Je kauza čurillovcov naozaj uzavretá? Nové rozhodnutia podľa advokátky hovoria inak

Kauza čurillovcov a ich postavenia mimo služby patrí medzi mediálne často diskutované  témy. Hovorí sa najmä o nezákonnosti ich dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Advokátka zastupujúca Ministerstvo vnútra SR Martina Filipová z advokátskej kancelárie BOOM & SMART Slovakia v rozhovore vysvetľuje argumenty ministerstva, reaguje na najčastejšie výhrady a približuje, prečo podľa nej existujú ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré prinášajú do celej kauzy nový právny rozmer.  

Už dlhší čas sa hovorí o tom, že nezákonné odstavenie čurillovcov je právne uzavretá vec. Je teda táto kauza definitívne v vyriešená?

Doteraz vo verejnom priestore zaznievala predovšetkým jedna interpretácia celej právnej situácie. Je prirodzené, že každá procesná strana prezentuje právne argumenty svojho klienta. Zároveň si však myslím, že verejnosť má právo poznať aj druhú stranu právnej argumentácie, najmä ak medzičasom pribudlo nové súdne rozhodnutie, ktoré ukazuje, že právna situácia zďaleka nie je taká jednoznačná, ako sa často prezentuje.

Ako advokátka zastupujúca ministerstvo vnútra nepovažujem za svoju úlohu viesť mediálne spory. Mojou úlohou je vysvetliť právne dôvody, na ktorých ministerstvo postavilo svoju obranu. A práve dnes už existuje dostatočný priestor viesť túto diskusiu vecne, odborne a so vzájomným rešpektom.

Vráťme sa však na začiatok. Prečo boli vyšetrovatelia postavení mimo službu?

Vyšetrovatelia známi ako čurillovci boli na jeseň 2023 dočasne pozbavení výkonu štátnej služby z dôvodu, že im bolo vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalšie trestné činy. Obvinenia teda priamo súviseli s výkonom ich služobnej činnosti. Konkrétne sa podľa Úradu inšpekčnej služby mali dopustiť napríklad vyhotovovania uznesení o začatí trestného stíhania na základe vykonštruovaných skutočností, vyhotovovania realizačných návrhov bez existencie reálnych podkladov a ďalších skutkov.

S ohľadom na tieto závažné obvinenia bolo ministerstvo povinné rozhodnúť o ich postavení mimo službu. Nešlo pritom o prepustenie zo služobného pomeru. Išlo o zákonný inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby, ktorý ma dočasný charakter. Neznamená vyslovenie viny, neporušuje prezumpciu neviny a nepredstavuje disciplinárny ani trestnoprávny postih. Jeho účelom je zabezpečiť dôveru v nestrannosť výkonu policajnej služby počas trvania trestného stíhania.

Čo podľa vás predchádzalo rozhodnutiu o postavení čurillovcov mimo službu a ktoré udalosti z jesene 2023 považujete za kľúčové pre pochopenie celej kauzy?

Advokátka zastupujúca Ministerstvo vnútra SR Martina Filipová z advokátskej kancelárie BOOM & SMART Slovakia

Na jeseň 2023 získali viacerí policajti postavenie chránených oznamovateľov v súvislosti s trestnou vecou známou ako Rozuzlenie. Postavenie chránených oznamovateľov im bolo priznané Úradom špeciálnej prokuratúry v súvislosti s ich oznámeniami protispoločenskej činnosti. Za pozornosť však stojí aj časová postupnosť udalostí. Postavenie chránených oznamovateľov im bolo totiž priznané v čase, keď už boli sami trestne stíhaní.

Dnes už zároveň vieme, že trestné stíhanie v kauze Rozuzlenie bolo medzičasom zastavené a to z dôvodu, že jednak opísané skutky sa nestali ako aj z dôvodu, že tieto skutky nie sú trestným činom. Táto skutočnosť nepochybne predstavuje významný moment celej kauzy.

Prečo teda nedošlo k ich postaveniu mimo služby po tom, ako im bolo vznesené obvinenie ale až po voľbách na jeseň 2023 ?

Na túto otázku nie som kompetentná odpovedať. S určitosťou však platí, že práve vznesenie obvinenia, ku ktorému u nich došlo je okamih, ktorý zákonodarca v mnohých právnych predpisoch považuje za mimoriadne významnú skutočnosť, s ktorou spája právne následky.

Treba zdôrazniť, že nikto netvrdí, že vznesenie obvinenia znamená vinu. To by bolo v rozpore s prezumpciou neviny. Na druhej strane by bolo rovnako nesprávne tvrdiť, že vznesenie obvinenia nemá žiadny význam.

Práve preto slovenský právny poriadok pozná viacero inštitútov, ktoré sa aktivujú už samotným vznesením obvinenia. Jedným z nich je aj povinnosť dočasne pozbaviť policajta výkonu štátnej služby. Nejde o sankciu. Ide o preventívne opatrenie.

Kritici tvrdia, že išlo o represiu voči vyšetrovateľom, ktorí odhaľovali korupciu…

Každé takéto tvrdenie treba posudzovať veľmi opatrne. Ak by bolo možné automaticky označiť každé personálne opatrenie voči oznamovateľovi za represiu, potom by sa status oznamovateľa fakticky stal štítom proti akémukoľvek zákonnému postupu zamestnávateľa.

Takto však zákon nastavený nie je. Oznamovateľ má byť chránený pred odvetou za oznámenie protispoločenskej činnosti. Skutočnosť, že vyšetrovatelia získali v kauze známej ako Rozuzlenie status chráneného oznamovateľa, by ich však nemala chrániť pred vlastným trestným stíhaním.

Práve preto Ústavný súd vo svojom uznesení pripomenul, že zákon o ochrane oznamovateľov nebol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.

Neznamená takýto prístup a odstavenie policajtov oslabenie ochrany oznamovateľov?

Nemyslím si. Naopak, ochrana oznamovateľov zostáva zachovaná v plnom rozsahu tam, kde ide o ochranu pred odvetnými opatreniami.

Otázkou však je, či možno každý personálny úkon automaticky považovať za odvetu. Práve o tom dnes prebieha odborná právna diskusia. Ak totiž existuje objektívna skutočnosť pre vydanie personálneho rozkazu, ktorá nesúvisí s oznámením protispoločenskej činnosti, nemožno hovoriť o odvetnom opatrení. V takom prípade totiž nie je naplnený ani samotný účel poskytovanej ochrany oznamovateľovi.

Súhlasíte s názorom, že ak niekto získa postavenie chráneného oznamovateľa, ministerstvo už voči nemu nemôže urobiť personálne opatrenie bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov?

Nie. Ochrana oznamovateľov predstavuje mimoriadne dôležitý právny inštitút. Jej účelom je chrániť osoby, ktoré upozornia na protispoločenskú činnosť, pred odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa.

To však podľa môjho názoru neznamená, že vytvára všeobecnú procesnú imunitu voči akémukoľvek personálnemu rozhodnutiu bez ohľadu na jeho dôvod. Takýto výklad by posúval účel zákona ďaleko za hranice toho, čo zákonodarca sledoval.

Napokon, ako som už uviedla, aj Ústavný súd SR výslovne potvrdil, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.

Tvrdíte teda, že otázka zákonnosti dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby čurillovcov nie je uzavretá?

Presne tak. Vo verejnom priestore sa často vytvára dojem, že existuje jediný správny právny názor. Aktuálny stav rozhodnutí Správneho súdu v Bratislave však ukazuje niečo iné. Na jednej strane existuje rozhodnutie vo veci Pavla Ďurku, ktorý prijal právny názor, že súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov bol potrebný.

Na druhej strane tu máme už spomínané uznesenie Ústavného súdu SR a následne aj rozsudok Správneho súdu Bratislava vo veci Juraja Svítoka, ktoré priniesli ďalšie významné právne argumenty. Správny súd v tomto prípade poukázal na to, že zákon o ochrane oznamovateľov pozná výnimky, pri ktorých sa súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov nevyžaduje, a zároveň pripustil analogickú aplikáciu tejto výnimky aj pri policajtoch dočasne pozbavených výkonu štátnej služby. Nejde teda už len o argument ministerstva. Ide o právny názor, ktorý sa objavil aj v rozhodovacej činnosti správneho súdu.

Prečo vzalo ministerstvo kasačnú sťažnosť vo veci Pavla Ďurku z Najvyššieho správneho súdu späť? Nie je to dôkaz, že ministerstvo vedelo, že spor prehrá a priznalo porážku?

Nie je. K späťvzatiu kasačnej sťažnosti došlo po tom, ako nastali nové skutkové okolnosti, konkrétne nové vznesenie obvinenia a vydanie nového personálneho rozkazu. Za týchto okolností ministerstvo vyhodnotilo, že pokračovanie v pôvodnom kasačnom konaní už nie je procesne účelné.

Späťvzatie opravného prostriedku však neznamená uznanie nesprávnosti právnej argumentácie. Znamená iba to, že o tejto konkrétnej veci už Najvyšší správny súd nerozhodne.

Čo ak sú čurillovci nevinní a ich trestné stíhanie bude nakoniec zastavené. Ak teda platí prezumpcia neviny, prečo by nemohli vyšetrovať?

Pretože štát musí chrániť aj dôveru verejnosti v nestrannosť a dôveryhodnosť vyšetrovania. Predstavme si situáciu, že občanovi oznámia, že jeho trestnú vec vyšetruje osoba, ktorá je sama trestne stíhaná pre skutky súvisiace s výkonom policajnej služby.

Napríklad rodič dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou násilného trestného činu zistí, že prípad vyšetruje policajt, voči ktorému je vedené trestné stíhanie. Bez ohľadu na výsledok trestného konania vedeného voči vyšetrovateľovi, by takáto situácia mohla vyvolávať pochybnosti o dôveryhodnosti štátu a polície. Právny štát preto chráni nielen práva policajta, ale aj práva verejnosti.

Čo teda považujete za najväčší problém súčasnej verejnej diskusie?

To, že sa z právnej otázky stala politická otázka. Namiesto diskusie o výklade zákona často počujeme tvrdenia o absolútnej pravde a absolútnej nezákonnosti. Právo však takto nefunguje.

Ak by bola vec taká jednoznačná, neexistovali by rozdielne odborné názory a neexistovala by potreba, aby sa touto otázkou zaoberali súdy.

Akú úlohu by podľa vás malo v takejto situácii zohrávať ministerstvo a aký signál vysiela tým, ako svoje rozhodnutia v prípade odstavenia čurillovcov obhajuje?

Signál, že právny štát musí súčasne chrániť oznamovateľov, prezumpciu neviny, dôveru verejnosti v políciu a riadne fungovanie orgánov činných v trestnom konaní. Ochrana oznamovateľov je nepochybne dôležitá, ale nemôže fungovať izolovane od ostatných princípov právneho štátu.

Úlohou štátu pritom nie je vyberať si jeden z týchto princípov a ostatné ignorovať. Úlohou štátu je hľadať medzi nimi rovnováhu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
čurillovci
Matúš Šutaj Eštok

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.