úcte by mal vo verejnom živote okamžite skončiť.

Táto vláda povysielala veľa ľudí nielen na veľvyslanecké, ale aj na nižšie pozície. Keď príde nová vláda, musia byť odvolaní. Keď to poviem, niekto hovorí, že som revanšista. Aký revanšista? Radačovského treba stiahnuť, kým na Cypre nevyvolá vojnu.

Na druhú stranu, keď bol pán Kmec veľvyslancom v USA, tak práve on vyjednával dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi.

Potom mal voči nej v parlamente pripomienky.

Bol som vtedy v opozícii a kontaktoval ma, či by som mu vedel pomôcť, aby opozícia zahlasovala za. Potom sa vymenila vláda, ja som po ňom dokončoval proces a on zrazu zahlasoval proti. To tiež svedčí o charaktere človeka.

Tieto nominácie sú katastrofálne. Jedna je nechutná, lebo ide o človeka, ktorý má za sebou kauzu a posielajú ho tam len preto, aby nepovedal, kam išli peniaze. Druhá sa nedá popísať inak ako tragická príhoda.

Predvolebné vyhliadky a plány

Zarezonovala debata o predvolebnom spájaní sa s Progresívnym Slovenskom a všetkých zaujíma, či s nimi v nejakej forme budete kandidovať. Vylúčili ste, že budete hostia na ich kandidátke a tiež to, že by vaša strana zanikla a zlúčila sa s PS. V zásade ale pripúšťate, že s nimi pôjdete do volieb ako koalícia. Rozumiem tomu správne?

Áno a som veľmi rád, že ste to takto povedali. Ako Demokrati pripúšťame tri možné scenáre. Prvý scenár, ktorý je nám úplne najprirodzenejší, je ten, že pôjdeme do volieb sami. Na to však potrebujeme mať adekvátnu podporu od obyvateľov.

Akú podporu by ste museli mať v prieskumoch?

Keby sme sa pohybovali niekde medzi 7,5 až 8 percentami, tak by sme uvažovali nad tým, že to je hodné toho risku.

Keď budete mať šesť, tak to nebudete riskovať?

Je to náročné, lebo šesť môže znamenať aj osem, ale aj štyri. Bez ohľadu na stranícke záujmy si nemyslím, že si ktorákoľvek z dnešných opozičných demokratických strán môže dovoliť, aby jej prepadli hlasy tým, že získa 4,9 alebo 4,8 percenta.

Čo sa pri vyššej účasti veľmi ľahko môže stať, videli sme to už viackrát.

Presne tak. Očakávam, že predvolebné napätie sa bude stupňovať a budeme zažívať presne to, čo sme videli v Maďarsku, teda veľmi vysokú volebnú účasť. Obidve strany budú motivované, aby prišlo čo najviac voličov, a tým pádom aj strany, ktoré majú dnes okolo 10 percent, môžu mať problém.

Druhá vec je, že my ako strana Demokrati sme v situácii, kedy s nami všetky demokratické opozičné strany počítajú do vlády a nikto s nami nemá osobný problém. Mali sme republikovú radu, na ktorej sme férovo diskutovali so zástupcami okresov, o tom, aké sú naše možnosti. Jednou z nich je, že pôjdeme do predvolebnej koalície.

Neznamená to zánik našej strany a kandidovanie pod značkou inej strany. Rovnako definitívne vylučujeme možnosť, že nebudeme kandidovať a iná strana nám len zoberie ľudí na svoju kandidátku.

Z republikovej rady sme dostali mandát rokovať s opozičnými demokratickými stranami o spájaní síl, nie o spájaní strán. Najférovejším prístupom je predvolebná koalícia.

So stranou PS prebiehajú rokovania. Aké sú ďalšie možnosti?

Nebudem potvrdzovať žiadne rokovania. Ľudia, ktorí o tom hovoria verejne, o tom v skutočnosti nevedia nič a väčšinou nám len chcú uškodiť. Pán Branislav Gröhling v nedeľnej diskusii povedal, že vie o rokovaniach s PS, ktoré sa týkali pozícií na kandidátke. Sú to bludy, nič z toho nie je pravda.

Prečo to pán Gröhling hovorí? Prečo pán Hlina povedal, že naše rokovania s PS stroskotali, lebo sme si vypýtali každé druhé miesto na kandidátke? Neviem, prečo to robia. Je to čisté klamstvo a mrzí nás to.

Poviem vám prečo. Keď to nepoviete jasne a transparentne, vzniká priestor na domýšľanie. Ľudia niečo započujú, informácia sa ako pri hre na telefón pozmení, a potom sa vo verejnom priestore šíri nepresne.

Prečo majú tendenciu hovoriť o veciach, o ktorých nič nevedia? Tí, ktorí chcú, aby to dopadlo dobre, o tom verejne rozprávať nebudú. Naopak, tí, ktorí si posielajú odkazy cez médiá, nechcú, aby to dopadlo dobre.

Sme zodpovedná strana a máme mandát rokovať s každým, kto prejaví záujem. Momentálne evidujeme snahu o rozhovory z dvoch zoskupení a radi sa porozprávame.

Zatiaľ sme na absolútnom začiatku a rozoberáme programové línie a červené čiary, ktoré v žiadnom prípade nepodporíme. Ďalej o ekonomických a zahranično-politických prioritách. Ani jedno rokovanie nebolo o miestach na kandidátke. Kto tvrdí opak, tak buď klame zámerne alebo nechtiac.

Ak by ste išli na spoločnej kandidátke do koalície, zopakovali by ste krok vášho predchodcu, strany Spolu, ktorá sa spojila s PS a pre vyššiu hranicu sa nedostali do parlamentu. Vtedajší predstavitelia týchto strán hovorili, že takúto chybu už nikto nikdy neurobí. Chystáte sa teraz tú chybu zopakovať?

V žiadnom prípade nejdeme zopakovať chybu. Vtedy urobili viacero chýb a teraz sa mi o tom ľahko hovorí. Pán Andrej Kiska sa k nim najprv odmietol pridať, čo bolo prvé sklamanie pre voličov. Potom boli problémy, ktoré vyvrcholili ponožkami na rokovacom stolíku v Národnej rade.

Dejepis slúži na to, aby sme sa z neho poučili a neopakovali chyby z minulosti. Našu stranu nejdeme s ničím zlučovať, lebo máme vlastný stredopravý program, 1 200 členov a zastúpenie vo viac ako sedemdesiatich okresoch.

Áno, ale toto hovorí každá strana. Ak pôjdete do koalície, dobrovoľne si zvýšite kvórum a tým pádom sami na seba šijete búdu.

Ak chceme poraziť Roberta Fica, budeme sa báť sedempercentnej hranice namiesto päťpercentnej?

To si vtedy hovorili aj Miroslav Beblavý s Michalom Trubanom.

Urobili rozhodnutia, za ktoré nesú svoju zodpovednosť. Je oveľa dôležitejšie pospájať sily, dostať dnešné demokratické opozičné subjekty do parlamentu a vytvoriť vládu. Je to lepšie, ako keby sme do volieb išli piati alebo šiesti samostatne a v presvedčení, že to všetci dáme. Na konci to jeden alebo dvaja z nás nezvládnu a Fico sa bude opäť smiať.

Nehľadajme dôvody, prečo to spochybňovať, ale prečo to urobiť. Hlavná myšlienka spájania síl je, aby neprepadli hlasy demokratických strán, ktoré budeme potrebovať. Hovoríme o stranách, ktoré sa v prieskumoch pohybujú pod úrovňou osem percent. Všetky sú v ohrození. Buďme preto realisti a správajme sa zodpovedne.

Treba odložiť nálepkovanie

Pred časom ste priznali, že keby sa Demokrati spojili do koalície s PS, mohlo by to vysať voličov SaS, ktorá je v situácii, že sa nezlučuje, naopak skôr sa drobí. Nie je to cesta k tomu, čo nechcete, teda že váš opozičný partner skončí mimo parlamentu?

Ak sa spoja dve blízke politické strany a tretia zostane pomimo, ľudia budú mať tendenciu voliť silnejší blok, ktorý môže nakoniec poraziť Roberta Fica. Navyše zo strany SaS odišiel Richard Sulík a Jana Bittó Cigániková, ktorí majú svojho voliča.

Na druhú stranu je rozdiel, čo strana deklaruje navonok v porovnaní s tým, aké signály vysielajú členovia a podpredsedovia, ktorí tvrdia, že vnútorne nie sú proti spájaniu.

Zodpovednosť velí všetkým opozičným stranám, aby sme spojili sily a našli riešenie. Pre niekoho môžu byť dôležité stranícke či osobné záujmy, no pre nás je najdôležitejšie to, aby sme porazili Roberta Fica.

Nebuďme porazeneckí, buďme optimisti a majme vnútornú pozitívnu silu, že chceme vyhrať. Som presvedčený, že ako opozičný blok sme na dobrej ceste, ale nesmieme sa rozbíjať zvnútra. Z niektorých vyjadrení Richarda Sulíka cítim mrazenie a bol by som nerád, keby sa vrátil naspäť do politiky. Toho som si už zažil až-až.

Zjavne sa to deje a naozaj môže rozhodnúť to jedno percento, ktoré odoberie strane SaS. Mali by zmysel dva volebné bloky? Napríklad KDH so SaS a v hre je aj Maďarská aliancia.

Maďarská aliancia je samozrejme veľký hráč. Niekto si môže myslieť, že majú len niečo medzi 3,5 a 4,5 percentami.

Tie môžu rozhodnúť o všetkom.

Áno, môžu rozhodnúť o voľbách. Preto mi vyjadrenia typu, že sa nemáme rozprávať s Maďarskou alianciou, ale radšej s Maďarským fórom, ktoré má v prieskumoch 0,2 percenta, nedávajú matematickú logiku. Diskutujme s obidvomi stranami, ale nezahoďme voličov, ktorí boli stabilným prvkom, keď fungovali pravicové Dzurindove vlády.

Či pôjde o liberálnejšie a konzervatívnejšie zoskupenie alebo tomu dáme inú formu, o tom by mali byť rozhovory. Tie však nemôžu začínať pri požiadavkách o miesta na kandidátke alebo o tom, kto bude aký minister.

Nehodili by ste sa skôr ku konzervatívnejším stranám, keďže napríklad Eduard Heger predtým pôsobil v OĽaNO?

Toto je nálepkovanie.

Nie je to nálepkovanie, ale je úplne zrejmé, že pán Heger je konzervatívec.

Čo som ja?

To sa definujte vy. Čo taký Igor Matovič?

Ak by malo Hnutie Slovensko záujem kontaktovať nás, stretnutia by sme sa zúčastnili, ale evidujem ich jasné vyjadrenia, že chcú ísť do volieb sami. Zároveň v demokratickom spektre nevidím nikoho iného, kto by s nimi chcel ísť.

Agentúra Focus síce nedávno urobila prieskum spájania, kde bola zahrnutá aj strana Igora Matoviča, ale to skôr spochybnilo kredibilitu tohto prieskumu.

Sme strana, ktorá spája konzervatívnych aj liberálnych politikov. Keď to niekomu vyhovuje, onálepkuje nás ako liberálov, aby o sebe mohol hovoriť, že je jediný konzervatívec. Iní nás zas označujú za konzervatívcov, lebo by chceli, aby sa spájali len liberálne strany. Branislav Gröhling nás dokonca označil za ľavicovú stranu, z čoho som skoro odpadol.

Pre toho, kto je ekonomicky úplne napravo, je každý iný ľavicovejší.

Otázka je, či má niekto pravicovejší program ako my. Máme najsilnejší, pravicový, ekonomický program v prospech podnikateľov a živnostníkov. Nálepkovanie sa teraz nehodí, musíme sa baviť o iných veciach – o spravodlivosti, zahraničnej politike, smerovaní Slovenskej republiky a o tom, aby sa tu mladým ľuďom žilo dobre a neodchádzali.

Neriešme to, či je niekto konzervatívec alebo liberál. Vždy, keď sme mali stabilnú vládu, pozostávala z konzervatívnych aj liberálnych prúdov. Zbytočné vypúšťanie odkazov a vyhraňovanie, neprinesie nič dobré.

Bol som vo vláde, kde si Igor Matovič a Richard Sulík posielali odkazy a skončilo to pádom dvoch vlád počas jedného volebného obdobia. Toto už nechcime a nevracajme ducha týchto dvoch pánov do opozičnej spolupráce. Sústreďme sa na hľadanie riešení a verím, že nájdeme spoločnú cestu, ako poraziť Roberta Fica.

Blíži sa termín referenda. Chystáte aj kampaň alebo ste to už de facto vzdali?

Snažíme sa, koľko vieme. Máme po Slovensku vylepených niekoľko bilbordov a chcem poďakovať Progresívnemu Slovensku aj Maďarskej aliancii, že referendum oficiálne podporili. Pán Gröhling sľúbil, že pôjde hlasovať medzi prvými. Verím, že bude dobrým príkladom aj pre ostatných členov SaS.

Čudujem sa Igorovi Matovičovi, lebo on je inak veľký zástanca referenda, ale keďže s tým neprišiel on, tak teraz hľadá cesty, ako proti nemu zbrojiť a nezúčastniť sa. Naopak Július Jakab referendum podporuje a povedal, že sa zúčastní.

Plánujeme online kampaň, budeme distribuovať stranícke noviny a pripravujeme aj terénnu kampaň. Spravíme všetko, čo nám náš rozpočet a podpora partnerov umožňujú. To, že nás žiadna televízia nepozvala diskutovať o referende, zatiaľ čo Robert Fico bol pri svojich referendách v každej televízii, ukazuje niečo o našom mediálnom trhu.

Ľudia vedia, že prezident referendum politicky zmaril, keď stanovil dátum na leto a odstránil z neho základnú otázku bez konzultácie s Ústavným súdom. Dostane za to politický účet v ďalších voľbách. Náš cieľ je motivovať ľudí, a to bude pokračovať v komunálnych a regionálnych voľbách a vyvrcholením budú parlamentné voľby.

Pointou nie je samotné referendum a jeho otázky, ale iba mobilizácia voličov?

Samotné referendum by malo pointu, keby ho Peter Pellegrini nezmaril vyradením kľúčovej otázky. Teraz má zmysel v tom, že pomáha namotivovať občanov k ďalším voľbám.

Pracne sme vyzbierali 384 000 podpisov a vieme, že ľudia sú nahnevaní, pretože Robert Fico ako jediný premiér dostane šialenú doživotnú rentu za to, čo narobil tejto krajine.

Počúvam argumenty, že referendum bude stáť veľa peňazí. Drvivá väčšina nákladov pôjde našim občanom, ktorí sú vo volebných komisiách. Sú to ľudia, ktorí kvôli tejto vláde platia vyššie dane, odvody a transakčné poplatky.

Keď im môžeme pomôcť aspoň tými 130 eurami, sú za to radi. Navyše pôjde o oveľa lepšie investované peniaze ako miliarda eur za nekvalitný betón do prešovskej nemocnice od ministra Kaliňáka.

Robert Fico robí referendum zakaždým, keď je v opozícii a vtedy hovorí, že by sa ho mali zúčastniť všetci ústavní činitelia. Očakávam teda, že Fico, Pellegrini a Raši budú stáť medzi prvými pred volebnými miestnosťami a pôjdú hlasovať.

Zmluva bola na šrot, nie na funkčnú techniku

Z vašej tlačovky vyplynulo, že systém protilietadlovej obrany KUB bol vyradený z armády a následne sa predajom dostal do vlastníctva Ugandy. Tvrdíte, že záhadne nadobudol vyššiu hodnotu. Čo je v tomto prípade najpodstatnejšie?

Nikdy som nepovedal, že sa dostali priamo do vlastníctva Ugandy. Preukázal som podpísanú zmluvu medzi slovenskou spoločnosťou Robus, ktorá KUB získala od ministerstva obrany, a rumunskou spoločnosťou.

Na základe podpísanej zmluvy požiadala rumunská spoločnosť ministerstvo zahraničných vecí Rumunska o vydanie certifikátu konečného užívateľa. V tom dokumente uviedli, že krajinou pôvodu je Slovenská republika, vývozca je z Rumunska, sprostredkovateľ v Severnom Macedónsku a konečná destinácia je Uganda.

Navyše už nešlo o desať miliónov eur, ako hovorila kúpna zmluva, ale konečná suma bola 11,2 milióna eur. Cestou medzi Rumunskom, Macedónskom a Ugandou sa teda navýšila o 1,2 milióna eur.

Na tlačovej konferencii som sa len pýtal, hoci minister Kaliňák tvrdil, že som ho obvinil. Trafená hus zagága, takže po mojich otázkach začal útočiť, lebo veľmi dobre vie, že má za ušami.

Pýtal som sa, ako sa dve batérie KUB dostali do súkromnej spoločnosti. Veril som, že nie na základe zmluvy na výkup šrotu, ktorú má spoločnosť Robus s ministerstvom, avšak po jeho tlačovke som pochopil, že je to pravda.

Vyčítajú vám, že zmluvu s firmou Robus ste podpísali práve vy.

Dostanem sa k tomu. Ďalej som sa pýtal, ako je možné, že to ide ďalej do Ugandy a že vydali certifikát konečného užívateľa. Keď ho vydávate na techniku pôvodne z inej krajiny, musíte sa zástupcov krajiny opýtať, či s tým súhlasia. Slovenská strana teda musela súhlasiť.

Minister Kaliňák tvrdí, že nikto o povolenie vývozu nepožiadal.

On hovorí o vývoznej licencii zo Slovenskej republiky. To je iná situácia, pri ktorej je možné, že firma ešte nepožiadala o schválenie a technika je stále na sklade medzi Zvolenom a Krupinou.

Podstatné je, že podpísali kúpnu zmluvu a vydali certifikát do Ugandy. Na zahraničnej strane je to teda vyriešené a slovenská spoločnosť zatiaľ nepožiadala ministerstvo obrany o vývoznú licenciu.

Ako je možné, že ministerstvo obrany kontaktovalo spoločnosť Robus v lete 2024, keď bol Kaliňák už trištvrte roka ministrom? Zmluva, na ktorú sa odvoláva a ktorú som v roku 2021 skutočne podpísal na vývoz šrotu, hovorí jasne, že bola na šrot, nie na vojenskú techniku, ktorá sa dá ďalej využívať.

Medzitým to bolo prekvalifikované a pán Kaliňák tvrdí, že sa to stalo ešte pred jeho nástupom do funkcie.

Tvrdil, že som to spravil ja a potom zistil, že už v máji som nebol ministrom a teraz hovorí o úradníckej vláde.

Pán Sklenár (minister obrany počas úradníckej vlády – pozn. red.) povedal, že si nespomína, že by podpisoval niečo týkajúce sa KUB.

Prečo Kaliňák neurobí jednoduchú vec? Keby chcel, diskutoval by priamo so mnou a priniesol by dôkazy. Dobre však vie, že nič také som nepodpísal. Na tlačovke na mňa len nakydal a teraz z toho ťažko cúva.

V zmluve z roku 2021 sa explicitne píše, že spoločnosť si šrot môže vziať len na základe výzvy od zástupcu ministerstva. Na prevzatie majú pätnásť, respektíve tridsať dní.

Ak Kaliňák priznáva, že techniku odviezli v lete 2024, znamená to, že jeho ľudia museli proces spustiť a spoločnosť vyzvať. Celý presun techniky prebehol za jeho úradovania a nemôže sa vyhovárať na Sklenára, ani na Naďa.

Tvrdí, že technika bola kvalifikovaná ako šrot ešte v októbri 2023.

Ničím to nepreukázal. Na tlačovke mával dvomi dokumentmi a myslel si, že tým vypne novinárov a mňa. Jeden dokument z 8. augusta obsahoval komunikáciu vojaka z logistiky na generálny štáb o tom, že majú nerozhodnutý materiál.

Zatiaľ ho nevyhlásili za neupotrebiteľný, len žiadali o rozhodnutie. Bolo to tri mesiace po mojom odchode z rezortu, takže sa to nerozhodlo počas môjho úradovania.

Druhý dokument zo dňa pred jeho nástupom zas hovoril o presune materiálu na základňu neupotrebiteľného materiálu. Priznal, že deň pred jeho nástupom odišiel spis, ktorým vojak žiadal informáciu, ako procesovať ďalej, no samotný presun sa uskutočnil už za Kaliňáka.

Aj keby boli rozbehnuté procesy, mohol to kedykoľvek zastaviť. Ja som po nástupe po vláde Petra Pellegriniho a Roberta Fica našiel všelijaké pochybné rozhodnutia o neupotrebiteľnej technike, dokonca aj o celej základni, čo bol čistý biznis a okamžite som to zvrátil. On na to mal trištvrte roka, hoci netvrdím, že to bola supermoderná technika. Bola to postsovietska technika, ale predali ju ako šrot.

Hovoria, že z toho povyberali súčiastky na opravu iných existujúcich systémov KUB. Robert Kaliňák tiež tvrdí, že ste predali rakety do týchto systémov za zhruba 500 eur za kus. Znamená to, že KUB bol nepoužiteľný?

Nie. Kaliňák sa pri každom vystúpení strelí do nohy. Chce ma umlčať, no nakoniec nachytá sám seba. Keď som ukázal fotografie reálneho stavu techniky, reagoval, že je to nacenenie toho, čo treba na systéme opraviť, aby fungoval.

Hovorí, že ste čerpali z dokumentu, podľa ktorého bolo na opravu časti techniky potrebných 1,5 milióna eur.

Všetko to malo byť za 1,5 milióna. Čo vlastne povedal? Že za jeho ministrovania sa technika dala súkromnej spoločnosti za 60 000 eur, tá zistila, že ju opraví za 1,5 milióna a predá ďalej za desať miliónov. De facto priznal, že firma na predaji zarobila 8,5 milióna eur.

Potom prišiel so závratným zistením, že počas mojej éry sa predali rakety do systému KUB. V dokumente sa píše, že rakety vyhlásili za neupotrebiteľné bývalý minister obrany Peter Gajdoš z vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 až 2020.

Boli uskladnené na základni Rašov, ktorú však išli rekonštruovať. Náčelník generálneho štábu ma žiadal, aby sme ten sklad vyprázdnili, keďže tam bola vyradená technika. Rakety sme firme neposunuli len tak ako šrot, ale vypísali sme verejnú súťaž na odpredaj.

Mohol sa prihlásiť hocikto, no vyhrala spoločnosť Robus. Rozdiel je v tom, že kým za Kaliňáka sa využiteľná technika posúva ako šrot, my sme už vyradené rakety predávali poctivo cez verejnú súťaž.

Za S-300 sme dostali 92 miliónov eur

Opakovane vám vyčítali darovanie systému S-300 Ukrajine. V čom je tu rozdiel? Tiež hovoríme o starom systéme, ktorý naša armáda nevedela využiť. V mieri naši vojaci neoperujú s materiálom, ktorý môže vybuchnúť, pokiaľ je expirovaný. Počas vojny na Ukrajine využívajú čokoľvek, čo majú. Na Slovensku sme systém nepoužívali, lebo mu vypršala platnosť a darovali ste ho Ukrajine, pretože s papiermi si ťažkú hlavu nerobia?

Správne ste pomenovali jeden z aspektov. Všetky rakety S-300 boli po technickej životnosti z dôvodu nekonania Ficových vlád. Z tohto systému sa na Slovensku nevystrelilo ani jeden jediný raz, vojaci s ním cvičili len nasucho. Raz cvičili v Bulharsku, no nestrieľali naším, ale bulharským systémom. Navyše tých pár desiatok rakiet by nám vo vojnovom konflikte vydržalo tak dve hodiny.

Druhá a tretia Ficova vláda schválila dokument, že systém S-300 už nespĺňa parametre, našu vlasť nechráni, a preto ho treba okamžite nahradiť. Hlasoval za to aj Robert Kaliňák a systém bol jednoducho vypnutý.

Bol kdesi v garáži a nepoužíval sa.

Bol som tam a vojaci mi potvrdili, že keď systém konečne naštartujú a dokúpenými súčiastkami na ňom opravia to, čo treba, funguje možno hodinu a potom sa znova pokazí a vypne. Toto bol reálny stav, ktorý Ficove vlády poznali, ale nič pre opravu neurobili.

Najprv sme chceli, aby nám ho opravili Ukrajinci, lebo iba oni a Rusi to vedeli urobiť. Rusi boli na sankčnom zozname. Ukrajinci to urobiť chceli, no keď sa blížila vojna, povedali nám, že už nemajú kapacity, lebo sa musia sústrediť na svoju obranu.

Následne prišla ponuka, že ak systém posunieme Ukrajine, na Slovensko za to príde na dva roky americký systém Patriot. To bol časový priestor na to, aby sme si dokázali vyriešiť našu protilietadlovú obranu. Zároveň sme dostali ďalšie tri batérie Patriotov od NATO, čiže mali sme tu plne funkčné štyri batérie, ktoré nonstop chránili našu vlasť.

Všetky len dočasne.

Áno, ale to sme vedeli. Boli tu v čase priameho ohrozenia, kedy hrozilo, že by mohla vojna prejsť aj cez naše hranice. Keď sa to nestalo, tri batérie odišli pomáhať Ukrajine a jedna batéria v Malackách zostala ešte dva roky, kým nebola nahradená talianskym systémom.

Navyše, naša vláda za S-300 dostala vyplatených 92 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja priamo do štátneho rozpočtu. Darovanie bolo pre Slovensko jednoznačne výhodné.

Keby to bolo na Kaliňákovi, verím tomu, že by to po tme predal a systém by skončil niekde v Rusku. Macedónski investigatívni novinári varujú, že ak systémy KUB pôjdu do Ugandy, môžu skončiť v Rusku, keďže Uganda je jeho spojenec a sama iné systémy KUB nemá.

Kaliňák hovorí, že Rusko ich nepotrebuje, lebo ich vraj majú dosť, hoci vidíme, že drony lietajú aj nad Petrohradom.

Sú to jeho nezmysly. Rusi potrebujú každý funkčný systém. Keď sme pred časom za finančnú náhradu darovali jeden balík našich KUB na Ukrajinu, tak Fico aj Kaliňák kritizovali, že zbavujeme našu vlasť týchto fantastických systémov.

Potom príde Kaliňák na ministerstvo a namiesto toho, aby tieto podľa neho úžasné systémy rozmiestnil na východnej hranici alebo na ochranu jadrových elektrární, radšej umožní, aby odišli preč. Nebyť toho, že sme to zverejnili, tie systémy by už boli za hranicami. Teraz majú problém a nemôžu to pustiť ďalej.